Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 8. kapitola

13.04.2012 (21:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 10309×

Bella:

Neprešli ani dva dni a všetko bolo v starých koľajach. S Renesmee som už von nešla. V žiadnom prípade som si nechcela zopakovať ten krik. Nessie bola od toho incidentu dosť nesvoja. Hneď na druhý deň som jej vysvetlila, že chlapček na ihrisku nechcel nikomu ublížiť, len sa hrať a ona chápavo prikyvovala. Dokonca sa so svojou dcérou pozhováral aj jej otec. S Emmettom a Jasperom sme si zahrali aj schovávačku. Nechali ma žmúriť a keď som ani po hodine nenašla ani nohu, vzdala som to. Večer bola moja zverenkyňa hrozne unavená, a tak bola v posteli už o ôsmej. Uložila som ju ja.

Prišla som do obývačky s úmyslom pozrieť si správy. Rodina ale o niečom živo diskutovala.

„Ja musím zajtra do práce. Mám dôležité stretnutie s investormi,“ povedal rázne Edward a pozrel sa na mňa. „Musíte ísť všetci?“ zasyčal. Tvárila som sa, že sa ma ich rozhovor netýka a sadla som si pred televízor. Emmett mal v ruke ovládač.

„Prepneš na správy?“ opýtala som sa šeptom. Podal mi ovládač a postavil sa.

„Bella ju predsa postráži a ty potom prídeš. Ja nevidím problém,“ preniesol vážne Emmett a ja som spozornela pri zvuku svojho mena. Alice prižmúrila oči, a potom sa s úsmevom pozrela na Edwarda.

„Prečo nie?“ Usmiala sa. Uprene som ich už sledovala. Edward si siahol na nos a vyzeral, že naozaj úporne premýšľa.

„Isabella, bol by problém, ak by ste zostali s Renesmee zajtra sama od druhej do približne siedmej?“ Pozrel sa na mňa a ja som sa automaticky postavila do stoja.

„Iste. Zostanem. Prečo nie?“ Pokúsila som sa o pokojný úsmev, ale prekvapilo ma to. Len pred dvoma dňami tu po mne vrieskal, že som Nessie vzala na ihrisko.

„Dobre. Budem sa ponáhľať a vy s ňou hlavne nikam nechoďte. Môžem sa spoľahnúť?“ Uprene mi pozrel do tváre.

„Iste, pane. Budem s ňou doma.“ Alice si spokojne sadla a Emm sa vrátil pred televíziu.

Na druhý deň Renesmee vstala dosť neskoro. Obliekla sa a prišla na raňajky. Esmé pripravila obed a dokonca aj večeru. Večeru pre troch by som zvládla, ale na druhú stranu, nie som kuchárka, ale guvernantka.

Všetci odišli okolo druhej. Celkom mi lichotila ich dôvera, aj keď som celkom nerozumela tomu, čo majú tak dôležité, že idú všetci. Včera večer to niekoľkokrát nadhodil aj Edward, že nemusia ísť predsa všetci, no Alice na tom trvala, vraj pre počasie. Bola som spokojná, lebo som mohla mať Renesmee pod svojou taktovkou bez toho, aby mi ju niekto rozptyľoval. Alice mi Edwardovo číslo napísala na kartičku pri telefóne na chladničku a keď som sa jej ironicky opýtala, či mi ho nechce napísať aj na čelo, mala som chvíľu vážne pocit, že o tom uvažuje.

Keď odchádzali, Nessie zas spala. To nebýva zvykom, ale bola som aj rada, aspoň sa vyhneme scéne, keď rodina odchádza a dieťa sa hádže po zemi. Mám Nessie rada, ale presne na také dieťa ju tipujem. Po hodine som sa na ňu šla pozrieť. Ležala vo svojej ružovej postieľke, teda, skôr obrovitánskej ružovej posteli so snehobielym baldachýnom a nadýchanými vankúšmi, ktoré vyzerali ako obláčiky ružovej vaty. Vlásky mala rozložené do vejára okolo snehobielej tváričky. Tak prekrásne dieťa som ešte v živote nevidela. Bola dokonalá. Pery sa jej jemne zošpúlili a dych prehĺbil. Neodolala som. Sadla som si k nej a jemne ju pohladila po vláskoch. Prešla som cez čelíčko a trocha zneistela. Renesmee mi prišla vždy trocha chladnejšia a aj preto som ju neustále nabádala, že sa má viac obliekať. Teraz bola ale výrazne teplejšia. Pritlačila som jej celú dlaň na čielko. Nič hrozné, možno sa len prehriala, lebo je pozakrývaná. Aj tak som pre istotu vstala a šla do kúpeľne, či nenájdem teplomer. Samozrejme, že tam žiaden nebol, a tak som šla do kúpeľne na prízemí, no tam tiež nebol. Prešla som kuchyňu a ani pamiatka po teplomere, teda okrem kuchynského. Carlisle je predsa lekár, napadlo mi, ale keď som zostala stáť pred jeho pracovňou, zmocnil sa ma pocit neskutočného rešpektu. Predsa mu nemôžem dolovať po pracovni. Šla som teda k telefónu a vytočila Edwarda. Celkom výstižné slovo, lebo ho dozaista vytočí, keď zistí, že chcem len teplomer. Telefón zazvonil asi štvrtýkrát a konečne bol hovor prijatý.

„Telefón pána Edwarda Cullena, pri telefóne je Ingrit, sekretárka. Môžem vám pomôcť?“ opýtala sa milo.

„Ehm. Pri telefóne je Isabella Swanová. Som guvernantka. Potrebujem hovoriť s pánom Cullenom,“ šepla som.

„Je to veľmi súrne? Pán Cullen vedie dôležitú poradu a prikázal, aby nebol rušený,“ šepla.

„Nie. Nerušte ho. Ja len, nemôžem nájsť teplomer. Poradím si. Ďakujem,“ šepla som a zložila. Tak, Cullen, mal si to dvihnúť ty. Idem teda hľadať teplomer do tvojej izby, povedala som sama pre seba a poriadne drzo som vletela do jeho časti domu. Neprekvapil. Izba bola zas hybridom medzi pracovňou a spálňou. Šla som do kúpeľne a začala prehľadávať poličky. Sprchový gél, šampón, voda po holení a pri nej som neodolala, a privoňala som si. Takto vonia každé ráno a je to teda niečo. Prechádzala som skrinky a nič. Žiadne lieky, žiadne teplomere, ale nenašla som ani holenie a ani hrebeň. Čomu sa vlastne nedivím? Podľa toho rozcuchu, čo nosí, sa asi vážne nečeše. Pretočila som oči. Chcem len hlúpy teplomer! Rozhodla som sa ísť teda do Jasperovej a Alicinej izby. Prechádzala som okolo otvorených dverí k Nessie, keď som počula jemné kňučanie. Vošla som a rýchlo sa rozbehla k posteli. Nessie sa celá chvela s viečkami tesne pritisnutými k sebe a zúbky jej o seba narážali, až vydávali drkotavý zvuk. Rýchlo som siahla na jej čielko, ale teplota bola stále na prvý pohľad v poriadku. Vedela som, že po triaške vybehne do závratných výšin. Schmatla som ďalšiu prikrývku a rýchlo ju na ňu stiahla. Rozbehla som sa už do izby k Alice a vbehla do kúpeľne. Už som veci vyťahovala z poličiek a nepozerala som na to, že za mnou zostáva spúšť. Dofrasa, žeby tu ani Alice nemala obyčajný Paralen alebo Nurofen? Ako uragán som vletela do spálne Rose a rovno vbehla do kúpeľne. Už keď som otvorila prvú skrinku, došlo mi, že si neporadím. Naspäť som utekala k Nessie. Celá sa chvela a už bola trocha teplejšia. Pritiahla som na ňu tesnejšie deku a rozbehla sa do Carlisleovej pracovne. Rešpekt - nerešpekt, mám tu choré dieťa. Vtrhla som dnu a začala vyťahovať zásuvku za zásuvkou. Pohľad mi padol na veľkú skrinku. Vyzerala ako bar. Neviem, čo ma to napadlo, ale otvorila som ju a začala prehľadávať boxy. V jednom bol teplomer, a tak som sa víťazne usmiala. Ešte lieky. Otvorila som malú barovú chladničku. Boli tam tmavé nádoby s nejakou tekutinou a na jej dne bol box s liekmi. Vzala som ho celý a utekala k Nessie.

„Som tu, anjelik. Neboj sa. Postarám sa o teba, zlatko,“ šepla som jej.

„Ocko...“ zaskučala. Vložila som jej teplomer do ucha a stlačila meranie. Po pár sekundách zapípal. Tridsaťsedem celých šesť, to nie je najhoršie, ale stále sa chvela, čiže to stúpne. Naliala som sirup do vrchnáčika, vzala Nessie do objatia a vliala jej ho do úst. Okamžite to celé vypľula na prikrývku.

„No tak, Renesmee. Máš teplotu. Musíš to zjesť. Si chorá,“ šepla som náhlivo a plnila ďalší vrchnák tou ružovou gebuzinou. Zas som jej to priložila k perám. Pre istotu som jej prikryla ústa rukou a stlačila nos. Naozaj drastické, ale musela to prehltnúť. Ústa zostali prázdne a ona sa rozplakala. Už sa nechvela, ale cítila som, že je zas o poznanie teplejšia. Telo sa bránilo nejakému vírusu. Vložila som teplomer do jej ucha. Teplota vystúpila cez tridsaťosem. Nessie sa začala odkrývať. Už jej bolo teplo, ale ja som potrebovala, aby sa spotila.

„Ostaň prikrytá, miláčik,“ šepla som jej chlácholivo, no akoby ma nevnímala a ďalej zo seba sťahovala deku.

„Ocko,“ zakňučala žalostne a z očí jej tiekli slzičky, aj keď ich neotvorila. Aj mne bolo zrazu hrozne teplo. Stiahla som zo seba sveter a zostala len v tielku a nohaviciach na gumičku. Rytmicky som ju hladila vo vlasoch a dúfala, že liek zaberie. Po dvadsiatich minútach teplota ešte stúpla, a tak som znova naplnila uzáver a vzala Nessie na ruky, aby som do nej dostala ďalší sirup. Teraz sa už vôbec nebránila. Plytko dýchala a bola bledšia než kedykoľvek doposiaľ, len líčka jej horeli až do bordova. Vliala som jej do úst tekutinu a reflexne ju prehltla. Celá sa otriasla a cítila som pod rukami, ako sa jej napla bránica a všetko vyvrátila von. Nahmatala som teplomer a strčila jej ho do ucha. Display ukázal neuveriteľných štyridsaťjeden celá tri a ja som zalapala po dychu. Na zábaly nebol čas. Schmatla som ju na ruky a bežala do kúpeľne. V sprche som zapla ľadovú vodu a sama som sa postavila pod prúd. Viem, že je lepšie ochladzovať organizmus pomaly, ale nebol čas. Ľadová voda stekala z môjho tela na jej. Nessie sa najprv trhla, no potom jej hlava rezignovane klesla na moje rameno. Prudko som dýchala. Bola som strachom bez seba a keď sa domom ozvalo rinčanie telefónu, takmer som ho odignorovala. Nemohla som ale Nessie položiť na zem a ísť to zodvihnúť. Klepala som sa zimou pod tou sprchou. Vodu som prepla na vlažnú a stále som Nessie kontrolovala čielko.

Edward:

Moji partneri si dali pár minút na občerstvenie. Ja som to chcel mať čím skôr za sebou, lenže oni sa neponáhľali k deťom a ženám. Nemali tú potrebu. Ja som však mal. Na dcéru mi dozerá človek, lebo moja rodina sa rozhodla ísť loviť. Mohol tam niekto predsa zostať, ale radšej som to nekomentoval, lebo by som bol zas za paranoidného. Upokojoval som sa tým, že ak nič iné, tak je Bella nadmieru starostlivá. Vyšiel som pred kanceláriu k sekretárke. Chcel som ju pustiť domov.

„Ingrit, už choďte, to je na dlho.“ Ingrit sa usmiala a podala mi môj mobil.

„Pán Cullen, aby som nezabudla. Volala, myslím, že Bella. Vraj nemôže niečo nájsť. Pýtala som sa, či je to súrne, ale hovorila, že nie, že si poradí.“ Ingrit sa usmiala a hneď ju zaujímalo, čo je to za ženu. Zhovievavo som sa usmial.

„Bella je guvernantka a je prvýkrát s mojou dcérou doma sama. Dúfam, že ten dom ešte stojí,“ zažartoval som.

„Myslím, že hovorila, že hľadá teplomer. Hádam, že malinká nie je chorá,“ povedala Ingrit starostlivo. Sama mala tri deti, ale skvelú svokru a mamu, ktoré jej pomáhali.

„Ešte nikdy nebola chorá, ale radšej zavolám domov. Možno sa zle cíti Bella,“ povedal som už trocha nervóznejšie. Vytočil som číslo k nám a čakal. Nikto to nebral a telefón zazvonil asi desaťkrát. Zložil som a zneistel. Zas som vytočil číslo a čakal. Ingrit sa na mňa trocha nervózne dívala.

„Možno už spia,“ skúsila ma upokojiť. Ak by aj telefón nepočula Bella, tak Nessie určite. Začínal som mať obavy. Moji partneri sa už schádzali do zasadačky. Dal som preč mobil od ucha, ale nechal som ho zvoniť.

„Páni, mrzí ma to, ale na dnes končíme!“ povedal som rázne. Prešiel som na sekretariát a ignoroval ich nesúhlas.

„Ingrit, utekám domov. To nie je normálne. Dohodnite s pánmi iný dátum. Ja bežím,“ šepol som naliehavo.

„Potom mi zavolajte, či je všetko v poriadku, lebo nezaspím,“ zakričala za mnou Ingrit a už som len počul, ako tým otravným a nespokojným chlapom vysvetľuje, že mám chorú dcéru. 

Priletel som k autu a hnal sa ako zmyslov zbavený. Mal som naozaj strach. Nikto mi nedvíhal, a to som už volal desiatykrát. Autom som už zabočil do lesa. Serpentínami to bolo k domu ešte ďaleko, tak som zastavil a rozhodol sa hore kopcom k domu vybehnúť. Mal som strach a bolo mi všetko jedno. Auto som po tom strašnom teréne hnal tak, že najskôr budú nutné nové tlmiče, ale čert to ber. Ak Bella vypla na telefóne zvuk alebo niečo podobné, tak ju uškrtím. Rozrazil som dvere na dome. Hneď som si všimol, že ako v obývačke, tak aj v Carlislovej pracovni na prízemí je všetko ako po výbuchu. Najprv ma napadlo, že nás hádam vykradli a upokojoval ma len tlkot dvoch sŕdc. Vybehol som po schodoch a prebiehal okolo izby Alice a Rose, kde to bolo rovnaké ako dole. Najprv som vletel do izby mojej princeznej. Posteľ bola ovracaná a špinavá. Prebehol som cez kúpeľňu, kde v sprche tiekla voda a vbehol do izby guvernantky. Prekvapene som zostal stáť na dverách, akoby mi niekto nafackoval. Bella celá mokrá kľačala na zemi pri posteli, na ktorej bola v hrubom ručníku zababušená moja dcéra. Bola prikrytá perinou. Zapípanie teplomera ma prebralo z tranzu. Bella sa na neho pozrela a s úľavou si vydýchla. Ja som jej gesto podvedome zopakoval a vtedy si ma všimla. Pozrela sa mi do tváre.

„Teplota už klesla. Má tridsaťšesť celých šesť,“ šepla a kútiky úst sa jej trocha zodvihli. Tiekla z nej voda na podlahu ako z vodníka. Bola premočená do špiku kostí. Priskočil som k posteli a pohladil Nessie po čele. Trocha otvorila očká. Vyzerala dezorientovane a strašne unavene. Pootočila hlavu k Belle.

„Mami,“ zakňučala a Bella ju okamžite pohladila po hlávke.

„Spinkaj, zlatíčko. Už je dobre,“ šepla. Kľačala pri posteli a vyčerpane si oprela hlavu o ruku. Utekal som do kúpeľne a schmatol veľkú osušku. Hýbal som sa strašne rýchlo, ale to bolo nervozitou. Priskočil som k Belle a celú som ju zabalil. Začal som jej otierať vlasy a tvár. Vytiahol som ju do stoja, ale nohy sa jej podlamovali a bola ľadová, takmer ako ja. Oprel som ju čelom o svoje rameno a pokúšal sa ju osušiť. Posadil som ju na posteľ a stiahol z nej tie mokré nohavice. Nestihla ani zaprotestovať. Vbehol som do šatníka a podal jej suché tričko. Dal som jej ho do ruky a nahol sa nad Nessie, aby som ju mohol pobozkať. Počul som, ako zo seba Bella stiahla to mokré tielko a obliekla si suché. Odtiahol som prikrývku a Bella sa šuchla pod paplón. Prikryl som ju a rovnako som utiahol deku aj na Renesmee. Bella do sekundy spala a Nessie tiež.

Vzal som mokré veci do kúpeľne, vypol sprchu a rozvesil ich. Potom som prebehol celý dom. Bella tu narobila doslova spúšť. Behom pár minút som všetko vrátil na miesto a keď som vletel späť do izby, Bella a Nessie boli natisnuté jedna na druhej. Bella moju dcéru ochranne objímala a moja malinká si kryla tváričku pod Isabellinými pažami. Zrýchlil sa mi dych. Boli tak nádherné, tak krehké a bezbranné. Doniesol som ešte jednu prikrývku zo svojej izby a obe zakryl. Bella vyzerala hrozne vyčerpane a keď som si uvedomil, čo sa tu najskôr dialo, bolo mi strašne. Ona to ale zvládla. Vydýchol som si a šiel zavolať svojmu otcovi. Nebola veľká šanca, že bude niekde v blízkosti mobilu, ale potreboval som radu. Na tretie zazvonenie to zodvihol.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa ako prvé. Ozrejmil som mu situáciu. Povedal som mu len to, čo som vydedukoval. Okamžite sa vydal na cestu domov. Mal som len nechať obe vyspať a merať Nessie teplotu. Ak by šla hore, dať jej sirupček, tekutiny a počkať na neho. Mal byť doma o päť hodín. Ešte som zavolal Ingrit, aby šla pokojne spať a sadol som si do izby guvernantky. Každú pol hodinu som premeral teplotu mojej sladkej princeznej. Už keď som bol nahnutý nad posteľou, strčil som teplomer aj o pár centimetrov ďalej, do ucha Belle. V spánku sa po mne komicky ohnala. Moja dcéra nemala teplotu, zato naša Bella áno. Mala tridsaťsedem celých tri, čo nie je veľa. Možno len z vyčerpania, ale načo riskovať. V boxe som našiel Paralen, urobil som čaj a keď bol vlažný, jemne som Bellu potiahol za rameno. Potom znova a znova, lebo som vedel, že ju je nutné intenzívnejšie budiť. Otvorila oči a pretočila sa na chrbát. Nechápavo sa na mňa pozrela. Sadol som si na posteľ a podržal pred ňou pohár s čajom a tabletku. Posadila sa a po dvojhodinovom spánku si pretrela oči. Pozrela na Nessie a odhrnula jej vlásky z čela. Strčil som jej bez slova do ruky hrnček a do druhej tabletku.

„Čo to je,“ šepla.

„Paralen,“ povedal som rovnako ticho.

„Malá je chorá, nie ja,“ zakňučala odmietavo a chcela mi tabletku vrátiť.

„Máš teplotu.“ Nahol som sa po teplomer, strčil jej ho do ucha a otočil na ňu display. Skrivila tvár a strčila si tabletku do úst. Zapila ju a čaj položila na stolík. „Nabudúce povedz sekretárke, že je to súrne,“ napomenul som ju. Bella ma obdarila nahnevaným pohľadom.

„Nevyzeralo to najprv zle a keď už dostala triašku, nemala som čas na telefonovanie. Hľadala som lieky a ten sprostý teplomer!“ zasyčala. Zodvihol som ukazovák a ona sa zarazila.

„Takéto slová sa nepoužívajú a už vôbec nie pred dieťaťom,“ povedal som. Viem, že nebol vhodný čas na niečo také, ale to som si jednoducho nemohol odpustiť. Nabrala odtieň červenej, vytiahla prikrývku do polovice svojej tváre a zahanbene sklopila zrak.

„Ja som sa tak bála,“ šepla rezignovane. Bola tak rozkošná. Mal som chuť, objať ju. Zvládla to skvele.

„Nikdy nebola chorá,“ šepol som a pozrel na svoju princeznú.

„Mala už horúčku cez štyridsaťjeden. Doktor Cullen ma za to najskôr zvozí, ale nebol čas na zábaly, tak som sa s ňou postavila do sprchy. Vedeli ste, že lieky od horúčky účinkujú, len keď je teplota pod tridsaťosem?“ opýtala sa a ja som pokýval, že nie, aj keď som to, samozrejme, vedel. Usmiala sa. Opatrne sa uložila späť k Nessie a objala ju. Ja som zostal sedieť na okraji postele a strážil ich, kým neprišiel môj otec. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 8. kapitola: