Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 24. kapitola

04.07.2012 (11:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 60× • zobrazeno 9746×

Edward:

Keď som Nessie posadil do auta, vyzerala, akoby bola bez duše. Nevidel som jej myseľ. Bola prázdna. Vídať ju takúto je pre mňa strašné. Preklínal som deň, keď nám Bella vstúpila do životov. Preklínal aj velebil súčasne. Zmenila nás. Moja Nessie mala matku. Tak ju vnímala a ja... Ja som cítil, že aj pre mňa Bella veľa znamená. Samozrejme, že sa s tým nemohla zmieriť. Keď som ju dnes videl, časť mňa dúfala, že sa zlomí a vráti k Nessie, vráti sa ku mne. Žiaľ. Nespracovala to. Videl som v jej tvári, že s tým ešte nie je vyrovnaná, aj keď bolo jasné, že jej lúčenie s Nessie trhalo srdce.

Priviedol som Renesmee do nášho prenajatého domu. Všetci sa k nej zbehli a Rose ju pevne zovrela v náručí. Nessie ju ale odstrčila a nahnevane pozrela na mňa.

„Nenávidím vás! Prečo ste upíri! Prečo som aj ja! Nechcem byť! Nechcem!“ kričala a rozbehla sa do svojej izby na poschodí. Skrivil som tvár a Jasper reagoval rovnako. Ja som poznal jej myseľ a on jej pocity. Bolo to tragické. Cítila sa oklamaná a odmietnutá celým svetom. Už ani vo mne necítila istotu. Jej predtým dokonalý svet sa behom mesiaca úplne zrútil. Bol som jej najväčšou istotou a teraz nemala ani tú. Bol som v jej očiach klamárom, ktorý neklamal len Bellu, ale aj ju. Všetko sa to celé pokazilo. Keď Isabella odišla, chlácholil som moju princeznú celé dva dni. Nejedla, nepila a len plakala. Trvalo celý týždeň, kým ako-tak začala komunikovať. Veľmi si to vyčítala, ale mohol som za to ja. Keď sme do nej konečne dostali jedlo a po dlhej dobe pokojne zaspala, až vtedy mi došlo, čo to celé znamená pre mňa. Dovtedy som sa nemal čas riešiť, čo sa vlastne stalo. Žena, ktorú som mal rád, ktorá mi učarovala, je preč. Muselo to prísť, len som sebecky dúfal, že to nebude tak skoro. Sám seba som opíjal rožkom, že ak sa do mňa zamiluje, zvykne si na mňa a Nessie, prehryzie to, čím sme.

Potom prišiel ten deň, keď sme museli riešiť, čo ďalej. Carlisle zbehol ku mne do izby.

„Edward, budeme musieť preč, to je ti hádam jasné!“ povedal rázne. Nemo som prikývol. „Zhodli sme sa na Rusku, ale potrebujeme víza a tie tu nevybavíme. Jasper pôjde späť do Ameriky a donesie doklady. Potom sa presťahujeme. Priprav na to Renesmee,“ šepol a podišiel ku mne. Chytil ma za rameno. „Tak to nevyšlo. Musíš ísť ďalej. Nech budeš robiť čokoľvek, jej lásku a odpustenie si nezískaš.“

Celá rodina sme boli ako bez duše. Nessie ani nevychádzala z izby. Odmietla aj lov, a tak som sa rozhodol ísť niečo uloviť a doniesť jej krv.

Bežal som lesom a snažil sa vyčistiť si hlavu. Bolo mi z toho všetkého zle. Nie je nič horšie, než keď vidíte trápiť sa dieťa. Vaša bolesť je potom nepodstatná. Chcel som len zas vidieť úsmev na tvári mojej sladkej princeznej, aby som mohol konečne začať riešiť aj vlastný smútok. Takto ma to spaľovalo zvnútra a bolesť bola intenzívna ako v deň premeny.  

Ulovil som medveďa. Napil som sa a zvyšok krvi som s poriadnou námahou stočil do kovovej termosky, aby si zachovala čím dlhšie tú správnu teplotu. Bolo v nej pár kvapiek protizrážavej látky. Tento mix vymyslel Carlisle, keď sa narodila Nessie a nevedela sa ešte prirodzene kŕmiť. Utekal som rovno domov. Čakal som, že ju nájdem v izbe, no bolo počuť šramot z mojej izby. Prešiel som okolo Rose.

„Čo robí u mňa?“

„Keď sa zobudila, chcela teba. Šla ťa počkať do izby,“ povedala strnulo. Prešiel som chodbou do svojej izby a prekvapene zostal stáť na prahu. Dvere na šatníku boli otvorené a Renesmee sedela na hromádke papierov a prehrabovala sa mojimi dokladmi a papiermi. Zodvihla pohľad a oči mala plné sĺz. Zodvihla rúčku s niekoľkými fotografiami a ja som to takmer neustál. Zachvel som sa a podišiel bližšie.

„Nessie, čo tu robíš?“ šepol som zmierlivo.

„Kto je to?“ opýtala sa a dvihla fotky vyššie.

„Pýtal som sa prvý.“ Prešiel som k nej a sadol si na zem do šatníka.

„Hľadám nejaké číslo na Bellu, alebo adresu,“ šepla.

„Nessie, Bella sa najskôr vrátila do Ameriky,“ povedal som zmierlivo.

„Kto to je?“ opýtala sa znova a položila mi do lona fotku Jamesa a jej matky. Zhlboka som sa nadýchol.

„Je to môj kamarát,“ šepol som priškrtene. Nessie svoju matku z obrázkov poznala, ale toho muža nikdy nevidela.

„Ona má na tej fotke bruško. Čaká mňa a on...“ pípla a prešla prstom po malej fotke.

„Nessie, tie fotky si nemala brať,“ šepol som.

„Prečo tvoj kamarát objíma mamu a na tejto ju pobozkal,“ zafňukala. Nešlo to inak. Bol to ten správny čas. Mohol som zahovárať a klamať, ale na čo by to bolo dobré. Je príliš múdra na to, aby som ju oklamal.

„Renesmee, vieš, tvoja mama zomrela pri pôrode.“ Nessie prikývla a stále hypnotizovala muža na obrázku. „Mal som ju naozaj rád. Bola to skvelá žena, ale ja som nebol jej láskou a ani ona mojou. Renesmee ja som tvoj ocko, lebo ťa veľmi ľúbim a starám sa o teba, aj keď v skutočnosti nie si moja ozajstná dcéra,“ šepol som. Nessie šokom zaklipkala očami. „Vieš predsa, že ani ja a ani Alice, Rose a ostatní nie sme súrodenci a Carlisle nie je náš ozajstný otec, no my ho tak voláme a ľúbime ho ako otca,“ snažil som sa zachrániť situáciu, no môj malý anjel mal v hlave len to, že bola oklamaná a zradená.

Hodila fotky na zem a rozbehla sa preč. Všetko sa mi rozpadlo a zrútilo. Trvalo nekonečno, než ma Nessie vzala na milosť a začala so mnou komunikovať. Prekvapivo Nessie zareagovala až na dohováranie Rose. Tá jej vysvetlila, akým obrovským darom pre mňa a pre našu rodinu je. Pýtala sa na svojho skutočného otca. Čo sme jej mali povedať? Mal som jej povedať, že ju James nenávidel a chcel ju zabiť? To som nemohol. Lož som napravil lžou. Povedal som jej, že zomrel, keď ju bránil a že ja som sa rozhodol milovať ju a chrániť namiesto neho. Od tej chvíle bola Renesmee ako vymenená. Zúfala si. Všetky jej istoty sa rozplynuli a ja, aj keď som dokázal skoro všetko na svete, na toto som bol krátky.

Rozhodli sme sa vrátiť do Ameriky všetci a vybaviť doklady. Ani najmenším náznakom nič nenapovedalo tomu, žeby chcela ísť hľadať Bellu. Už ju vôbec nespomínala a dokonca sa na ňu snažila vôbec nemyslieť. Boli sme v Seattli a mne sebecky napadlo, že sa za našou guvernantkou pôjdem aspoň pozrieť. Chcel som ju vidieť a uistiť sa, že je v poriadku. Potreboval som to, a tak som si zistil jej číslo a adresu. Bol som však nerozhodný. Bojoval som sám so sebou. Nessie však našla číslo a rozhodla sa. Nikdy sme ju nemuseli strážiť. Vždy bola v tomto ohľade skôr bojko, aby sa sama niekam pustila. Jednoducho využila nestráženú chvíľu, keď sa Rose s Emmettom poriadne pohádali. Jasper ich trocha krotil, aby sa nepozabíjali, a tá malá proste zdúchla.

Keď som sa vrátil z lovu, už ju všetci hľadali. Alice nič nevidela, nech sa akokoľvek snažila. Moja dcéra najskôr ešte netušila, ako bude Bellu hľadať. My sme zase netušili, že išla za Bellou. Volal som Carlisleovi, ktorý išiel s Esme na lov ešte o niečo ďalej, než ja s Alice. Jemu napadlo, že išla možno hľadať Bellu a až potom som si všimol, že môj mobil nebol tam, kde som ho nechal.

Počuť a vidieť Bellu bolo úžasné aj strašné zároveň. Všetka bolesť sa vo mne ozvala. Keď som Renesmee bral od nej, cítil som sa netvorom viac, než kedykoľvek predtým.

Svitalo a Nessie až teraz konečne zaspala. Myslela len na Bellu a prečo ju ani ona nechce. Bola dlho hore a ja som ju strážil pred jej dverami. To bolo najbližšie, ako ma k sebe pustila. Opieral som sa o stenu a spytoval si svedomie ako ten najväčší hriešnik. Zajtra odletíme do Ruska. Dovtedy musíme Nessie aspoň trocha dostať do normálu. Momentálne neviem, čo by urobila a či by na letisku nevyvádzala. Celý dom bol doslova mŕtvy. Všetci mlčky sedeli vo svojich izbách a boli pohltení svojimi myšlienkami. Vonku bolo chladno a dosť tmavo na to, že bolo už takmer sedem. Sedel som na zemi pred dverami s hlavou v záklone.

Začul som v diaľke auto a myšlienky taxikára. Nevenoval som tomu pozornosť, kým som nezaregistroval, že zabočili k príjazdovej ceste. Bolo to nezvyklé. Zbehol som zo schodov. Alice spozornela a uprene pozrela pred seba. To, čo som videl, ma doslova vykoľajilo. Bez rozmýšľania a bosý som vybehol pred dom vo chvíli, keď taxík zastavil. Z miesta spolujazdca vystúpila Bella. Mala na sebe ten nemožný, tmavý sveter. Pozrela sa na mňa a hneď oči sklopila, akoby sa na mňa nedokázala ani pozrieť. Taxikár obehol auto a vyložil kufor. Bella sa opierala o pootvorené dvere, akoby uvažovala, či nenastúpi a neodíde. Váhala. Ja som stál bez pohybu s rukami spustenými pozdĺž tela. Vo svojom vnútri som sa modlil, aby neodišla. Poď ku mne, Bella, opakoval som si v myšlienkach.

„To je všetko, slečna?“ opýtal sa taxikár. Ja som tam stále stál a civel ako taký blázon. Taxikár sa na mňa s úškrnom pozrel a pokrútil hlavou. Musel som vyzerať ako nejaký cvok, takto vyjavený a bez topánok na studenom štrku. Bella vytiahla z vrecka bankovku a dala ju mužovi. Ten naskočil a odišiel. Bella stála tak dvadsať krokov odo mňa a dívala sa za odchádzajúcim taxíkom. Pri jej nohách ležal jej kvetinkový kufor. Nebol som schopný pohybu, ani slova. Bella sa zohla po kufor. Vtedy som sa spamätal. Priskočil som k nej upírskou rýchlosťou. Kufor jej šokom vypadol a zachvela sa. Prudko sa otočila a urobila pár krokov odo mňa. Potom zastala, zhlboka sa nadýchla a pomaly sa zas otočila. Bojovala sama so sebou a očividne si hlbokými nádychmi dodávala odvahu.

„Prepáč,“ šepol som.

„Hýbeš sa rýchlo,“ povedala chvejúcim sa hlasom. Bola ako vystrašené vtáča. Muselo jej to dať poriadnu námahu a poriadnu dávku sebazaprenia na to, aby sem prišla.

„Prepáč,“ povedal som znova. „Som hrozne nervózny,“ priznal som sa.

„Ja som viac. To mi ver,“ povedala a vykročila k domu. Zastavila o obzrela sa na mňa. „Niessie?“

„Je z toho úplne... Neviem, čo mám robiť. Všetko sa pokašľalo,“ priznal som miernym tónom. Bella sa zhlboka nadýchla a prudko vydýchla. Prešla ku schodom a zas sa na mňa otočila.

„Všetko mi vysvetlíš. Povieš mi o všetkom pravdu. Dobre?“ opýtala sa. Len som prikývol. „Začnime tým, koľko máš rokov a koľko Renesmee?“ Urobila krok na schod.

„Mám stodvadsaťosem a Nessie štyri,“ šepol som. Bella vyvalila oči, zvrtla sa na päte a zbehla dole zo schodov, smerom preč od domu. Pustil som kufor a schmatol ju za ruku. Už jej nedovolím odísť. „To nezvládnem,“ šepla priškrtene.

„Zvládneš. Poď pekne dnu. Všetko zvládneš. Jasné!“ povedal som rázne, tak ako bola u mňa zvyknutá. Otvorila doširoka svoje čokoládové oči a rázne prikývla s rukami pritisnutými na hrudi.

„Skončím na psychiatrii,“ poznamenala a zase sa zhlboka nadýchla.

„Budem ti tam nosiť kvety a sladkosti,“ šepol som a kútiky úst sa mi samovoľne zodvihli do úsmevu.

„Keď sa Jana Eyrová vrátila na Rochesterovo panstvo, bolo v troskách, on popálený a slepý,“ šepla a prezrela si moju tvár. Nedalo sa neusmiať nad jej skúmavým výrazom.

„Som síce Edward, ale nie Rochester. Som Edward Cullen. Upír. Ver, že som si prešiel väčším očistcom než Edward Rochester. Vitaj doma, Jana,“ šepol som. Bella sa zachvela. Bolo to excentrické, no aj svojim spôsobom neskutočne romantické. Panna sa vrátila k netvorovi. Tak som to celé vnímal ja a obdivoval som jej odvahu.

„Prisaháš, že sa mi nič nestane? Neublížite mi?“ Jej hlas bol priškrtený.

„Nikdy ti nikto z nás neublíži. Prisahám.“ 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 24. kapitola: