Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 28. kapitola

09.08.2012 (20:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 69× • zobrazeno 9857×

Bella:

Bol hnevom nepríčetný. Tváril sa, že to zvláda, no vrelo v ňom. Už som to vedela odhadnúť. Najprv vybuchol v hlasnom výleve emócií a neskôr sa na jeho tvári zjavila nepreniknuteľná kamenná maska. Mala som pocit, že ho hnevá každé moje slovo. Chcela som nájsť riešenie, ako byť s ním a Nessie. Chcela som mu byť o krok bližšie, no namiesto toho sme sa zas vzdialili. Prečo? Lebo som asi prvýkrát v živote otvorene povedala, čo by som chcela. Vždy som prijímala len to, čo mi predurčili ostatní. Kde ma postrčili, tam som šla. Až v tejto rodine som sa konečne začala rozhodovať sama za seba. Bola som trocha rozmrzená z toho, že ma zas niekto do niečoho tlačí, teda skôr zakazuje mi. Možno naozaj netuším, čo všetko v sebe zahŕňa, stať sa upírom. Viem ale so stopercentnou istotou, že ak mám zostať s týmito tvormi, tak sa musím stať jedným z nich.

Edward sa mi vyhýbal. Nechcel so mnou hovoriť. Správal sa ako malý chlapec. Ja sa za ním a jeho dcérou rozhodnem prejsť pol sveta a on sa so mnou nie je ochotný pozhovárať. Ak je to tak zlé, byť ako on, tak nech mi vysvetlí prečo. Rýchlo som zabudla na strach. Teraz som bola posadnutá získavaním informácií a ak mi ich nechcel dať Edward, hľadala som si ich sama.

„Je niekto doma?“ opýtala som sa priestorom, keď som zo svojej, teda Edwardovej izby, vyšla na schodište. Bolo tu dosť chladno, a tak som si ruky schovala do rukávov hrubého svetra. Zišla som po schodoch do zle osvetlenej haly. Za oknami sa ženili všetci čerti. Obrovské chumáče snehových vločiek sa mihali pred oknom a nedovolili preniknúť svetlu do tmavej miestnosti. V kozube horel oheň, a tak tu bolo teplejšie, než na chodbe. Na tento dom si jednoducho nezvyknem. Prešla som ku krbu a otrčila na neho dlane.

„Potrebuješ niečo?“ opýtal sa za mojim chrbtom polohlasom Carlisle a ja som nadskočila. Prudko som sa otočila a zomkla si ruky na hrudi.

„Vystrašil si ma,“ šepla som a pokúsila sa o úsmev. Carlisle sa usmial podobne rozpačito. „Je tu okrem nás ešte niekto?“ opýtala som sa, lebo tu bolo vážne ticho a inokedy mi stačilo otvoriť dvere na izbe a bola pri mne Nessie, Alice alebo Rose. Niekedy aj Esme alebo tí dvaja blázni. Edward však posledné dva dni trucoval.

„Všetci šli na výlet,“ šepol Carlisle a ja som mierne pootvorila ústa, kmitla pohľadom k oknu a potom zas na neho. „Nám nie je zima, Bella,“ dodal na objasnenie.

„Ale Renesmee môže byť zima,“ povedala som rýchlo.

„Neboj sa. Poriadne ju obliekli a Edward sa postará, aby bola v bezpečí a teple.“ Carlisle bol dosť nervózny a nedivím sa mu, lebo aj ja som bola. Hlavne som nevedela, ako sa k nemu správať, ale na druhej strane, práve Carlisle mi môže odpovedať na množstvo otázok.

„Carlisle, prečo sa Edward tak rozčúlil, keď som mu povedala... No, veď vieš,“ šepla som. Carlisle prešiel k sedačke a vzal z nej hrubú deku. Posadil sa a potľapkal otvorenou dlaňou po obrovskej pohovke. Pomaly som prešla k nemu a sadla si úplne na kraj. On mi s jemným úsmevom podal deku a ja som sa prikryla.

„Edward je iný, než väčšina nášho druhu. Líši sa svojím spôsobom aj od nás. On vníma všetko, čo sa týka ľudí a premeny oveľa citlivejšie a to aj kvôli Renesmee.“ Chápavo som prikývla. Už som ten príbeh poznala, ale mám pocit, že k verzii, ktorú som poznala, treba doplniť pasáže, ktoré prešli cenzúrou. 

„Pokojne hovor. Ja znesiem veľa. Ustála som, že môj priateľ umrel pred sto rokmi a je upír.“ Uškrnula som sa, no Carlisle to ako vtip nevnímal. Ešte pred niekoľkými mesiacmi by som niečo podobné z úst nevypustila. Bolo by to proti všetkému, čo som považovala za slušné a vhodné. Teraz mi je to jedno. Musela som toho ustáť toľko, že sa moje hodnoty úplne zmenili.

„Tak dobre. Našťastie, tebe Edward myšlienky čítať nemôže a tie moje ho už dávno nezaujímajú. Edward a James boli priatelia. Bol pre Edwarda veľmi dôležitý a keď sa zblížil s človekom, bol to práve Edward, ktorý bol najviac proti tomu. James a on sa pre to poriadne pohádali. Edward mu vyčítal, že ju zaťahuje do sveta, ktorý by mal človeku zostať utajený. James nás vtedy opustil a šiel za svojim srdcom. James tú ženu miloval a keď otehotnela, netušil, kam ísť. Chcel pomoc a tak znova Edwarda vyhľadal. James chcel, aby som urobil potrat, no to som nemohol.“ Nepokojne som si strčila nohy pod zadok a pevnejšie si okolo seba utiahla deku. Carlisle si povzdychol. Bolo to tak prirodzené a ľudské. Teraz som si ich gestá oveľa viac všímala. „Nemohol som, lebo to nechcela. Nechcela potrat. Túžila dieťa porodiť a ja by som nikdy proti jej vôli...“ Carlisle sa postavil a šiel priložiť do krbu. Ja som sa za ním nervózne dívala. Chcela som, aby pokračoval, no nedokázala som povedať ani slovo. Vciťovala som sa do tej úbohej ženy, ktorá si v dome plnom upírov bránila svoje dieťa, malú Renesmee. Tak nádhernú, Renesmee. „James to odo mňa chcel a trval na svojom. Presviedčal Edwarda, aby na mňa pritlačil a aby sme to urobili proti jej vôli. Vtedy sa Edward postavil na stranu Márie. Ona v ňom našla oporu a James mal pocit, že ho obaja zradili. Stupňovalo sa napätie a keď prišiel deň pôrodu...“ Carlisle si prešiel rukou po tvári a uprene sa na mňa zadíval. Ja som povzbudivo kývla hlavou. Chcela som to vedieť. Chcela som vedieť, čo sa stalo a ako.

„Ona pôrod nemala šancu prežiť. Dieťa bolo prisilné a ona slabý človek. Keď vydýchla, James sa doslova žiaľom zbláznil. Chcel svoju dcéru zabiť. Vinil ju zo smrti svojej lásky. My milujeme inak, Bella. U nás neexistuje nič, ako mať rád trocha. Neviem presne, čo ti povedal Edward o svojich citoch, ale on ťa miluje. Miluje ťa naveky, s intenzitou, ktorú si nedokážeš predstaviť. Trocha ho to samého desí, lebo až teraz plne chápe, ako to James celé vnímal. Dieťa, ktoré splodil, zabilo jeho lásku. K nej už bezhraničnú lásku cítil, ale k tomu dieťaťu nie. V jeho očiach to bolo monštrum, ktoré zabilo jeho ženu. Nedokázal vstrebať to, že je to dieťa, plod ich lásky. Edward sa mu snažil vysvetliť, že to dieťa mu tu zostalo po jeho milovanej, no James chcel jediné.“ Carlisle zas zmĺkol a mne sa už z očí valili slzy. Poznala som ten príbeh od Edwarda, ale podal mi ho inak. Podal mi ho stroho a bez emócií. Počuť to takto, mi trhalo srdce.

„Prečo šiel James do Volterry?“ opýtala som sa šeptom.

„Edward bránil Renesmee, keď ju chcel James zabiť. Bili sa na život a na smrť. Ich priateľstvo zrazu nemalo žiaden význam. James chcel len pomstu. Vtedy mu Edward povedal, že by sa mal zabiť sám, lebo on je na vine, že je Mária mŕtva. James ušiel do Volterry. Vedel, že ho Edward k dieťaťu nepustí. Prepočítal sa však. Aro, vládca nášho sveta, sa na celú situáciu díval inak. Zavolal Edwarda do Volterry. Díval sa na popravu svojho priateľa a zvieral pri tom v náručí jeho dcéru. Aro nechal Renesmee Edwardovi. Raz za čas nás navštívi. Edward sa do teba zaľúbil a má strach, že o teba príde. Bella, bolo by jednoduché ťa premeniť. Teda, ten proces rozhodne nie je jednoduchý, ale bolo by to jednoduché po emocionálnej stránke. Edward ťa miluje a ak ťa nechá žiť ľudským životom, bude ťa milovať až do tvojho prirodzeného odchodu. Nezvládne ho však.“ Carlisle si ku mne zas sadol.

„Ste ako labute,“ šepla som. Carlisle sa pousmial.

„Tak nejako.“ Pohladil ma po ramene. Labuť žije v pároch a keď jej druh alebo družka zomrie, často umrie aj ona. Neznesie samotu a iného partnera si nehľadá. Sú si verné až za hrob.

„Mal by byť potom rád, že chcem byť upírom, keď ma tak miluje.“ Stále som tomu celkom nerozumela.

„Byť upírom je večná bolesť. Obdobie novorodenosti sme ti tiež opisovali. Nie je to jednoduché a hlavne, prišla by si o svoje bytie. Existencia Isabelly Swanovej by sa tým skončila. Ešte nikdy som nepremenil nikoho, kto by nebojoval o holý život. Keď som zmenil Edwarda, umieral. Rovnako Esme, Rosalie a Emmett. Nikdy som nezabil človeka, Bella. Ak by sme sa rozhodli ťa premeniť, bola by si prvá.“ Carlisle sa na mňa uprene díval a ja som prižmúrila oči. Zamrazilo ma pri jeho slovách.  

Carlisle prudko vstal a pozrel z okna. „O chvíľu sú tu,“ povedal nervózne a prebehol k dverám. Chvíľu čakal a potom otvoril v sekunde, keď do nich vbehla Nessie. Vrhla sa rovno k pohovke a skočila vedľa mňa. Bola celá mokrá a z ramien a čiapky sa jej sypal sneh. Hneď za ňou vošiel Edward. Pozrel sa na mňa a kútiky úst sa mu jemne zodvihli, no zas spadli do tenkej, rovnej linky a na tvár mu skamenela. Rýchlo som si utrela kútiky vlhkých očí do rukáva svetra a snažila som sa ovládnuť výraz tváre. Edward sa pozrel na Carlislea, no ten sa tváril, akoby sa dnes so mnou ani nestihol baviť.

„Ako ste sa mali?“ opýtala som sa a Nessie sa radostne usmiala.

„Boli sme sa prebehnúť. V horách sú medvede. Jeden bol dvakrát tak veľký, ako je Emmett. Chcela som ho, ale ocko mi to nedovolil,“ povedala rozvášnene.

„Jé, to je skvelé. Chcela si sa pustiť do obrovského medveďa. Netuším, prečo ti v tom Edward bránil. Mal ťa nechať toho tonového zúrivého medveďa skoliť,“ povedala som ironicky. Edward nakrčil čelo.

„Škoda, že si nemohla ísť s nami,“ šepla smutne.

„Aj ja som smutná, že som nemohla ísť s vami a nikdy môcť nebudem. Nebudem môcť robiť veľa vecí s vami. K tomu mi je tu neustále zima. Chýba mi slnko a zelená tráva. Chýba mi tu toho hrozne veľa a najviac asi pochopenie,“ povedala som mrzuto a postavila sa. Deka sa zo mňa zošmykla a zas som ucítila ten vtieravý chlad až pod nechtami. Prešla som okolo Edwarda, ktorý sa tváril, akoby som mu zjedla večeru. Dvere sa zas otvorili a do vnútra vpálil Emmett. Rovno prebehol k Edwardovi a silno do neho sotil.

„Musíš byť stále prvý, že?“ začal sa hlasno smiať. Ja som sa na nich uprene dívala. Edward ho sotil späť.

„Mal si utekať rýchlejšie a nie sa zdržiavať tokaním so svojou ženou,“ povedal dosť mrzuto.

„Zajtra by sme mohli vybehnúť na tú ľadovú stenu. Dáme si preteky hore,“ povedal Jasper pokojne a venoval mi široký úsmev. Alice s Rose prišli dnu so smiechom a za nimi šla dosť nahnevane Esme. Celý tmavoružový kabát mala potrhaný. Viseli z nej kúsky látky a namosúrene prešla k Carlisleovi, ktorý ju objal a pobozkal na čelo.

„Čo sa ti prihodilo, miláčik,“ opýtal sa jej starostlivo.

„Opýtaj sa tých dvoch,“ povedala trucovito a nastavila Carlisleovi pre bozk aj svoje pery. Z úsmevom ju pobozkal a pohladil. Dívala som sa na nich a bola som smutná. Edward ma síce miluje, ale to, čo zažívajú oni, so mnou nikdy nezažije a ja s ním tiež nie. Pozrela som sa na Renesmee, ktorá zo seba ťahala oblečenie a Edward sa snažil skrotiť jej temperament, aby ho nepotrhala. Zas ma ovial chlad a zachvela som sa zimou. Ako človek tu nedokážem zostať. Zhlboka som sa nadýchla. Edward sa na mňa okamžite pozrel.

„Chcem odtiaľto preč,“ šepla som. Edward sa prudko narovnal a pokrútil hlavou. Všetci doslova zamrzli.

„Ako preč?“ opýtal sa Edward zaskočene. Myslím, že v jeho hlase bola aj istá dávka strachu. Bál sa toho, čo chcem povedať a ja som hľadala správne slová, aby to nikomu neublížilo, teda hlavne Nessie.

„Tu ako človek zostať nemôžem. Som tu pár dní a už som z toho šialená. Je tu zima, tma a večný ľad. Nepustíte ma ani pred dom. Nemám kontakt s ničím a nikým. Vo Francúzsku mi to nevadilo, lebo som mala aspoň možnosť ísť medzi ľudí, ak by som chcela. Kde však môžem ísť tu? Vy si to tu zjavne užívate, ale ja nie. Ty si mi jasne povedal, čo pre mňa chceš, teda skôr, čo pre mňa nechceš,“ povedala som rázne. Edward sa napriamil. Vyzeral ublížene. Pozrel na Nessie a potom na mňa.

„Pozhovárajme sa v súkromí,“ povedal potichu.

„Tu existuje nejaké súkromie? Mám sa obliecť do milióna vrstiev oblečenia a pôjdeme niekam von? Čo mi chceš povedať? Už si mi predsa povedal všetko, čo si chcel, keďže sa mi posledných pár dní vyhýbaš a komunikuješ len nevyhnutne.“ Založila som si ruky na hrudi. Carlisle nervózne objal Esme okolo ramien a chcel ju odviesť preč. Všetci pôsobili, že by sa najradšej niekam vyparili. Všetci, až na Renesmee, ktorá so záujmom sledovala, čo sa deje.

„Bella, ak chceš odtiaľto odísť, tak samozrejme pôjdeme. Povedz, kam by si chcela ísť a zariadim to. Pôjdeme,“ povedal Edward rýchlo.

„Chcem odísť, ale nepovedala som, že chcem, aby si šiel so mnou,“ povedala som rázne. Sama som bola šokovaná, ako tvrdo to znelo. Edward vyvalil oči a Nessie vymizol z tváre úsmev. Edward pozrel na svoju rodinu. Esme vzala Renesmee za ramená.

„Poď, zlatko. Pomôžeš mi v kuchyni,“ šepla. Nessie sa veľmi nechcelo, no behom chvíľky sme zostali v obývačke samí, aj keď mi bolo jasné, že všetci, možno až na Nessie, počujú, čo sa deje.

„Viem o čo ide. Chceš ma takto vydierať? Nerozumieš tomu, Bella. Príliš si to celé idealizuješ. Najprv si z nás mala strach a ja som sa všemožne snažil, aby si sa ma prestala báť a teraz mám chuť, poriadne ťa vydesiť a ukázať ti, akými monštrami sme. Nerozumieš tomu, že sme mŕtvy a že tým najcennejším je práve život.“

„To ty ničomu nerozumieš, lebo si zadubený a neschopný chápať, že tak, ako sa ty bojíš o mňa, sa ja bojím o teba a Nessie. Chceš so mnou byť počas môjho ľudského života. Keď budem mať ja šesťdesiat a ty budeš stále takýto, ako sa budem cítiť? Myslel si na mňa? Bojím sa toho, čo bude s tebou až umriem? Budeš tu večnosť sám? Ako si to predstavuješ? A čo Nessie? Nechcem ju opustiť, ale budem musieť, ak s tým niečo nespravíš. Uvedomujem si, že to nebude jednoduché. Ak tu chcete zostať, tak je ten správny čas. Rok trvá, kým budem ako novorodená schopná ovládať sa. Využime to, že sme tak mimo civilizáciu. Nessie nastúpi do školy, ako si plánoval a ja budem po tvojom boku. Čoho sa tak bojíš? Budeme na veky spolu.“ Rozhadzovala som rukami a prehnane gestikulovala. Edward sa na mňa díval ako na blázna.

„Bella, myslíš, že by som to nechcel? Chcem to a veľmi, aby si bola na veky so mnou, lebo ťa milujem. Nechcem ti však zobrať život a dušu.“

„Ak nevieš povedať nič múdre, tak mlč! Ja to chcem a hotovo a ak mi to nedáš, tak odchádzam! Nemienim sa s tebou baviť! Buď áno, alebo nie. Iné pre mňa neexistuje. Žiadne kompromisy. Idem do izby a ty mi oznám, ako si sa rozhodol. Ja na rozdiel od teba starnem, tak sa skús vyjadriť rýchlo!“ Otočila som sa a šla po schodoch do svojej izby. Nehnevane som dupala.

„Áno...“ ozvalo sa za mnou.

Ďakujem Vám za hlasy v naj poviedke. Nesmierne ma to teší. Nemôžem uveriť, že Vás stále bavím. Je radosť pre Vás písať. Lolalita 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 28. kapitola: