Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 33. kapitola + Epilóg

20.09.2012 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 65× • zobrazeno 9606×

Bella:

Uličku lemovali veľké ľadové sochy a ľadové kvetiny zdobili aj vyrezávané drevené lavice, na ktorých bola zvieracia kožušina. Bolo to ako z rozprávky o Snehovej kráľovnej, ktorú tak Renesmee milovala. Zadržala som dych a ohromene prechádzala pohľadom po tej kráse. Niečo také som si nedokázala ani predstaviť. Vpredu bol ľadový stupienok s ľadovými stĺpmi a strieškou. Stála som na začiatku uličky a všetky zraky prítomných sa upreli na mňa. Zrýchlil sa mi dych, keď sa Edward pred oddávajúcim otočil. Bolo to ako v spomalenom filme.

Na sebe mal čierny oblek a čierny hrubý kabát. Vyzeral úžasne. Vo vlasoch sa mu zalesklo pár snehových vločiek. Carlisle ku mne z boku pristúpil a ponúkol mi rameno. Neisto som sa mu zadívala do karamelových očí. Keď Esme zbadala topánky, ktoré mi Alice vybrala, dala na poslednú chvíľu na ľadovú dlážku aj koberec. Bola som jej za to neskonalo vďačná. V bielej rukavičke sa mi razom spotila ruka, v ktorej som držala snehobiele kaly. Zavesila som sa na rameno svojmu budúcemu svokrovi a kývla na družičky.

Alice pretancovala uličkou v saténových fuksiových minišatách a extrémnych ihličkách. Ten mizivý počet ľudí, čo tu bol, si musel myslieť, že je bláznivá, že sa tu v tej zime producíruje takmer nahá. Bolo dnes síce teplo, ale aj tak teplomer ukazoval len okolo mínus pätnásť. Rosalie v rovnakých šatách, len s fialovým kabátikom prehodeným cez ramená, šla hneď za svojou sestrou a rozdávala úsmevy na všetky strany. Prišla na rad najmladšia družička a nositeľka prstienkov. Nessie sa postavila na kraj uličky a neisto pozrela na Carlislea a potom na mňa.

„Ja som...“ zafňukala a potiahla nosom. Z očí sa jej začali kotúľať drobunké slané kvapky. Zaskočilo ma to. Zľakla som sa, že sa jej niečo stalo. Pustila som Carlislea a zohla sa k dcérke.

„Čo je, miláčik?“ opýtala som sa a natiahla k nej ruku, no cúvla do uličky. Všetci sa na nás dívali a prestala hrať hudba. Edward sa k nám rozbehol uličkou a než stihla čokoľvek povedať, rýchlymi pohybmi jej prezrel vrecká a malú fialovú kabelku, ktorú jej kúpila Rosalie. Vydýchol si a na dlani sa mu zaleskli dve obrúčky.

„Neboj sa. Tu sú. Nič si nestratila,“ šepol a priviazal jej obrúčky na saténový ružovofialový vankúšik. Až teraz mi došlo, že naša ratolesť zabudla, kam dala prstienky. Pobozkala som ju na líce. Edward sa na mňa láskyplne pozrel a nahol sa k bozku. Carlisle ma však obratne stiahol k sebe a tak môj nastávajúci venoval svoj bozk vzduchoprázdnu.

„Môžeme pokračovať?“ Carlisle sa nepekne uškrnul. Edward prikývol a bežal späť na svoje miesto, pred oddávajúcim.

V rýchlosti mu vysvetlil, že naša dcéra zapotrošila prstene. Upíri v miestnosti sa chichúňali a musím sa priznať, že aj mne to prišlo poriadne vtipné. Pri Renesmee sa jednoducho nudiť nebudeme. Znova sa ozvala hudba a Nessie vystúpila do uličky ako veľká dáma. Kráčala v tempe svadobného pochodu, ako ju to učili jej tetušky. Keď bola v polovici uličky, vykročili sme za ňou. Šaty za mnou utvorili dlhý biely pás. Vlečka mala tri a pol metra. Nakoniec Alice vybrala tie najpompéznejšie a najteatrálnejšie šaty zo všetkých. Boli snehobiele a miestami dokonca až striebristé. V tej snežnej krajine aj oni pôsobili, akoby boli utkané zo snehových vločiek.

Celý spodný okraj šiat lemovali drobunké ligotavé kryštáliky a ja som sa v duchu modlila, aby to boli naozaj len obyčajné sklíčka, lebo od pása do dekoltu sa z týchto kryštálikov stávala hotová záplava. Rukávy šiat boli z jednoduchej, no kvalitnej čipky. Mala som pocit, že ma zahaľuje pavučina. Vlasy som mala staromódne vypnuté dohora a v účese som mala zastoknutú diamantovú korunku. Esme mi zohnala biely kabátik lemovaný kožušinou, ktorá sa vlnila v súlade s mojimi krokmi. Kabátik mal obrovskú kapucňu s kožušinovým lemom, ktorú mi, keď začal popadávať sneh, Alice preložila cez hlavu. Trčala mi spod nej len korunka a pár kučeravých pramienkov vlasov. Naozaj som sa cítila ako princezná. Bola som dnes kráľovnou, aj keď mi bola príšerná zima.

Renesmee zaujala svoje miesto vedľa otecka. Carlisle predal moju ruku Edwardovi a odstúpil. Oddávajúci sa na náš širokánsky usmial. Nemal dlhú reč a bola som za to vďačná. Mala som pocit, že mi odmrznú chodidlá. Keď prešiel k časti, kde sme si mali vymeniť prstienky, Edward stiahol svoje rukavice a potom stiahol aj tie moje. Vzal moje ruky do svojich dlaní, akoby ich chcel hádam ohriať. Jeho ruky však boli ľadové, no pri pohľade do jeho očí mi zima nebola. Cítila som, ako sa teplo šíri od môjho srdca, do celého tela, až do končekov prstov.

„Môžete si vymeniť manželské sľuby,“ povedal muž pred nami. Edward sa oslnivo usmial.

„Vo chvíli, keď som už neveril, že nájdem svoju druhú polovicu, zjavila si sa v našom dome. Zamiloval som sa tak bláznivo, že ani tie najväčšie rozdiely medzi nami nemohli moju lásku udusiť. Si všetkým, čo som si na tomto svete prial. Neviem, čím som si ťa zaslúžil, ale z nejakej neznámej príčiny ťa mám a ty moju lásku opätuješ. Sľubujem ti, že ti budem dobrým manželom. Budem ťa milovať a chrániť, budem ti oddaný a verný na večnosť,“ povedal Edward pevne a nahlas. Uprene sa mi pri tom díval do očí a držal moje ruky.

„Neverila som v lásku. Život sa mi obracal chrbtom a potom som stretla teba a Renesmee. Zamilovala som sa do vás...“

„Najprv do mňa,“ opravila ma Nessie a ja som sa zasmiala. Edward sa na ňu uškrnul a niečo zašomral, na čo sa Renesmee neovládla a vyplazila na neho jazyk. Edward pokrútil hlavou a zas uprel pohľad do mojich oči.

„Zamilovala som sa najprv do Renesmee a potom do teba,“ šepla som opravenú verziu. „Stali ste sa mojim životom, mojou túžbou a potrebou. Neviem si predstaviť existenciu bez vás. Si všetkým, čo od života chcem,“ povedala som so slzami na krajíčku.

„Edward, berieš si tu prítomnú, Isabellu Swanovú, za svoju manželku?“ Edward sa zhlboka nadýchol a sebaisto vyslovil:

„Áno.“

„Isabella, berieš si tu prítomného, Edwarda Cullena, za svojho manžela?“ opýtal sa aj mňa.

„Áno.“ Snažila som sa byť aspoň z polovice tak sebaistá, ako Edward, no z hrdla mi vyšiel len slabý hlások.

„Vymeňte si prstene, a tak spečaťte svoje manželstvo.“ Edward žmurkol na Renesmee, ta pribehla s prstienkami. Vankúšik jej takmer vyletel z rúk, ako vyskočila hneď na tretí schodík. Edward ju chytil, keď zabalansovala a vzal jeden prstienok. Nevliekol mi ho na prst a pobozkal ma naň. Zohla som sa aj ja k Nessie a odviazala obrúčku pre môjho manžela. Navliekla som mu ju na prst a usmiala sa.

„Vyhlasujem vás za manželov. Pobozkajte sa svojim prvým, manželským bozkom.“ Oddávajúci ustúpil dozadu a Edward sa ku mne nahol. Pevne ma objal okolo pása a pritiahol ma do svojho objatia. Pritlačil pery na moje a mne sa zatočil svet. Je možné, aby manžel bozkával lepšie, ako priateľ? Asi je.

Epilóg:

Edward:

Bella stála pod sprchou a po snehobielej pokožke jej stekali pramienky teplej vody. Pustiť si k tomu Bacha a je to dokonalý audiovizuálny zážitok. Opieral som sa o umývadlo a kochal sa pohľadom, ako si zmývala posledné bublinky mydla z hebkých pŕs. Najradšej by som tam vbehol k nej, ale na dnes nás čakalo niečo iné. Veľmi som sa tej chvíle bál a rozptýliť moju myseľ dokázala jedine jej nahota. Pomaly sa otočila a jemne sa na mňa usmiala. Vedela, že sa dívam. Natiahla ku mne ruku a ja som ju pohotovo zabalil do uteráka a zodvihol som ju do svojho náručia. Odniesol som ju do spálne a posadil na posteľ.

„Čo to robíš, Edward?“ opýtala sa mäkko a nežne sa usmiala.

„Suším ťa,“ povedal som zachrípnuto, keď som jej otieral postupne pokožku na celom tele.

„To predsa zvládnem,“ šepla. Kľakol som si na kolená a opatrne sa vtlačil medzi jej stehná. Priložil som ucho na jej zmyselný hrudník a započúval sa do tých ohlušujúcich úderov.

„Si si istá?“ šepol som, keď som sa odtiahol a pozrel jej do očí.

„Dohodli sme sa.“ Postavila sa a prešla nahá k šatníku. Obliekla si spodnú bielizeň. Vzala si tú čipkovú, ktorú normálne nenosila, lebo ju vraj čipka rezala. Ja som ju zbožňoval aj v bavlnenej podprsenke a širokých nohavičkách. Samozrejme mi sem tam urobila radosť a predviedla sa mi aj v niečom odvážnom, ale to na sebe dlho nemala. Som proste rýchli. Zašla do šatne a vyšla s modrými úzkymi šatami. Otrčila ich pred seba.

„Čo hovoríš?“ Naklonil som hlavu na bok.

„Sú krásne.“ Usmial som sa.

„Musím si obliecť niečo pekné. Nechcem, aby ma potom Alice prezliekla. Nedovoľ jej to. Nerada by som sa zobudiť v nejakých červených bodkovaných minišatičkách. To by som jej asi ako novorodená odrazila hlavu.“ Pridusene som sa zasmial. Bella si obliekla tie modré šaty a bola v nich prekrásna. Nazula si lodičky a kývla na mňa. Pomaly sme zišli do obývačky. Všetci nás už čakali. Alice si Bellu spokojne premerala a rozbehla sa k nej. Pevne ju objala a pobozkala na líce.

„Si nádherná. Neboj sa. Neprezlečiem ťa,“ šepla jej. Jasper sa usmial a tiež Bellu objal.

„Ani ja ťa nebudem prezliekať.“ Bella sa zasmiala a postrčila Jaspera do rebier. Ten sa zatváril, akoby ho to bolelo a s úškrnom prenechal Bellu Rose. Tá ju len objala a ľahko pobozkala na líce. Rose sa rozhodla nič nepovedať. Nechcela nikomu ublížiť. Ona jediná bola proti premeneniu Belly. Emm Bellu stískal najdlhšie. Esme a Carlisle ju objali a pobozkali. Nakoniec prišla na rad Renesmee. Bella ju silno privinula k svojej hrudi a pobozkala ju na čielko.

„Tri dni, miláčik,“ pošepla jej a Nessie sa usmiala.

„Ľúbim ťa.“ Nessie mala v očiach slzičky. O premene nevedela takmer nič, len to, že trvá tri dni a bolí to. Myslela si, že to robí Bella len a len kvôli nej a mrzelo ju, že ju to bude tak veľmi bolieť. Viem ako sa moja princezná cítila, aj keby som nepoznal jej myseľ. Tiež som sa za to cítil zodpovedný. Robí to pre nás dvoch.

S Bellou sme vyšli po schodoch späť do izby. Môj otec šiel za nami. Nechcel sa do ničoho pliesť, ale pre istotu chcel byť na blízku. Keď si moja manželka ľahla na posteľ a ja som si bezradne kľakol k nej, prekĺzol nepočuteľne do izby. Bella o ňom nevedela a ja som bol rád, že je tu. Pohladil som ju po vlasoch a pobozkal ju na čelo.

„Milujem ťa,“ naznačila perami. Bola pripravená. Vedela o všetkom, čo ju čaká. Chcela to. Ľahol som si k nej na bok a nežne ju bozkával. Presunul som sa nad jej telo, ako keď sme sa nespočetne krát, len tak objímali. Hladila ma po chrbte a ja som jej bozkami zasypával krk. Nádych a výdych. Jej pokožka bola ako satén. Cítil som pod jazykom pulzovanie jej tepny. Niekoľkokrát som sa odhodlal, no zas som namiesto zubou pritlačil na pokožku len pery.

„Edward, milujem ťa a chcem ťa milovať naveky,“ šepla mi a vtedy som vedel, že musím. Pritlačil som pery na to pulzujúce miesto a zuby prešli jej pokožkou ako rad ostrých skalpelov. Zadržala dych a potom sebou trocha mykla. Nebol som ešte pri tepne a už mi ústa zalialo množstvo jedu. Pritlačil som a všetok jed z mojich úst tiekol do jej obehu. Srdce jej tĺklo ako šialené a roznášalo tak horiacu tekutinu do každučkej bunky. Bella sebou zas silno mykla a pritlačila pery tesne k sebe. Bolestný kŕč ovládol celé jej telo, no nevydala ani hlások. Uprene sa mi pozerala do očí a kde-tu s ňou silno myklo.

„Odpusť mi to,“ pošepol som a pevne si ju vzal do náručia. Zavrela oči a horela v mojom chladnom objatí.

Tri najdlhšie dni môjho života boli už skoro za nami. Bolelo ma to rovnako, ako by som horel ja sám. Modlil som sa, aby neotvorila oči a nepovedala mi, že som jej za to nestál. Tri dni tu bolo mŕtvo. Nessie spala pri nás, natisnutá k Belle z jednej strany a ja som ju objímal z tej druhej. Nessie vedela, že Bella sa preberie ako upír, ktorého zmysli budú rovnaké, ako naše. Bála sa, že sa jej nebude páčiť a tak si od rána vyberala šaty a nútila Rose a Alice, aby ju učesali. Prezliekla sa asi tridsaťkrát. Bella ležala na posteli a bola prekrásna. Odbíjali posledné minúty. Celá rodina nervózne postávala v obývačke. Len Renesmee si dole kreslila a pohmkávala pesničku. Ubiehali posledné sekundy. Postavil som sa do tmavého rohu izby a čakal. Ozvali sa tri rýchle údery umierajúceho srdca a nastalo ticho.

„Mamička sa zobudila,“ šepla moja dcéra z prízemia a ja som sa ako v sne díval do karmínových očí tej najúžasnejšej bytosti na zemi.

„Milujem ťa,“ šepol som. Jej doteraz strnulou tvárou sa rozlial okúzľujúci, dych berúci úsmev.

„Ja teba viac.“

Možno niektoré z Vás čakali pre túto poviedku iný koniec. Poviedka Guvernantka bola inšpirovaná knihou Jana Eyrová a ja tú knihu neskutočne milujem. Chcem sa Vám poďakovať, že ste poviedku prečítali až do konca a zostali jej verné, aj keď niekedy kapitoly pribúdali ozaj pomaly. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 33. kapitola + Epilóg: