Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 13. kapitola

09.05.2012 (21:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 67× • zobrazeno 8694×

Edward:

Vyšiel som z Isabellinej izby a šiel do tej svojej. Na pohovke už sedel Jasper a oproti Emm. Obaja si chránili myšlienky a tak, keď som prišiel k nim, nevedel som, čo ma čaká. Bolo mi však jasné, že sa to bez poznámok nezaobíde.

„Čo? Nessie už spinká?“ opýtal sa Jasper nevinne.

„Ako anjel,“ povedal som pokojne.

„A čo Bella? Tiež už spinká ako anjel?“ opýtal sa Emmett a zdvihol obočie. A je to tu. Pretočil som oči a pokúšal sa držať nezaujatý tón.

„Fakt neviem, o čo vám ide.“ Prižmúril som oči. Jasper sa postavil, založil si ruky v bok a zhlboka sa nadýchol.

„Ideš po guvernantke? Edward, teplá pokožka, bijúce srdce, prúdiaca krv... Nič ti to nehovorí?“ opýtal sa môj brat a ja som vážne nechápal, o čo mu ide. Pokrútil som hlavou.

„Je živá! Je človek, ty somár!“ vplietol sa do toho Emmett.

„To som si, samozrejme, všimol, ale o čo vám ide, to som stále nepochopil,“ povedal som rázne.

„Bozkával si ju. Pobozkal si človeka. Taký tu už bol a ako to dopadlo? Ak si zabudol, vráť sa na poschodie a poriadne si prezri to dieťa v tej ružovej posteli.“ Jasper znel naozaj vážne.

„Počkať. Čo to tu vy dvaja rozoberáte? Bol to jeden bozk. Neviem síce, odkiaľ to viete, ale Bella to okamžite zarazila. Je na to príliš upätá a nechce mať nič so svojim zamestnávateľom a ja to budem rešpektovať. Robíte z komára somára.“ Nahnevalo ma to.

„Edward, je veľmi tenká hranica medzi sympatiami a láskou, a to hlavne u nás. Vieme, ako sa dokáže upír zblázniť do človeka. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa zahľadíš do Belly. Veď si ju neznášal.“ Jasper krútil hlavou a Emmett mu sekundoval.

„Aké zahľadenie? Nafukuješ to. Na tom večierku bola očarujúca. Je krásna a príjemná, ale neboj sa. Som dosť múdry na to, aby som sa držal späť.“ Uprene som sa díval do očí môjho brata, no on si, samozrejme, myslel svoje.

„Máme ju radi a aj Renesmee ju zbožňuje, ale asi by bolo naozaj lepšie, ak by odišla. Lepšia prevencia, než naprávať škody.“ Jasper ma šokoval. Hovoril veľmi múdro, ale tie varovania boli zbytočné. Cítil som sa pri nej zvláštne a ten bozk ma páli na perách ešte aj teraz, ale je človek. Trhá mi hrdlo, keď som blízko nej a nechcem si ani predstaviť, ako by to bolelo, ak by som jej napríklad jazykom vplával do tých teplých úst a nechal si tou sladkou chuťou dráždiť zmysly. „Dočerta, Edward! Na čo myslíš?“ skríkol po mne Jasper a ja som sa zarazil.

„Nechci vedieť,“ šepol som prekvapený sám sebou.

„Postarám sa osobne o to, aby si sa k nej ani nepriblížil. Budeš sa jej vyhýbať, jasné?“ zavelil Emmett.

„Dobre. Ja predsa neprotestujem,“ povedal som rozmrzene a šiel do svojej izby. Sadol som si k počítaču a premýšľal nad tým, čo sa za posledné dni stalo. Alice o našom bozku vedela a povedala to Jasperovi. Ak som správne pochopil z Emmettových a Jasperových myšlienok, Bella telefonovala s priateľkou, ktorej povedala, že sme sa pobozkali. Musela byť z toho trocha mimo, hlavne, keď to bol jej prvý bozk. Som prvý muž, čo sa dotkol tých pier. Celkom príjemná myšlienka.

Ráno som sa ponáhľal do práce. Deň zbehol naozaj rýchlo, a potom prišiel čas ísť domov. Nie, žeby som sa domov netešil, ale cítil som sa zvláštne. Chcel som vidieť svoju dcéru a rodinu a tešil som sa aj na Bellu. Neskutočne som sa na ňu tešil, a to ma priam desilo. Chcel som cítiť jej vôňu a vidieť jej tvár, ale na druhej strane som sa toho bál. Najprv som dobrú hodinu sedel v aute pred firmou. Snežilo a ja som si nezmyselne krátil čas tým, že som počítal vločky. Potom som sa chvíľu vozil po meste. Keď som zamieril na hornatú príjazdovú cestu k nášmu domu, bolo už desať preč. Pozdravil som sa s rodinou a zapadol do izby. Nešiel som ani za Nessie, lebo som vedel, že by som neodolal zájsť aj o dvere ďalej. Nevyznal som sa v sebe. Krátko po pol noci sa Bella prebudila. Zaznamenal som to, aj keď boli moji súrodenci dosť hluční. Prešla izbou na chodbu a zišla do kuchyne. Oprel som sa čelom o dvere a chvíľu rozmýšľal, čo robiť. Mal by som zostať v izbe, no moje nohy sa samé pustili smerom do kuchyne.

Bella stála pred otvorenou chladničkou len v tielku a ružových pyžamových nohaviciach. Nevzala si župan. Najskôr nepočítala s tým, že sa tu s niekým stretne. Chvíľu sa do nej dívala a nakoniec vytiahla fľašu džúsu a koláč odvčera. Zapálila svetlo pod linkou a chladničku zavrela nohou. Vzala obrovský nôž a odrezala si kúsok. Nahla sa pre pohár a položila ho na kraj pultu.

„Prepadol ťa hlad?“ Bella nadskočila a prudko sa otočila. Pri tom rýchlom pohybe stiahla lakťom pohár. Chytil som ho skôr, než spadol na zem a položil som ho na linku. Nechcel som ju vyľakať, no stalo sa.

„Ahoj. Zľakla som sa,“ šepla tenkým hláskom. „Dáš si koláč?“ opýtala sa rozkošne a otrčila na mňa zákusok. Usmial som sa.

„Nie. Bol som sa najesť von.“ Naliala do pohára džús a sadla si za stôl. Sadol som si oproti. Bola zjavne trocha nesvoja.

„Aký si mala deň?“ opýtal som sa a nahol hlavu nabok. Snažil som sa pôsobiť pokojne, aj keď som bol sám trocha nervózny. Obe ruky som položil na stôl a pozeral som sa jej do očí. Topil som sa v nich.

„Bola som v meste. S pomocou Alice som minula kopec peňazí.“ Strčila si do úst poriadny kus koláča a začala prežúvať.

„My sme toho mali naozaj veľa. Uvažujem, že ten podnik odkúpim,“ snažil som sa držať konverzáciu.

„Kúpiš?“ Prekvapením skoro otvorila plné ústa.

„Iste. Kúpim. Prečo nie?“ Zodvihol som obočie.

„Ach tak. Nevedela som, že si to chcel kúpiť. To bude asi pekne drahé,“ povedala neobratne.

„To teda bude,“ zasmial som sa.  

„Takže sa vo Francúzsku už usadíte? Myslím rodinu.“ Napila sa a bolo vidno, že toto ju vážne zaujíma.

„Vždy to môžem predať, ak by sme sa rozhodli ísť inam. Radi sa presúvame z miesta na miesto, ale dúfal som, žeby mohla Nessie začať chodiť do školy tu. Robí pokroky, že?“

„Je skvelá. Je múdra a veľmi učenlivá,“ šepla. Zbožňoval som, s akým oduševnením hovorila o mojej dcére. Natiahol som ruku k jej ruke, no zarazil som sa a stočil som ju k jej tanieru. Vzal som z jeho okraja brusnicu. Strčil som si ju do úst a nakrčil čelo.

„Neznášam brusnice. Vlastne by som ich vôbec nemal,“ povedal som, akoby na okraj. Bella sa začala uvoľnene smiať.

„Prečo to potom ješ?“ opýtala sa pobavene.

„Rád sa týram. Inak si to neviem vysvetliť. Priťahujú ma veci, ktoré by som nemal.“ Povzdychol som si. Nehovoril som tak celkom o brusniciach a Bella to očividne pochopila, lebo sa ošila a nervózne postavila. Prešla k drezu a tanier opláchla. Ja som sa tiež postavil a oprel o linku.

„Idem si ľahnúť,“ povedala náhlivo. Prešiel som s ňou do obývačky. „Dobrú noc,“ pípla. Nechcel som ešte, aby šla.

„Mne sa vôbec nechce spať.“ Posadil som sa na pohovku a čakal, či sa chytí.

„Vôbec?“ opýtala sa ma.

„Ani trocha. Mám chuť zahrať si na klavír.“

„Si v depresii?“ opýtala sa nechápavo. Začal som sa smiať z jej záveru o mojom psychickom zdraví.

„Nie. Len mám chuť, zahrať ti na klavír. Si veľmi unavená?“ opýtal som sa. Bolo vidno, že rozmýšľa, čo má odpovedať.

„Nie. Nie som,“ povedala rýchlo a ja som sa celý rozžiaril.

„Poď,“ šepol som, postavil sa a chytil ju za ruku. Vliekol som ju za sebou na koniec chodby. Zasvietil som svetlo a prešiel k tomu majestátnemu nástroju. Zatvoril som dosku nad strunami, aby som tak trocha skrotil zvuk klavíra a zasadol na úzku lavičku. Pobúchal som dlaňou na miesto vedľa seba. Ostýchavo si sadla. Rukami si obmotala hrudník. Zdala sa mi nervózna a ak sa cítila rovnako ako ja, tak sa nedivím.

„Aby sme nikoho nezobudili,“ šepla.

„Neboj sa. Nepočuť to do izieb. Je to dosť odhlučnené,“ povedal som s úsmevom a prebehol po nej pohľadom. Som kretén. Musí jej byť chladno. Stiahol som zo seba hrubý biely sveter a okamžite ju do neho začal navliekať. Navliekol som jej ho cez hlavu a vsunul ruku z opačnej strany do rukáva, ako keď som obliekal Renesmee. Najprv som si to neuvedomil, až keď sa Bella rozosmiala. Konečne mi docvaklo, o čo ide a rozosmial som sa aj ja.

„Už mi to lezie na mozog,“ šepol som a potriasol hlavou. „Čo ti mám zahrať?“ Hlboko sa zamyslela.

„Niečo od Bacha?“ pípla. Mne sa okamžite rozbehli prsty po klávesoch. Prechádzal som plynule z jednej skladby do druhej. Bella vyzerala dosť unavene, no statočne sedela a sledovala moje ruky. Po chvíli som mal pocit, že oči už dlho otvorené neudrží. Najprv ich privrela na sekundu, potom na dve, tri a v zapätí sa mi hlavou oprela o rameno. Prestal som hrať tou rukou, o ktorú sa opierala. Spustil som z kláves aj druhú ruku a rýchlo som Bellu objal, aby nespadla. Opatrne som ju vzal do objatia a postavil som sa s ňou. Bola neskutočne nádherná. Keď som sa pohol, pootvorila oči a trocha rozpačito sa pomrvila. Tvár som mal pri tej jej.

„Spi. Odnesiem ťa do izby,“ šepol som zamatovo. Bál som sa, že bude so mnou zas bojovať, no privrela oči a spokojne sa mi uložila v objatí. Hlavu pritisla na moju hruď a ja som sa šiel rozplynúť. Neskutočne zvláštny pocit. Celé telo mi vibrovalo vzrušením a zvláštnym očakávaním. Držal som ju pevne, akoby bola vzácny poklad. Keď som ju ukladal do postele, jej ruky zostali pevne zaseknuté na mojom krku. Chytil som ju za zápästia a položil jej ruky k telu. Stiahol som jej papuče a sadol si na okraj postele.

Vedel som, že toto sa nikomu v dome páčiť nebude. Bella bola ako malé mača. Najprv škriabe a hlasno mňauká, no keď ju trocha pohladíte, pradie vám v náručí. Srdce jej pravidelne bilo a dych sa jej prehĺbil. Sedel som na kraji postele a nahol som sa nad jej tvár. Prsty som vplietol do jej vlasov a nechal som si ich padať pomedzi prsty. Bruškami prstov som sa dotkol jej líca a pohladil jej spánok. Pery mala jemne pootvorené, a to ma neskutočne lákalo. Zhlboka som sa nadýchol. Najprv som sa započúval do zvukov v dome a myslí mojej rodiny, a potom som prekonal tie neskutočne dlhé centimetre a priložil som pery na tie jej. Najprv to bol len dotyk, úplne letmý, aby som ju neprebudil. Cítil som jej teplotu, jej dych a a vlhkosť jej úst na pokožke tváre. Pritlačil som sa k nej intenzívnejšie a končekom jazyka som sa dotkol jej pery. Bolo to omamujúce. Zhlboka som sa nadýchol. Jej vôňa mi vrazila do tela ako baranidlo. Celého ma vyplnila. Zachvel som sa a prudko odskočil. Vrazil som do steny a tupo to zadunelo. Pritisol som si ruku na ústa a snažil sa stlmiť to vrčanie, ktoré sa mi predieralo z hrude. Cítil som sa ako v tranze. Bella sa na posteli pretočila a ja som sa celý roztriasol.

„Čo tu robíš, ty blázon!“ zasyčal vedľa mňa Jasper. Prudko mi stočil ruky za chrbát a vliekol ma von z izby. Silno do mňa sotil a ja som zas vrazil do steny oproti. Jasper zavrel dvere a prudko sa na mňa otočil. „O čo sa snažíš!“ zaškrípal zubami. Neskutočne sa tlmil, aby po mne nejačal. So sklonenou hlavou som zhlboka dýchal. Sám som nevedel, čo to vlastne bolo a čo sa stalo.

„Ja som ju len odniesol do izby. Zaspala, a tak som...“ Odmlčal som sa. Zaklonil som hlavu a zúfalo si prešiel rukami po spánkoch. Jasper sa napriamil pred dverami.

„Niečo si nám sľúbil,“ povedal stále nahnevane.

„Naozaj som jej nechcel ublížiť. Nedokázal by som to. Moja dcéra je predsa na polovicu človekom. Jasper, poznáš ma.“ Uprel som na brata psie oči.

„Viem, čo cítiš, ako ty vieš, čo si o tom myslím,“ odvrkol mi.

„Nie. Mýliš sa. Akoby ma mohla priťahovať? Je človek.“ Pokrútil som hlavou.

„Tieto veci idú mimo to, čo chceme. Proste ťa priťahuje. Láka ťa. Nemáš na výber, Edward,“ povedal môj brat tvrdo.

„Nepošlem ju preč. Renesmee ju zbožňuje. Nedokážeš si predstaviť, ako si ju moja dcéra obľúbila.“ Vzdychol som si.

„O pol roka aj tak odíde. Skončí jej zmluva. Taká bola dohoda. Dlhšie u nás byť nemôže, aby si nič nevšimla. Lepšie teraz, než neskôr. Aj my sme si na ňu zvykli, ale mysli na seba. Chceš to nechať zájsť ďalej, alebo sa budeš týrať jej prítomnosťou?“ Jasper sa mi díval uprene do očí a čakal na moju odpoveď. Náš rozhovor vzbudil pozornosť viacerých členov rodiny a napäto čakali, čo odpoviem.

„Priťahuje ma. To nemôžem poprieť a nedokážem sa od nej držať stranou. To nepôjde. Nechcem však ani to, aby odišla. Ja neviem, čo mám robiť,“ šepol som zúfalo.

„Skús ju zbaliť,“ povedala Alice.

„Zbláznila si sa? Je človek. Ak by na niečo prišla, tak s krikom pobeží preč,“ odsekol Emmett.

„Všetci ste hrozne múdri. Hovorila som, že je somarina, priviesť sem človeka!“ povedala Rosalie rozmrzene.

„Všetci ticho!“ zavelil Carlisle. „Edward, choď do pracovne,“ povedal už pokojným tónom a všetci sklapli. Obišiel som Jaspera, ktorý stál pred Bellinou izbou ako ochrankár a šiel som chodbou ku schodom, kde sa ku mne už pridal Carlisle. S Esme som ich vyrušil pri zaujímavejšej činnosti, než je dohovárať svojmu dosť starému synovi, a tak mal v celku mrzutú náladu. Pokojne sme to mohli riešiť aj na tej chodbe, lebo aj tak všetci počúvali. Sadol som si a on si sadol oproti. Čakal som siahodlhú prednášku typu, na jej izbu sa už ani nepozrieš. Prepustíš ju a podobne, ale nie. Usadil sa a poslal mi myšlienku.

„Viem, že to máš ťažké, Edward. Všetci žijeme v pároch. Keď si sa ujal Renesmee, mal som na chvíľu pocit, že si šťastný. Každý z nás potrebuje niekoho, o koho by sa oprel. Máš pocit, že je Isabella Swanová, guvernantka, tá osoba, o ktorú by si sa mohol oprieť?“ opýtala sa ma jeho myseľ, ktorá ale neustále odbiehala aj k Esme. Otvorená myseľ upírov, čo dodať. Dokážeme myslieť na mnoho vecí naraz. Chvíľu som uvažoval, čo mu na to povedať. Nevedel som, ako to správne vyjadriť.

„Chcel by som si dať aspoň šancu,“ šepol som nakoniec.

„Môžeš jej ublížiť, a to nie len psychicky, ale aj fyzicky. To dievča je komplikované a povedal by som, že aj dosť zvláštne,“ povedal už nahlas.

„Nečítam jej myšlienky a o to ľahšie sa mi s ňou rozpráva. Priťahuje ma k nej niečo, čo neviem vyjadriť slovami. Aspoň to chcem skúsiť. Možno by ustála pravdu. Možno by ju prijala,“ šepol som. Carlisle si povzdychol.

„Nikdy nezabúdaj, čo sa stalo Jamesovi. Ak chceš ísť do toho rizika, tak dobre. Nikto z nás nemá právo ti brániť. Nikto!“ Zdôraznil posledné slovo a ja som skoro nadšením vyskočil. Najviac som sa bál jeho reakcie a teraz mám požehnanie. Carlisle mi verí.

„Poznám svoje hranice,“ povedal som vážne, na čo sa Jasper rozmrzene zachechtal. To, čo sa stalo v izbe bolo len preto, že som sa na to nepripravil. Postavil som sa a šiel do svojej izby. Takže to skúsim. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 13. kapitola: