Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 10. kapitola

25.04.2012 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 76× • zobrazeno 10143×

Edward:

Mal som náladu pod psa. Vo firme, v ktorej pracujem, organizovali večierok na dosť vysokej úrovni. Nejako mi to ušlo, keďže som mal dosť starostí s Nessie a musím priznať, že aj sám so sebou. Sedel som v obývačke a díval sa na svoju dcéru, ako sa hrá na koberci pred televíziou. Pozrel som na svoju sestru, ktorá sedela vedľa na pohovke.

„Rose, potrebujem partnerku na večierok. To mám niekoho zastaviť na ulici?“ opýtal som sa nahnevane, lebo som ju už od včera lámal, aby so mnou šla, no zaryto odmietala.

„Mám program a vôbec, nie som povinná ti robiť garde,“ vybafla po mne.

„Alice?“ otočil som sa s nádejou na druhú sestru. Pretočila oči.

„Máme s Jasperom výročie. To predsa vieš,“ odvrkla mi a v mysli ma nabádala, aby som skúšal ďalej, lebo zopár adeptiek tu ešte je. Povzdychol som si. Prešiel som pohľadom po izbe.

„Mami?“ Zodvihol som obočie a dúfal, že sa Esme zmiluje.

„Nemôžem. Ľutujem,“ povedala moja matka. Oni sa na mňa hádam dohodli. Nesmiem tam sám, budem za hlupáka. Nehodí sa to, prísť bez partnerky.

Nessie sedela s Bellou na koberci a Bella jej v knihe ukazovala veľrybu. Nessie to ale vôbec nezaujímalo. Momentálne som ju upútal ja. Postavila sa a narovnala si sukničku.

„Ja s tebou pôjdem,“ povedala rozkošne.

„Iste, zlatko.“ Usmial som sa na ňu. „Tak za desať rokov ťa tam určite vezmem,“ šepol som. Nessie sa ku mne rozbehla a nechápavo nakrčila čelo, keď sa mi štverala na ruky.

„Prečo nemôžem?“ opýtala sa. Bella už stála na nohách. Videla, že som dosť rozhodený, a tak zo mňa Renesmee stiahla.

„Ocko potrebuje troška staršiu partnerku,“ šepla mojej dcére.

„Tak s ním choď ty,“ poznamenala moja princezná a Belle zamrzol úsmev. Všetci v miestnosti spozorneli. Ja som zalapal po vzduchu, ale Bella je ťažký profesionál. Našťastie.

„Ani to by sa nehodilo. Ja sa predsa musím venovať tebe,“ povedala guvernantka medovo.

„Ja ťa ockovi požičiam.“ Nessie si založila ruky na hrudi a pozrela na Bellu.

„Ja ale nie som vec, aby si ma požičiavala.“ Bella vyzerala trocha nahnevane, ale držala si prívetivý tón, akurát zodvihla prst, ako to robila vždy.

„Si krehký človek, ja viem,“ povedala moja dcéra a pohodila rukou. Bella vyvalila oči a chcela niečo povedať, no Rose sa prudko postavila.

„Prečo nie? Kedy ste boli naposledy von, Bella? Troška sa odreagujete.“ Rose sa oslňujúco usmiala a ja som zmeravel. Zrazu som si nebol istý. Fakt by som nebol rád, ak by tam Bella mojim kolegom urobila prednášku o výchove, prípadne jačala na niekoho z predstavenstva, ak sa jej nebude dívať do očí, ale o poschodie nižšie. Pokrútil som hlavou.

„Nie, ja som nikdy nebola na podobnom večierku,“ šepla Isabella. Zatiaľ to celé šlo mimo mňa a bol som rád, že odmietla. Nie, žeby som sa za ňu hanbil, lebo bola krásna, len som s ňou nechcel byť sám a ani vlastne neviem, prečo. Potom som ani vlastne nevedel, či by podobnú akciu ustála.

„Tak, je na čase, aby ste šli,“ zapojila sa do toho aj Alice a keď mojej matke zažiarili oči, vedel som, že nemám šancu a ani ona nie. Tie to za nás už rozhodli.

„Ale ja naozaj nikam nejdem. Nemám spoločenské šaty, teda, jedny mám, ale myslím, že tie by neboli vhodné a navyše...“ Odmlčala sa a významne na mňa pozrela. „Pán Cullen, je môj zamestnávateľ a nerada by som mu urobila hanbu svojím zjavom. Na niečo také sa nehodím.“ Bola rázna a ja som zrazu vedel, že musím niečo povedať, aby to nevyznelo tak, že ju považujem za škaredú alebo niečo podobné.

„Bella, bolo by mi cťou, keby ste ma sprevádzali,“ šepol som presne tú vetu, ktorú mi rýchlo v mysli našepkala matka. Ďakujem Bohu za Esme. Bella prekvapene zaklipkala očami. To som mohol radšej zobrať Nessie. Do zajtra aj tak nikoho nezoženiem a je otázne, či je väčšie faux pas prísť sám, alebo s Isabellou Swanovou, guvernantkou, ktorá rada poučuje a aj keď sme si na ňu zvykli a ja som si ju aj napriek prvotnému odmietaniu obľúbil, spoločnosť sa na to môže dívať inak. Neviem, ako sa bude správať v spoločnosti a ako zareaguje na prípadné nemiestne poznámky, ktorým sa určite nevyhneme, ak poviem, že je guvernantka mojej dcéry.

Alice:

S Rose sme sa okamžite rozbehli k Belle do izby. So značnou nevôľou nás vpustila. Ukázala nám tie pohrebné šaty, ktoré mali byť podľa nej spoločenské. S Rose sme na seba pozreli, keď si ich Bella navliekla a prišla sa ukázať. Myslela som, že Rose spadne z postele. Bolo to príšerné a jej pleť vyzerala povädnuto a nabrala zvláštny sivozelený odtieň. Bŕŕŕ. Tie predpotopné šaty zakrývali všetky pekné krivky a pôsobili ako mech.

„Bella, v niečom takom pochovali babičku pred dvesto rokmi.“ Rose sa uškrnula a vlastne veľmi neklamala. Bolo to pred sto pätnástimi rokmi. Bella sa zadívala na svoje spojené ruky.

„Ja nič iné nemám,“ šepla, a potom sa na nás uprene pozrela. „Ja mu vážne nechcem urobiť hanbu. Oblečiem si, čo mi vyberiete,“ povedala rezignovane a ja som začula anjelský chór a fanfáry. Mrkla som na Rose a tá sa rozžiarila.

„Nákupy!“ skríkli sme synchrónne na celý dom a začali nadšene skákať. Bella sa na nás šokovane dívala.

„Isabella, ruky nad hlavu a skáčeme radosťou,“ povedala som jej a ona ruky zodvihla a naznačila niečo ako jupí, ale bolo to dosť skleslé. „Nepoznám nikoho, čo nerád nakupuje,“ šepla som šokovane.

„Neznášam nákupy,“ povedala stroho. Vtedy na otvorené dvere zaklopal náš brat s kreditkou v ruke a keď zbadal Bellu, takmer zdesením zjačal. Vyvalil oči a nemiestne pokrútil hlavou.

„Toto si beriete?“ vypískol. Bella sa pozrela na šaty a zahanbene sa usmiala.

„Nerieš to. Daj kartu a my to zvládneme,“ zaspievala Rose a nehanebne si strčila kartu do výstrihu.

„Bella, oblečte sa a vyrážame,“ povedala som vážne.

„Ja mám ale na starosti Nessie.“ Pokrútila hlavou.

„To zvládnu chlapi. Ideme,“ zavelila som a dali sme našej Isabelle desať minút na prezlečenie. Vyrazili sme do obchodného centra. Obchádzali sme butik za butikom. Bella sa zastavila pred výkladom, ktorý mal mať nápis staré panny alebo smútočné odevy. Niečo hrozné. Stiahla som ju za ruku a zakotvili sme u Diora. Predavačky sa šli pretrhnúť, no Bella nad všetkým krútila nosom.

„A dosť! Povedali ste, že môžeme vybrať my. Ja vyberiem šaty a vy choďte po topánky,“ povedala som direktívne.

„Niečo čierne, uzavreté, jednoduché. Tiež hladkú kabelku,“ inštruovala som Rose a ona prikývla. Ja som vybrala šaty, ktoré by si naša opatrovateľka určite nikdy sama nevybrala, no ja som vedela, že v nich bude neopakovateľná. Sýtočervenú farbu krvi upír vždy ocení a keď si predstavím Isabellinu bielu pokožku a Edwarda v čiernom smokingu - smrteľná kombinácia. Vzala som k šatám vysoké čierne rukavice a čiernu ružu do vlasov. Edward jej myseľ nevidel, no ja som o nej vízie mávala a vždy som ju videla po boku Edwarda a Nessie, a to sa mi páčilo. Nevidela som nič konkrétne, no ten pohľad, ktorým ju obdarúval v mojich víziách Edward, bol presne ten, ktorý som denne vídala v očiach môjho muža.

Museli sme Isabellu poriadne uťahať, lebo druhý deň spala do ôsmej. Edward bol nervózny, ako malý chlapec. Bál sa, že to nedopadne dobre. Ja som nemala obavu, teda, až pokiaľ sme o štvrtej nedali našej guvernantke spodnú bielizeň, ktorú vybrala Rosalie podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, aby sa obliekla. Rose som bezvýhradne verila, lebo na prádlo bola jednoducho odborníčka.

„Čo robí v tej kúpeľni tak dlho,“ šepla som svojej sestre. Rose mykla ramenami a šla k dverám. Jemne zaťukala a Bella vystrčila hlavu.

„Tie háčiky majú byť vpredu, či vzadu?“ Vystrčila z dverí korzet. Rose si povzdychla. Na moje prekvapenie a pobavenie si rozviazala saténový luxusný župan, ktorý vyzeral skôr ako elegantné šaty a otvorila ho pred Bellou. Neviem, čo za kreáciu mala na sebe moja sestra, no Bella zalapala po vzduchu. „To nikdy!“ vykríkla. Rose ju schmatla za ramená a vyvliekla z kúpeľne. Naša Bella mala na sebe tango nohavičky od kordáže a nevkusnú staroružovú podprsenku. Niečo tak asexuálne som nikdy nevidela, a to som sa narodila v minulom storočí. Rose jej ju rýchlo rozopla, strčila jej korzet pred hruď a zapla na chrbte háčiky. Potom jej podala pančušky. Krivo sa na ňu pozrela a Bella si ich začala rýchlo ťahať na nohy. Pred Rosalie má rešpekt každý. Pomohli sme jej zapnúť ich čipkové lemy do podväzkov a Rose sa široko usmiala.

„Bože, Bella, máš dokonalú postavu. Prečo ju skrývaš pod tými vrstvami. To vážne nechápem.“ Bella sčervenela.

„Ja sa strašne hanbím,“ šepla až takmer nepočuteľne.

„Za čo? Že si žena? Že si krásna žena?“ opýtala sa Rose energicky. Posadili sme Bellu na stoličku a pustili sa do make-upu a vlasov. Keď jej Rose upla čiernu ružu v štýle Carmen do dokonalého retro drdola, prišli na rad šaty, z ktorých Bella šla znova do kolien.

„Červená?“ vypískla.

„Bella, pokoj. Červená ti pristane.“ Bella bola z toho všetkého tak mimo, že jej ani nevadilo, že si tykáme a keď sme jej obuli vysoké lodičky a navliekli rukavice, neprotestovala už vôbec. Chudinka, úplne rezignovala. Podala som jej kabelku a otočila ju k zrkadlu. Šokom bez seba stála a dívala sa do zrkadla. Pery sme jej natreli rúžom vo farbe šiat a oči zvýraznili tmavším tieňom a linkou. Čierna špirála jej pohľad len prehĺbila. Šaty obopínali jej postavu a dávali len nenápadne tušiť, že má pod nimi luxusnú bielizeň, lebo čipka korzetu tvorila jemný lem nad jej prsiami. Pôsobilo to dokonalo sexy, jemne nedbalo a zároveň neskutočne premyslene. Sieťované pančuchy dodali dojem retro štýlu a tá ruža vo vlasoch to zaklincovala. Rose ešte doniesla čierne sklenené šperky a bolo to dokonalé. Nič drahé, len sklíčka, ale veľmi elegantné. Bella bola proste neskutočne nádherná žena, zakuklená v kukle škaredej húsenice.

Edward prišiel len pred desiatimi minútami a už bol v sprche, aby to stihol.

„Som hotový,“ zakričal na celý dom. Ja som si Bellu ešte raz prehliadla a zbehla dole. Chcela som vidieť tvár môjho brata, keď ju uvidí. Všetci boli zvedaví. Ešte aj Esme radšej riskla, že bude na schôdzku meškať, ale chcela Bellu vidieť. Jasper sa ku mne zozadu postavil a Emm sa hodil do kresla.

„Rose, priveď ju,“ povedala som hrdo a hneď som uprela zrak na Edwarda. On totiž pochyboval. Všetci sme vedeli, že je Bella krásna žena, ale nikto neveril, že tú svoju krásu bude ochotná nechať takto vyniknúť. Prekvapilo ma, že bola ochotná obliecť sa do toho, čo sme jej vybrali, no nechcela, ako sama povedala, urobiť hanbu. Najprv po schodoch zišla Rose. Mykla ramenami.

„Hanbí sa ísť dole,“ preniesla. Edward sa trpko usmial.

„Bola to hlúposť. Pôjdem sám. Nemali ste do toho tlačiť ani ju a ani mňa.“ Keď to povedal, Jasperovi spadla čeľusť tak, že som mala pocit, že počujem, ako narazila o podlahu. Emm si splašene odkašľal a Carlisle zostal stáť ako socha. Edward sa prudko otočil a tiež otvoril ústa. Bella zišla troška chvejúc sa zo schodov a nahodila úsmev číslo tri, ktorý si s Rose tak dokonalo cvičili pred zrkadlom. Edward po nej prechádzal pohľadom zhora nadol a opačne a civel ako totálny chmuľo. Nedýchal, len vyvaľoval tie svoje karamelky.

„Teda, ty si kus,“ povedal obdivne Emmett a Bella sa rozpačito usmiala a sklopila pohľad. Myslím, že to bol úsmev dva v kombinácii s päťkou. Išlo jej to skvele.

„Edward,“ napomenula som brata, ktorý ešte stále civel. Zatrepal hlavou, akoby sa pokúšal prebrať zo sna. Rýchlo prešiel k dverám a podržal Isabelle kabát. Elegantne do neho vkĺzla a ja som jej podala kabelku.

„Ďakujem vám, Edwad,“ povedala pokojne a môj brat sa usmial.

„Nemôžeme si konečne tykať?“ Usmial sa tým svojim sexy úsmevom. Mala som chuť ho nakopnúť. Veď je to naša guvernantka. Na ňu to neskúšaj, poslala som mu myšlienku a on sa zaškeril ešte viac. Bella sa mäkko usmiala a s červenajúcimi lícami prikývla. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 10. kapitola: