Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 4. kapitola

19.03.2012 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 65× • zobrazeno 8684×

4. kapitola

Edward:

„Nepáči sa mi. Je to suchár a k tomu to jej neustále poučovanie a ako sa správa k Renesmee...“ Doslova som po Carlisleovi kričal. Ten len nezaujato prikyvoval. Keby som nevidel jeho myšlienky, poviem, že ma nepočúva.

„Prehlasovali sme ťa a aj tvoja dcéra ju chcela,“ povedal, akoby nerozumel, o čom hovorím.

„Podplatila ju náramkom. Nessie z toho nemá rozum. Tá ženská nás otrávi. Súhlasil som s ľudskou guvernantkou. Tiež chcem, aby sa Renesmee začlenila medzi ľudí a my ju to najskôr nedokážeme naučiť, ale táto? Pochybujem, že ma niečo spoločné s jej matkou. Určite by sa takto nesprávala ľudská žena k svojmu dieťaťu. Tá sa správa tak stroho, že je to až choré. Ona mi pripomína upíra viac než naša Alice. Chodí vystretá ako pravítko a keby sa párkrát neusmiala na malú, tak poviem, že to nedokáže. Nepáči sa mi!“

Mohol som si ale vravieť, čo som chcel. Carlisle bol odhodlaný Bellu presadiť. Nemalo zmysel sa hádať. Pokrútil som hlavou a vyšiel z jeho pracovne. Tá žena je strašná. Že vraj má dvadsaťtri? To iste. Storočná panna. Čo tá našu Renesmee naučí? Už teraz mám strach. Ktorý normálny človek spáva v pyžame s tou nechutnou mačkou.

Išiel som zamyslene do svojej izby, keď sa ozval výkrik. Kričala naša nová guvernantka a bolo to desivé. Rozbehol som sa do obývačky, že hádam potrebuje zachrániť život. Isabella stála s rukou na očiach v kuchynských dverách a môj brat Emmett stál pred ňou len v trenkách. Stál ako primrznutý s dokorán otvorenými ústami. Vyzeralo to všelijako. Ustrnul som a rýchlo mapoval myseľ môjho brata.

„Vrieska, akoby som ju chcel znásilniť či čo. Ani som sa jej nedotkol. Bože, kde sa tá ženská vypína. Možno ak by som ju klepol po hla...“

„Emmett...“ zreval som a tým prerušil jeho myšlienkové pochody o uzemnení našej guvernantky. Schmatol som Bellu za ruku a otočil ju k sebe.

„Dosť!“ Zatriasol som ňou. Dala si ruku dole z tváre. Konečne prestala revať.

„On je tam nahý!“ vyhrkla šokovane a jej výraz sa z prekvapeného menil na pohoršený a v sekunde ho nahradil nahnevaný až besný.

„Má trenírky. Nie je nahý,“ povedal som rázne.

„V dome je dieťa a cudzia osoba a ten... Pobieha tu nahý. Toto sa nesmie opakovať. Je to neprípustné a choré!“ skríkla rozhorčene.

„Bože, to ste ešte nevideli chlapa v trenkách? Čo by ste robili ak by bol vážne nahý.  Možno keď Emmetta požiadate, zhodí zo seba...“ To som teda nemal, lebo mi ani upíria rýchlosť nepomohla a na mojej tvári sa ocitla jej dlaň. Nepočujem jej myseľ a bol som rozrušený všetkým naokolo. Šokom som otvoril ústa. Emm stál ako primrznutý a díval sa s ústami do korán, ako som mal aj ja, na nás. Aj naša guvernantka si uvedomila, že sa situácia vyhrotila. Pritiahla ruky k hrudi a trocha sa roztriasla.

„Vyprosím si, aby ste sa akokoľvek vyjadrovali o mojom živote, sexualite a vzťahoch. Na to nemáte právo. Je to správanie, ku ktorému nemám slov!“ Otočila sa a s dupotom odišla. Emm sa na mňa vydesene pozeral. Do izby vpálil aj Jasper. Bellu stretol na chodbe a tie pocity ho doslova vykoľajili.

„Čo sa tu do čerta stalo?“ opýtal sa nechápavo.

„Počul si to plesk?“ Emm až nadskakoval.

„Áno.“

„Ruka guvernantky spočinula na papuľke toť upíra,“ preniesol Emmett poeticky a ukázal na mňa. Jasper zodvihol obočie.

„Udrel ťa človek?“ opýtal sa.

„Áno a malo to patriť Emmettovi,“ štekol som.

„Ty si bol nemiestny, braček. Ja som bol len polonahý a to ma privádza k tomu, že na mňa Rose čaká v posteli. Ospravedlňte ma,“ povedal nonšalantne a s trenkami z časti zarezanými v zadku, odkráčal.

„To si nepostrehol, že ti chce vraziť?“ Jasper bol odrazu neskutočne zvedavý.

„Nečítam jej myšlienky a to ti opakujem už tisícikrát.“ Povzdychol som si.

„Ach áno, zabudol som. Nie preto si na ňu taký alergický?“ Jasper sa chichúňal. Neskutočne sa mu páčila moja frustrovanosť, že neviem, na čo myslí naša guvernantka.

„Chcela vojnu, bude ju mať. Dostanem ten studený čumák z tohto domu. Sama podá výpoveď.“ Otočil som sa a šiel do izby. V živote sa ma žiaden človek nedotkol. Tá ženská je strašná. To, že jej nečítam myšlienky, ma najprv totálne vystrašilo, ale na druhej strane to malo výhody. Jej myseľ nebude práve tá, ktorú by som rád videl. Chcel som staršiu ženu, ale vekom, nie názormi. Je  k tomu tak neurotická a upätá.

Vo svojej izbe som sa hodil na posteľ, ktorú tu mám aj tak len kvôli Renesmee, lebo sa rada hrá pri mne, keď pracujem.

„Ocko?“ ozval sa medový hlások mojej princeznej spoza dverí. Prekvapene som sa nadvihol do sedu a premýšľal, ako je možné, že už do izby nevpálila ako raketa.

„Ocko?“ zopakovala a slabo zaklopala.

„Ďalej,“ povedal som prekvapene a ona nadšene otvorila a vbehla mi do náručia. Vyštverala sa mi na kolená a hlavičku pritisla na moju hruď. Nedá sa ju nemilovať.

„Vidíš, ako som počkala kým povieš ďalej?“ opýtala sa nadšene. Prikývol som. „Bella by mala radosť. Povieš jej to? Povedala, že ak sa to naučím, vezme ma za odmenu do perku.“ Rázne prikývla hlavou.

„Kde ťa vezme?“ Prižmúril som oči.

„Do perku,“ zopakovala moja ratolesť.

„Do parku?“ opýtal som sa. Renesmee nabrala odtieň červenej a trocha jej stmavli oči. Jej malinká hlavička sa vyčistila od všetkých myšlienok a prudko ma udrela do hrude.

„Perku! Neopravuj ma. Bella povedala, že do perku.“ Tá moja princeznička dokázala nahnať strach. Doširoka som otvoril oči a rukou som si začal trieť miesto, kde som dostal ranu, akože to bolí. Dnes ma všetci otĺkajú.

„Renesmee, nesmieš mlátiť ľudí,“ šepol som.

„Ľudí nemlátim,“ odvrkla stále podráždene.

„Vieš, ako som to myslel. Ak by si takto napríklad udrela Bellu, to by bolo veľmi zlé. Renesmee, pozri sa na mňa, keď s tebou hovorím.“  Renesmee zodvihla pohľad a rozkošne zaklipkala mihalnicami.

„Aj Bella ťa udrela,“ šepla a uškrnula sa. Pretočil som oči. Guvernantka dáva mojej dcére pekný príklad.

„To bolo nedorozumenie a je to park a nie perk.“ Renesmee zostala ticho sedieť. Začala horúčkovito premýšľať. Uvažovala nad tým, čo bude robiť, potom rozmýšľala nad svojou opatrovateľkou a nakoniec nado mnou. Ja som si sadol za stôl a začal prechádzať výkresy, ktoré som mal posúdiť. Renesmee sa rozhodla trocha si zaskákať po posteli a v mysli už blúdila tým svojim perkom. Pod tým slovom si predstavila niečo úžasné, kde je veľa detí a preliezok. Nikdy sme ju zatiaľ medzi deti nevzali a tak to pre ňu bola vízia niečoho úžasného.

Spozornel som a moja dcéra tiež. Isabella chodila po dome a neistým hlasom volala Renesmee. Pozrel som na svoju dcéru, ktorá už vymýšľala plán, že si zahrá s Bellou schovávačku. Okamžite zaliezla pod posteľ a ja som sa uškrnul. Kroky sa pomaly blížili po chodbe. Potom zastala pred dverami. Komicky sa párkrát zhlboka nadýchla a zaklopala.

„Ďalej,“ zvolal som a ona neisto otvorila dvere.

„Pán Cullen, hľadám vašu dcéru,“ šepla.

„Vy ste guvernantka, vy máte vedieť, kde je.“ Renesmee sa pod posteľou dusila smiechom. Bella sa rozpačito usmiala, potom prekĺzla cez dvere a zavrela ich. Prekvapene som sa na ňu díval.

„Pán Cullen, ja sa chcem ospravedlniť za tú facku. Fyzické ataky sú prízemné. Mrzí ma to, ale nie som zvyknutá na takéto nemiestne a dvojzmyselné poznámky.“ Chcel som to mať rýchlo za sebou. Aj som sa trocha desil, aby nevytiahla nejakú tému nevhodnú pre moju dcéru. Kto vie, čo sa jej preháňalo hlavou. Ja som teda nemal ani tušenie. Rýchlo som sa postavil.

„Pohovoríme si inokedy. Choďte nájsť moju dcéru,“ šepol som a už som ju strkal smerom k dverám.

„Aj o tom som sa s vami chcela pozhovárať. Alice mi totiž spomínala, že vy a jej matka ste spolu nežili a že Renesmee nie je vaša...“

„Mlčte!“ skríkol som a tá žena celá nadskočila. Spod postele vykukla moja dcéra. Bella sa na ňu zadívala, akoby videla ducha. Potom sa pozrela do mojej tváre a znova na Nessie, ktorá začala poťahovať nosom. V hlave mala malé tornádo a čakala na čokoľvek, čo by vyvrátilo, čo práve počula.

„A mám ťa,“ skríkla zrazu Bella a priskočila k mojej dcére. „Vedela som, že si tu, ty malá jašterička.“ Hlasno sa zasmiala a Renesmee nechápavo tiež. „Tak poď.“ Bella vzala Nessie za ruku a viedla ju von. Moja dcéra sa však nedala.

„Čo ti hovorila Alice. Akože nie som ockova?“ opýtala sa Renesmee, keď prechádzali okolo mňa a ja som celý stuhol. Toto som jej vážne chcel povedať, keď bude staršia. Ono by jej to časom došlo aj samé, ale teraz som to vážne nepotreboval.

„Deti sa rodia tak, že si ich ocko a mamka veľmi želajú a potom anjel donesie dieťatko do rodiny. Nie si ockova, ale anjelova.“ To bola tá najväčšia kravina, akú som kedy počul. Na toto moja dcéra neskočí. Na toto by jej neskočil ani ťažký mentál.

„Bella, ale tak sa deti nerodia,“ preniesla moja dcéra so všetkou vážnosťou.

„Prosím? A ako teda?“ Belle zahrala hlúpu a moja dcéra sa chopila dlhého vysvetľovania. Momentálne Renesmee považovala svoju guvernantku za totálne nemožnú, že to nevie.

„Bella, keď sa ocko a mama rozhodnú mať dieťa, tak sa obaja vyzlečú a...“

„Nessie, počkať. Odkiaľ to vieš?“ opýtala sa Bella vystrašene.

„Od Emmetta,“ povedala moja dcéra akoby nič. Ja som si v tej chvíli vydýchol. Moja dcéra to, čo počula, pustila z hlavy. Ako by som svojej malej princeznej vysvetľoval, že nie je moja skutočná dcéra.

Elena, jej matka, bola žena, čo mala poriadnu smolu, že sa do nej zahľadel James, môj priateľ. Páčila sa mu. Miloval ju a to nie len psychicky, ale aj fyzicky. Elena otehotnela a to bolo niečo neuveriteľné. Carlisle sa jej ujal. Fakt o tom, kto je jej láska, niesla hrozne ťažko, ťažšie, než samotné tehotenstvo. James chodil ako bez duše. Bolo to tragické, keď umrela. Nedalo sa jej pomôcť, keď si Renesmee vyrazila cestu von cez jej brucho. James sa zrútil. Nemohol na svoju dcéru ani pozrieť. Ako mohol tú ženu milovať a jej a svoje dieťa tak nenávidieť? Nenávidel seba a tú časť svojej dcéry, ktorá bola po ňom.

Nessie mala Elenine oči a ústa. Mala jej úsmev. Po Jamesovi zdedila zložitú povahu a jeho upíri dar. Dokázala prenášať myšlienky. Volterra sa o Renesmee dozvedela od samotného Jamesa. Nedovolil som mu ju zabiť. Naše priateľstvo sa tým dňom skončilo. Bral to tak, že som ho zradil. Aro sa na dieťa prišiel pozrieť a usúdil, že nebude nebezpečná. Jamesovi sa to nepáčilo a tak sa ho Aro zbavil. Nessie chcel za svoju dcéru najprv prijať Carlisle, a tak to bolo pôvodne aj rozhodnuté Volterrou, ale malá si vybrala mňa. Bol som to ja, kto ju zvieral už prvé sekundy po jej narodení v náručí a bránil ju pred výpadmi jej skutočného otca. Jamesovi som odpustil. Trpel ako zviera, keď mu umrela jeho láska. Nessie teda nie je moja dcéra, ale Alice to tej ženskej povedať nemala.

Renesmee sme vysvetlili, ako umrela jej mama a našťastie jej zatiaľ nikdy nenapadlo sa pýtať na môj vzťah s ňou. Vlastne neviem, čo by som jej povedal. Možno potom bude čas na pravdu a ako ju Nessie príjme, tak toho sa desím už teraz.

S Isabellou si budem musieť ešte pohovoriť o určitých pravidlách, ale najprv ju musím nechať stráviť informácie, ako sa robia deti. Nessie vysvetľovala Belle, ako sa musí otecko a mamička vyzliecť zo šiat, potom sa musia bozkávať a potom spolu veľmi chcú a mamičke začne v brušku rásť také semiačko, ktorému narastú ručičky a nožičky a samozrejme hlavička. Potom ide mamička k doktorovi a ten jej z bruška to dieťatko vyberie.  

3. kapitola - 5. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 4. kapitola: