Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 5. kapitola

25.03.2012 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 69× • zobrazeno 9286×

Bella:

„Vo Francúzsku ľudia hovoria po Francúzsky,“ zopakovala som Renesmee. Ona sa na mňa usmiala.

„A na Aljaške sme prečo rozprávali Anglicky a nie Aljašsky?“ opýtala sa a ten hlupák, jej otec, sa začal nekontrolovateľne smiať. Otočil sa síce k okienku, ale ešte hodnú chvíľu mu nadskakovali ramená.

„Nessie, Francúzsko je krajina, ktorá má vlastnú vládu, kultúru a jazyk. Aljaška patrí pod Spojené štáty, a preto tam hovoríme všade rovnako.“ Usmiala som sa. Tá malá bola neskutočne bystrá. Neustále ma prekvapovala. Letušky okolo nás pobehovali ako splašené, teda, hlavne okolo Edwarda a Carlislea. Lietali okolo nich ako muchy okolo mäsa. Ja som sa snažila všemožne zabaviť Nessie, lebo nás čakalo ešte pár hodín letu a ona začínala byť mrzutá. Myslela som si, že si hádam na chvíľku pospí, no nedokázala sa uložiť. Predsa len bola primalá a lietadlo neposkytovalo pohodlie domova, aj keď sme sedeli v prvej triede. Vtedy sa nado mňa postavil Edward. Nechápavo som na neho pozrela. Vzal svoju dcéru do náručia a pritisol si ju k hrudi. Hlavičku si oprela o jeho rameno. Hladil ju chvíľku po chrbátiku a niečo jej sladko pobzukoval do ucha. Najprv som trocha vyvalila oči a pootvorila ústa, no keď som si všimla letušky, ako z toho výjavu padajú do mdlôb a ovievajú sa novinami, snažila som sa držať si formu. Ja predsa z niečoho takého na zadok nepadnem. Behom sekundy Nessie spala. Edward ju opatrne uložil ku Carlislovi a Alice. Prikryl ju svojím sakom, a potom si bez slova sadol ku mne. Vzal do ruky omaľovanku a pozrel si pár obrázkov, ktoré stihla Renesmee behom letu vyfarbiť.

„Niečo akčnejšie tu na čítanie nemáte?“ opýtal sa. Pretočila som oči a siahla do svojej kabelky. Prehrabla som jej obsah a vytiahla moju najobľúbenejšiu knižku.

„Na veternej hôrke, to je od...“

„Emily Bronteovej. Čítal som to. Stále som si ešte nevybral, koho z tej knihy neznášam viac,“ šepol a siahol po mojej knihe. Okamžite otvoril väzbu na mnou označenej strane. Prečítal si pasáž, ktorú som si nehanebne zakrúžkovala a zasmial sa. Potom hľadal ďalej a čítal len mnou označené strany. Po pár minútach sa na mňa zadíval.

„Podľa toho, čo sa vám páči, by som povedal, že sa vyžívate v utrpení,“ šepol.

„Skôr som si zaznačila, čomu sa mám v živote vyhnúť,“ odvrkla som.

„Hmm, čiže ste sa rozhodli vyhýbať sa láske?“ Zatvoril knižku s patričným plesnutím a zasmial sa.

„Skôr nesprávnym mužom.“ Doslova som mu ju vyrvala z ruky a strčila späť do kabelky. Na toho chlapa som si jednoducho nevedela zvyknúť. Už sa ma pokúšal podplatiť, schytal facku, takmer som prezradila obrovské rodinné tajomstvo, a to som v ich rodine len pár dní.

„Smiem vedieť, čo budete robiť v Alpách?“ opýtala som sa v rámci zdvorilostnej konverzácii.

„Predávať a kupovať,“ šepol.

„Ach, tak. A váš otec?“

„On je lekár,“ povedal, akoby nič.

„Lekár? Myslela som, že tiež pracuje v obchode.“ Dosť ma to prekvapilo.

„Áno, ale je lekár a rozhodol sa k tomu vrátiť. Chýbalo mu to. Aj to je dôvod, prečo sa sťahujeme. Takáto ponuka sa neodmieta a keďže sme rodina, sťahujeme sa s ním.“ Pohodlne sa uložil do sedačky a zavrel oči.

„To je veľmi silná rodinná väzba, ale trocha neprirodzená. Vaši súrodenci s partnermi by sa mali osamostatniť a založiť si vlastné rodiny. Vás chápem, že s malou zostávate u rodičov. Je to istá forma podpory, ale aj vy by ste sa možno mal stať samostatnejším.“ Edward otvoril oči a zodvihol obočie.

„Chcel by som si skúsiť pospať, čo je dosť zložité, keď robíte antropologickú analýzu správania jednotlivcov v rodine.“ Pôsobil trocha podráždene, ako vždy, keď čo i len spomeniem slovo rodina.

„Aha, prepáčte. Dobrú noc,“ povedala som a tiež som sa oprela do sedačky, že hádam zaspím. Naozaj som sa snažila, ale nešlo to. Malo to hneď niekoľko dôvodov. Prvý bol, že v lietadlách celkovo neviem spať. Druhý, že ten chlap vedľa mňa mal fakt zvláštnu kolínsku. Netvrdím, že voňala zle. Práve naopak. Rozptyľovala všetky moje zmysli. To vážne nebolo fér. Ako mal zatvorené oči, naklonila som hlavu na bok a trocha som si ho obzrela. Mal súmernú tvár. Až príliš dokonalú. Bol síce neskutočne bledý, ale pristalo mu to. Fakt pekný muž, ale až príliš. Pery mal ostro krojené a mali zvláštny odtieň ružovočervenej. Vyzeral tak pokojne. Uprene som ho sledovala, keď zrazu prudko otvoril oči a ja som sa naľakala. Podskočila som a on sa škodoradostne zasmial. Namosúrene som sa pretočila na bok a civela cez uličku na Carlieslea, ako so záujmom listuje v nejakom Nemeckom časopise.

Francúzsko nás uvítalo dažďom. Počkali sme na batožinu a vyšli pred halu. Hneď ma mohlo napadnúť, že čierna luxusná limuzína prišla po nás. Viezli sme sa celé hodiny. Myslela som si, že sa pokochám prírodou, no namiesto toho som na oknách videla len dažďové kvapky. Po chvíli sa kvapky zmenili na vločky snehu a krajina naokolo stmavla hustými stromami. Monotónnosť cesty ma ubíjala, a tak - ani neviem kedy a spala som ako zámotok motýľa, ničím nerušená, v teple auta.

Edward:

Nessie celá rozradostená vyskočila z auta a rozbehla sa snehom k Rose, ktorá ju už čakala vo dverách nášho obrovského domu. Naposledy sme tu boli pred štyridsiatimi rokmi a nič sa tu nezmenilo, okrem toho, že hádam stromy boli trocha menšie a bolo ich hlavne menej. Zarástlo to tu a podľa hromady dreva vedľa garáže, sa moji súrodenci zahrali na drevorubačov. Rose a Esme to tu zmodernizovali určite od povaly až k suterénu. Aj nábytok bude predpokladám nový a hlavne bolo nutné zariadiť spálňu pre Renesmee a jej opatrovateľku. Carlisle začal vyberať kufre a Alice mu nadšene pomáhala. Veľa batožiny už prišlo dopredu a mám pocit, že na to museli vypraviť samostatné lietadlo. To sme pritom neprenášali šaty, lebo Alice sa rozhodla celú garderóbu nakúpiť na novo. Ja som si vzal len zopár obľúbených oblekov a topánok. Jasper nakukol do auta a buchol ma do ramena.

„Nezabudol si niečo vyložiť?“ opýtal sa a ja som pozrel do auta na spiacu guvernantku. Vyzerala celkom neškodne, keď spala a mlčala. Dokonca pôsobila roztomilo a krehko. Nahol som sa a chytil ju za rameno.

„Isabella, sme na mieste,“ povedal som polohlasom a potriasol ňou. Nič sa však nedialo. „Bella, sme doma!“ skúsil som o dosť hlasnejšie, no pretočila sa mi chrbtom. Pozrel som k dverám na Emmetta. Ten sa šiel od smiechu udusiť.

„Ja by som ju vzal, ale keby sa mi prebrala v náručí, obvinila by ma zo znásilnenia. Ja to mám s ňou už nahnuté. Nechcem riskovať.“ Kretén jeden. Nahol som sa do auta. Bol som presvedčený, že ju zobudím, keď ju vezmem na ruky, no ona spala ako zabitá. Jednu jej ruku som si prevesil okolo môjho krku a vyhupol som si ju do náručia. Bola ľahšia ako pierko. Povedal by som, že vážila ako Nessie. Prešiel som do obývačky.

„Komu patrí toto?“ Jasper sa na mňa pobavene zaškeril. Bella sa pomrvila a natisla sa mi do náručia ešte hlbšie. „Do ktorej izby to má Edward zložiť?“ opýtal sa môj brat so smiechom. Náramne sa mu páčilo, ako sa ku mne túli.

„Je moja,“ zatrilkovala Nessie zvesela a širokánsky sa na mňa usmiala. To sa to smialo, keď nevisela na krku im. Pozrel som bezradne na Rose.

„Ja ju tu môžem pokojne pustiť,“ zasyčal som takmer nepočuteľne.

„Po schodoch a doprava. Budú mať s Nessie spoločnú kúpeľňu,“ povedala Rose a ja som hneď vybehol na poschodie. Zatlačil som na dvere a prešiel k posteli. Položil som Bellu na mäkkú prikrývku. Ležérne si ruky zložila k hlave. Vyzerala ako dieťa. Pravidelne sa jej dvíhala hruď a sladko premľaskla. Bola krásna. Naozaj nádherná žena. Vyzerala na osemnásť, nie na dvadsaťtri. Pôsobila tak nevinne a krehko, až bolo ťažké uveriť, že je tak strohá a studená, aj keď niekedy prekvapila a s mojou dcérou to proste vedela. To jej musím uznať. Takéto typy sú predurčené na lámanie sŕdc, nie na výchovu problémových detí. Muselo sa jej niečo snívať, lebo jej ruka vyletela do vzduchu a niečo nezrozumiteľne zašomrala. Povzdychol som si. Ak ju tu takto nechám, tak sa o chvíľu roztopí. Stiahol som jej topánky a uložil ich na podlahu šatníka. Nahol som sa nad jej telo a začal som jej opatrne rozopínať gombíky na kabáte. Sám som bol prekvapený, ako sa mi chveli ruky. Roztvoril som jej kabát a prekvapene som zamrkal na vypasované čierne tričko s hlbším výstrihom. Toto by som na ňu netypoval. Až teraz som si všimol, aké má pekné a plné prsia. Prebehol som pohľadom na úzky pás a oblé boky. Dofrasa, je naozaj krásna. Najprv som bol asi príliš ovládnutý tou vôňou, že som si nevšimol, aká je pekná a možno mi pripadá taká pekná preto, že drží ústa. Kto vie?

Celú noc sme dokončovali úpravu domu a svojich izieb. Vybalil som svoje veci a začal ukladať hračky mojej dcéry. Ja jediný som presne vedel, ktoré kam patria. Nessie ešte vedľa spala, zato guvernantka už od šiestej pobehovala po izbe a vybaľovala veci. Začul som aj jej rozhovor s Jasperom, ktorý ju inštruoval o rozložení izieb. Nakoniec to vzdal a nakreslil jej mapu. Po minúte zatlačila na dvere od herne a nakukla dnu.

„Dobré ráno,“ šepla a prešla do izby. Rozhliadla sa po škatuliach. Skvelé, ak by nebola prišla, mám to za pol hodiny svojou upírskov rýchlosťou a takto to bude trvať celý deň.

„Dobré ráno,“ odpovedal som, ale rozhodol som sa nevenovať jej dlhší pohľad. Zas prišla vymódená ako z karu. Mala na sebe hrubý rolák, najskôr po praotcovi a široké čierne nohavice. Na nohách mala niečo, čo nedokážem pomenovať.

„Pomôžem vám?“ opýtala sa, no nečakala na odpoveď a začala so škatuľou zvieratiek. Vybrala nosorožca Charlieho a postavila ho do poličky vedľa žirafy Manyho. Nakrčil som čelo.

„To nepôjde,“ povedal som a Charlieho vybral.

„Nechápem...“ šepla.

„No, Charlie nesmie byť na poličke s Manym. Aj cestovali každý v inej škatuli,“ povedal som vážne. Najprv zneistela a vyvalila oči.

„Prosím?“ Doslova jej hlas podskočil. Oprel som sa o policu.

„Many s Chariem sa naznášajú. Many môže byť s ostatnými zvieratkami, ale Charlie môže byť len s bábikami. Je to proste tak. Je to nejaký starší spor.“ Bella vyvalila oči.

„Aha. To som nevedela. Skúsim si to zapamätať.“ Najskôr si myslela, že mi šibe, ale držala sa. Vybrala zo škatule bábiku a strčila ju do poličky.

„Výnimka je aj táto bábika. Volá sa Carie. Ona patrí do kočiarika. Mohla by byť na poličke, ale len s knižkami,“ povedal som a sám som si pripadal trocha hlúpo. Riešim tu vzťahy hračiek, ale Nessie na tom záleží. Ak by bol Many s Charliem, najskôr by musela preorganizovať celú izbu, lebo by tí dvaja vyvolali nezhody aj medzi ostatnými hračkami. To by som nerád riskoval, lebo už sa raz stalo, že som mal pracovňu plnú bábik, lebo nechceli byť spolu so zvieratkami. Bella sa mi otočila chrbtom, chytila sa za čelo, a potom sa znova otočila ku mne.

„Sú ešte niektoré hračky, ktoré vyžadujú špeciálny zasadací poriadok?“ opýtala sa.

„Nie. Len tieto tri. Teda, ešte by tu boli barbie, ale tie pokiaľ mám dobré informácie, sa tento týždeň priatelia s každým. Dokonca aj s Kenom.“ Bella vyvalila oči, a potom sa začala hlasno smiať.

„Nehnevajte sa na mňa,“ lapala po dychu, „ale vy tu zoraďujete hračky podľa toho, či sa priatelia, alebo nie? To nemá chybu. Keby vás takto videli obchodní partneri... Viem si živo predstaviť, že ste žralok a tu v detskej izbe zoraďujete bábiky.“ Nemohla sa upokojiť.

„Preháňam to?“ opýtal som sa vážne, lebo mala najskôr pravdu. Nessie mohla všetko na svete. Nedokázal som jej nič odmietnuť a aby bola spokojná, robil som všetko možné aj nemožné a toho nemožného, čo by som nedokázal bolo vážne málo.

„Nie. V tomto nie. Ľúbite ju. Že akceptujete jej svet, to je dobré. Zlé je, keď neakceptujete fakt, že potrebuje výchovu. Ak ste vy ohľaduplný k jej hračkám a ich hierarchii, musí byť ona ohľaduplná k vám.“ Zadíval som sa jej do očí, no ona hneď uhla. Začala radiť knihy a ja som ďalej organizoval hračky.

„Edward? Ako som sa dostala do izby,“ opýtala sa zrazu. Natočila sa ku mne a vážne nakrčila čelo.

„Nemohol som vás zobudiť, tak som vás odniesol. Vás by mohli aj ukradnúť, Bella.“ Snažil som sa trocha odľahčiť situáciu, ale keď sa vystrela a postavila predo mňa, ustúpil som. Nevedel som, čo môžem čakať a mal som trocha obavu, že ma bude chcieť znova udrieť.

„Nabudúce ma skúste intenzívnejšie budiť. Nemám rada, ak niekto takto narúša moje súkromie. Ďakujem ale - že ste ma odniesli.“ Rozpačito prešľapla z nohy na nohu.

„To nestálo za reč,“ šepol som. 

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 5. kapitola: