Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 17. kapitola

28.05.2012 (22:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 59× • zobrazeno 9346×

Edward:

Po ceste domov sa na mňa Bella ani nepozrela a ja som sa jej nedivil. Takto som to vážne neplánoval. Nessie mala chuť na dialóg a ja som sa jej snažil vysvetliť, že nemôžem a nech sa skúsi opýtať dedka, ale po každej mojej odpovedi nasledovala ďalšia otázka. Ja jednoducho Renesmee nedokážem len tak položiť.

Večer sa dosť ochladilo, a tak som dal auto priamo do garáže. Bella nepočkala, než jej otvorím dvere a sama vystúpila. Takmer ma udrela dverami.

„Bella, sľubujem, že na ďalšie rande už s nami telefón nepôjde.“ Postavil som sa pred ňu a snažil sa zachytiť jej pohľad.

„Ďalšie rande? Ty chceš ísť na ďalšie?“ opýtala sa trocha prekvapene.

„Ja by som chcel, ale ty už najskôr nie,“ povedal som sklamane. Bella sa mi pozrela do očí, aj keď ju to očividne stálo dosť námahy, zaostriť na mňa zrak. Z jej krvi som stále cítil dosť značnú dávku alkoholu a rozkošne sa jej motali nielen nohy, ale aj jazyk. Vypila fľašu dosť ťažkého vína.

„Ja si to ešte premyslím,“ povedala s jemným úsmevom. Ten úsmev určite nepatril k odmietnutiu. Preto som sa aj ja jemne usmial a pokúsil sa dotknúť jej ruky. Keď pochopila, čo chcem urobiť, trucovito si schovala ruky za chrbát. Povzdychol som si. Musel som to ešte nejako zachrániť.

„Dnešný večer ešte nie je úplne pokazený. V izbe mám obrovskú televíziu a vďaka Emmettovi slušnú zbierku filmov.“ Bella sa zamračila a ja som si mal chuť nafackať. Prvé rande a ja jej ponúknem svoju izbu a lákam ju na filmy. Fakt originálne, Edward! Mohol si ju rovno pozvať, pozrieť si zbierku motýľov.

„Dobre. Vyberiem si film a ty spravíš pukance,“ povedala trocha strnulo. Zaskočila ma jej odpoveď, no potešil som sa. Predsa - iskierka nádeje.

Šli sme chodbou k mojej izbe. Pustil som ju pred seba a keď sme vošli, okamžite som otvoril skrinku s DVD. Bella sa hneď chopila vyberania filmu a ja som utekal do kuchyne. Esme už stála pri otvorenej potravinovej skrinke a statočne sa v nej prehrabovala. Po chvíľke vytiahla zlaté vrecúško.

„Ešteže som ich kúpila. Mám ti ich urobiť?“ opýtala sa milo a ja som mal chuť vybozkávať ju. Strčila papierové vrecko do mikrovlnnej rúry, a to sa rozpukalo na celý dom. Esme mi v tomto držala prsty. Bála sa, ako všetci, no bola rada, že sa mi konečne nejaká žena dostala pod kamennú kožu.

Presypal som pukance do veľkej misy a utekal za Bellou. Keď som vrazil do izby, akurát zrovnávala dve stoličky pred televíziu, akoby to bolo vážne kino. Vzala zo stola jedno DVD a zamávala ním.

„Jana Eyrová, nové spracovanie. Je to o...“

„Guvernantke...“ vydýchol som. Bella sa zasmiala.

„Ja tú knihu milujem a ak bude film aspoň z desatiny tak dobrý, tak sa teším,“ zatrilkovala a strčila mi CD do ruky. Nebol som nadšený z výberu. Jana Eyrová nie je práve inšpiratívny príbeh k našej momentálnej situácii, ale pustil som ho, zhasil svetlo a sadol si na stoličku vedľa Belly. Položila medzi nás pukance a začala si ich po jednom klásť do úst. Chvíľu som ju hypnotizoval pohľadom a keď si to všimla, nakrčila nos a ukázala prstom na televíziu.

„Pozeraj,“ šepla.

„To musím?“ opýtal som sa pobavene.

„Na čo iné sa chodí do kina?“ opýtala sa a pokrútila hlavou.

„Bella, páriky nechodia do kina pozerať filmy,“ povedal som šeptom a nahol sa k nej. Bella vyvalila oči.

„Na čo sa potom chodí do kina, keď nie pozerať filmy?“ Tá otázka ma dostala a o to viac, že to myslela vážne. Bola tak rozkošne naivná a staromódna.

„Tma. Kreslá blízko seba. Ruky v jednej miske pukancov. Jedna kola a letmé dotyky... Nič ťa nenapadá?“ Mrkol som na ňu. Bella však pokrútila hlavou, a tak som sa nahol a ukázal jej, na čo sa chodí do kina, keď tam dvaja idú randiť. Pritlačil som sa jej na pery a ona celkom ochotne privrela oči. Opatrne som jej siahol na koleno a druhú ruku som jej zaklínil za krkom, aby som si ju mohol lepšie pritiahnuť k sebe. Bol som už trocha odvážnejší a jej krv mala stále tú trpkú arómu alkoholu. O to to bolo ľahšie. Olizol som si peru a tým som sa dotkol tej jej. Nedalo sa prestať. Chcel som viac, a tak som si ju k sebe pevnejšie privinul. Pukance spadli na zem, ale nemal som ani v pláne ich chytiť. Moje zmysli a všetka moja pozornosť sa upriamila na malú hnedovlásku s nádherne hebkými perami. Chuť jej úst ma lákala. Teraz som oblizol jej peru a ona sladko vzdychla. To nešlo ustáť. Prenikol som jazykom do jej horúcich úst. Celé telo sa jej zvláštne naplo a ja som sa vyľakal, že sa chce odtiahnuť a najskôr mi vrazí, no ona sa zodvihla zo svojej stoličky a stačil môj nepatrný pohyb a sedela mi na kolenách. Toto musí niekto zastaviť, lebo ak zájdeme ešte trocha ďalej, už sa to zastaviť nepodarí nikomu. Celé moje telo bolo v pohotovosti. Každá bunka si uvedomovala prítomnosť človeka. Pri tejto žene som dokázal dokonalo pochopiť Jamesa. Miloval tú ženu, a tak bolo len pochopiteľné, že sa s ňou spojil aj fyzicky. Nakoniec to nie je tak ťažké. Bella chutí dokonalo. Moje telo ju chcelo a postupne presviedčalo aj moju myseľ. Bella sa odtiahla, aby sa nadýchla. Nedovolil som jej prílišný pohyb, aby mi neušla. Mala ruky omotané okolo môjho hrdla a udýchane sa mi dívala do tváre.

„Fakt sa toto robí v kine? Ja som si myslela, že sa tam chodia sledovať filmy.“ Nádherne sa usmiala a ja som si ju prudko pritiahol späť.

„Presne to sa robí v kine,“ šepol som jej do pier. Mal som pocit, že horím. Spaľovala ma svojou nevinnosťou a zároveň vášňou, ktorú by u nej asi nikto nehľadal, ale ja áno. Znova sa odtiahla, aby sa nadýchla.

„Myslím, že za toto by nás už najskôr vyhodili,“ šepla a zas sa mi natlačila na pery. Pohladil som ju po stehne a ona trocha nadskočila. Moje ruky si proste robili, čo chceli. Odtiahla sa a v sekunde stála predo mnou.

„Ja idem radšej k sebe,“ pípla. Vyskočil som na nohy.

„Prepáč mi to, ja... Ja som pako,“ povedal som strnulo. Bolo nám tak dobre a ja to pokazím tým, že nedokážem udržať tie prekliate ruky pekne pri tele. Vydesil som ju. Idem na ňu prirýchlo a sám som z toho prekvapený. Ja taký predsa nie som. Urobila ešte krok dozadu a šliapla na rozsypané pukance. Tie zapraskali a Bella si rýchlo kľakla a začala ich zbierať.

„Čo to robíš? Nechaj to! Ja to predsa pozbieram,“ šepol som a kľakol si k nej. Začal som tie prekliate pukance zhŕňať do misky. Obaja sme mlčali. Teraz by sa zišiel Jasper. Čo asi cíti? Čo si myslí? Bella sa na mňa pozrela a aj ja som zodvihol pohľad. Prudko mi vtisla dlhý bozk.

„Dobrú noc,“ šepla a vybehla k dverám. Zatvorila ich za sebou a ja som sedel na huňatom koberci, v kôpke pukancov a nevedel som, ani som netušil, na čom som.

„Prosím, chcem vidieť aspoň jednu jej myšlienku,“ zaprosil som smerom do neba.

„No, potom by ti bolo jasné, že si myslí, že si somár,“ vybafol Emmett.

„Sklapni!“ prskol som.

„Dajte mu pokoj!“ vyhlásila Esme a nastalo ticho, teda, aspoň slovné ticho, lebo Emmett pokračoval v myšlienkach. Nešlo mu do hlavy, ako som ju mohol bozkávať. Sám chvíľu uvažoval, že to chce skúsiť, a tak som hlasno zavrčal.

Ráno som musel do práce. Hra na ľudí niekedy dosť znepríjemňuje život, hlavne, ak chcete byť doma, aby ste boli na blízku jednej ľudskej žene a poloľudskému dievčatku. Bol som zrazu na roztrhanie. Nessie bola hore už od piatej, a tak som sa jej dnes rozhodol postarať o raňajky.

„Čo budeš jesť?“ opýtal som sa s dverami na chladničke dokorán.

„Chcem len krv,“ šepla moja ratolesť.

„Čo tak palacinky?“ opýtal som sa a vybral som mlieko.

„Chcem krv,“ zopakovala.

„Alebo vafle so šľahačkou a čokoládou?“ skúšal som ďalej.

„Chcem krv!“ zopakovala tretíkrát.

„Renesmee, musíš jesť aj normálnu stravu!“ Trocha som zvýšil hlas a ona ohrnula peru.

„Ty ma neľúbiš,“ vyrazilo z nej a ja som zostal prekvapene stáť a díval som sa do jej smutnej tváričky. Vo vzťahoch nie som doma a momentálne mnou mávajú dve ženy. Jedna síce ešte úplne malá, ale som z nej rovnako mimo, ako z tej veľkej. Jej myšlienkové pochody ma niekedy dokázali pekne vykoľajiť.

„Samozrejme, že ťa ľúbim. Ako si prišla na niečo iné?“ opýtal som sa a už som ju zvieral v náručí.

„Včera si na mňa tiež kričal, keď som ti telefonovala a nebol si doma,“ šepla a potiahla nosom.

„Mal som niečo dôležité.“ Pohladil som ju po vláskoch.

„Nebol si na love. Kde si bol?“ vyzvedala a ja som chvíľu rozmýšľal, či mám byť úprimný, alebo radšej zatĺkať. Je to moja dcéra, mala by to vedieť. Ako to ale príjme?

„Bol som vonku s jednou tetou,“ začal som opatrne.

„Prečo ste boli vonku?“ opýtala sa nechápavo a odtiahla sa odo mňa, aby mi videla do tváre. Bolo zvláštne, čo si dieťa predstavuje pod pojmom vonku.

„Mal som... Bol som na rande,“ povedal som opatrne. Hlavne som netušil, či moja dcéra má aspoň predstavu, čo je to rande. Na moje prekvapenie mala. Televízia a Emmett s Jasperom ju teda poriadne kazia.

„Ty budeš mať svadbu?“ vypískla.

„Nie! Nessie, jedno rande neznamená, že sa budem ženiť.“ Snažil som sa rýchlo uviesť veci na správnu mieru.

„A prečo potom chodíš na rande, keď sa s tou tetou nechceš oženiť?“ Vyvalila očká.

„Aby som ju spoznal a zistil, či sa mi páči.“ Dávala mi teda zložité otázky.

„Nie! Nepáči sa mi to! Nechcem, aby si chodil na rande!“ začala po mne kričať. Jej nálady sa menili, ako počasie v Alpách. Začala sa celá hádzať a mlátiť ma do hrude.

„Nessie, prestaň!“ Zatriasol som ňou, no ona sa dala do poriadneho kriku. Naozaj by som teraz ocenil pomoc niekoho v dome, no nechali ma to vyžrať. Škodoradosť je najväčšia radosť. Tak intenzívne som sa venoval kroteniu dcéry, že som si uvedomil malé ľudské kroky, až keď vchádzali do obývačky. O to intenzívnejšie som sa snažil, aby Nessie nekričala, no malo to opačný účinok.

„Renesmee!“ povedala Bella zhrozene na dverách. Nessie okamžite prestala. Celá stuhla a otočila sa smerom k Belle. Ja som si vydýchol, lebo mi z toho piskotu šlo potrhať bubienky. Isabella si založila ruky v bok a nahnevane podupkávala nohou. Mala na sebe svoj huňatý župan a bola naozaj na zjedenie. Najprv sa namosúrene pozrela na moju dcéru a potom na mňa. „Čo je to tu za krik!“ Renesmee sucho prehltla. Položil som ju na zem. Okamžite sa stočila za môj chrbát a ja som nemohol uveriť tomu, že moja dcéra operuje toľkým rešpektom, pred ľudskou ženou. Z nás upírov mala srandu a pred Bellou s rešpektom ustúpila.

„Nahneval ma,“ pípla spoza môjho chrbta a klopila pohľad.

„To je dôvod, aby si vyvádzala ako malé bábätko?“ opýtala sa a čupla si. Nessie sa k nej hneď rozbehla a zapadla jej do objatia. Bella si ju privinula a ja som mal zrazu neskutočné nutkanie sa pridať. Isabella vzala Nessie za ruku a prešla s ňou k stolu. Sadli si a moja dcéra sa jej okamžite natisla na nohy.

„Veľmi ma nahneval,“ šepla Renesmee svojej guvernantke do ucha. Venovala mi krátky pohľad a ja jej krátky úsmev. Moja dcéra sa už škodoradostne usmievala, že na mňa nažaluje.

„Čo také vyviedol?“ Zasmiala sa.

„Mal rande s nejakou ženou. Ja to nechcem!“ Pokrútil som hlavou a Bella sa na mňa rýchlo pozrela.

„Aha. Tak to je potom vážne,“ preniesla pokojne. Sadol som si z opačnej strany. Na chvíľu som mal strach z toho, čo jej na to Bella povie. Mala podmienku, že to nesmie nijako ovplyvniť Renesmee a moja dcéra si to neželá. Ja ale nie som ochotný vzdať sa možnosti si Bellu získať. Renesmee sa s tým bude musieť zmieriť.

„To teda je!“ Nessie na mňa vyplazila jazyk. Tá malá jašterička si myslela, že má v Belle spojenca a Bella ma za to rande pekne zvozí.

„Prečo by tvoj ocko nemohol mať rande? Minule sme sa rozprávali, že každý chce mať kamarátov a kamarátky. Aj ocko sa chce priateliť. Možno vám nájde obom nejakú dobrú kamarátku a bude sa ti páčiť,“ povedala Bella a ja som sa pousmial.

„Mne sa teda nepáči!“ povedala rázne Renesmee. Bella sa na mňa dlho pozrela.

„Tak to mi musíš vysvetliť, zlatko?“ povedal som pokojne. Renesmee sa otočila čelom ku mne a uvoľnene sa oprela chrbtom o Bellinu hruď. Ona jej položila hlavu na rameno a pousmiala sa.

„Nepotrebuješ kamarátku, máš mňa.“ Nakrčila čelo.

„To mám a veľmi ťa ľúbim, ale chcel by som aj nejakú inú kamarátku. Troška staršiu, než si ty.“ Usmial som sa.

„Aby ste sa mohli pusinkovať?“ opýtala sa a Bella sa zasmiala do jej ramena. Rýchlo skryla tvár pred mojím pohľadom a tlmila smiech.

„Vlastne, prečo nie,“ povedal som vážne. Nessie si založila ruky na hrudi.

„Môžeš pusinkovať mňa,“ preniesla vážne. Povzdychol som si.

„Renesmee, aj ja potrebujem mať kamarátku. Všetci majú. Pozri sa na tetu Rose a Emmetta. Sú spolu. Alice a Jasper, Carlisle a Esme...“

„Bella nemá nikoho a ty máš aspoň mňa,“ prerušila ma moja dcéra, a potom jej zaiskrili oči. Niečo ju napadlo. Zahryzla si do pery. Pozrela na mňa, a potom rýchlo na Bellu.

„Môžete sa spolu kamarátiť vy dvaja!“ vypískla nadšene. Bella dusila smiech a ja som prekvapene otvoril ústa. Ako sme sa k tomuto dopracovali?

„Prosím?“ opýtal som sa priškrtene.

„Zas ničomu nerozumieš. Bella nemá kamaráta a ty kamarátku. Bella sa mi páči a mám ju rada. Môžeš chodiť na rande s ňou, nie s niekým cudzím. Môžeš ju aj pusinkovať.“ Nessie sa otočila k Belle. Ja som vyvalil oči a neveril vlastným ušiam. Moja dcérka mi práve dohadzuje svoju opatrovateľku. Nie, žeby som bol proti.

„Pôjdeš s ním na rande?“ opýtala sa prosebne. Podoprel som si bradu a pokrútil hlavou.

„Neviem, či by som mala.“ Bella sa očividne bavila. Renesmee po mne šľahla pohľadom s myšlienkou, aby som sa trocha snažil. Kto by to bol povedal.

„Isabella, prosím, pôjdeš so mnou na rande?“ opýtal som sa a Nessie pochvaľujúco pokyvkávala hlavou.

„Dobre teda. Pôjdeme na rande,“ šepla a moja dcéra ju objala. Zoskočila jej z kolien a podišla ku mne.

„No vidíš. Nemusíš sa kamarátiť s nejakými cudzími tetami.“ Otočila sa k Belle. „Ďakujem,“ pípla, akoby jej Bella urobila veľkú láskavosť a začala si rozkošne podskakovať. Odskákala do obývačky a sadla si pred televíziu. S úsmevom som vstal zo stoličky a prešiel k Belle.

„Ďakujem, že so mnou pôjdeš na rande a ja nemusím strácať čas s nejakými cudzími ženami,“ zasmial som sa. Bella sa tiež postavila a uškrnula sa.

„Bez toho šikovného dievčatka by si bol stratený,“ šepla. Objal som ju opatrne okolo pása a trocha si ju pritiahol k sebe. Oprela sa dlaňami o moju hruď a ja som sa veľmi pomaly zohol k jej tvári. Táto kratučká chvíľa, kým sa jej pery spoja s mojimi, bola úžasná. Bolo to neskutočné napätie, na ktorého konci čakalo sladké a opojné uvoľnenie. Malý kúsok neba, nazvaný bozk. Otrel som sa jej o pery. Ona sa natiahla na špičky a dlho ma pobozkala. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 17. kapitola: