Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 13. kapitola

09.06.2011 (17:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 71× • zobrazeno 14156×

Bella:

Ten diamant na mojom prste ma ťažil ako železná okova. Jediným šťastím bolo, že sa Cullenovci nezdržali veľmi dlho. Edward bol až do konca ich návštevy ticho. Charlie sa bavil len s doktorom a jeho manželkou. Ja som sa nervózne dívala okolo seba. Na odchode mi Esme podala ruku a nádherne sa usmiala.

„Čo povieš, ak by po teba zajtra Edward prišiel a navštívila by si nás? Zoznámiš sa so všetkými členmi rodiny a ukážeme ti dom. Veď už patríš do rodiny,“ šepla a pozrela na moju ruku s prsteňom.

Rozpačito som sa usmiala a roztržito prikývla. Charlie ma nemo pozoroval. Carlisle mi rovnako ako Esme podal ruku. Posledný okolo prešiel Edward. Zastavil sa pri mne a pokrivene sa usmial. Arogantne sa ku mne nahol a chcel ma pobozkať, no v zapätí zodvihol pohľad a pozrel na môjho otca. Charlie bol doslova bordový a čakala som, že vybuchne. Edward sa okamžite odtiahol a sucho prehltol.

„Dovidenia, Charlie, teda, pán Swan. Ahoj, Bella,“ povedal trocha zaskočene a rýchlym pohybom vykĺzol z dverí. Všetci nastúpili do auta a Esme ešte hodnú chvíľu mávala.

S Charliem sme si sadli do obývačky.

„Bella, viem, že z tej svadby nie si nadšená. Chcem pre teba len to najlepšie a Cullenovci, hlavne Esme, vyzerajú, že im na tebe a dieťati záleží,“ usmial sa.

„Doteraz ma presviedčali na potrat a teraz chcú svadbu. Nezdá sa ti to trocha zvláštne?“ opýtala som sa a dúfala, že to Charliemu zavŕta v hlave, no on pohotovo odpovedal.

„Ako všetci milujúci rodičia, aj oni hľadali to najjednoduchšie riešenie. Ty si sa však rozhodla to dieťa prijať, a tak sa rozhodli urobiť tú najsprávnejšiu vec. Týmto rozhodnutím si ma celkom získali. Postavili sa k tomu zodpovedne a hlavne, Esme je tebou nadšená. Ospevovala tvoju odhodlanosť čeliť tomu, čo sa stalo a že za dieťa bojuješ.“ Charlie sa uvoľnil a zapol televízor.

Vedela som, že dnes s rozhovorom skončil, a tak som šla do svojej izby a ten odporný kameň som z prsta okamžite stiahla dole. Celý večer som intenzívne rozmýšľala. Ak by som vybrala peniaze zo študijného fondu a sadla na najbližšie lietadlo niekde ďaleko, tak by som... Tak ho celý miniem za letenku a som na suchu. Nebol to dobrý nápad. Ak by som šla za mamou, pribudli by starosti len jej a tam by ma Cullenovci určite našli. Tie Edwardove vyhrážky mi duneli v hlave. Ak by som dieťa dala preč, bolo by po problémoch. Bola by som slobodná. Edward by mi dal pokoj. Nie, ten by mi nedal pokoj nikdy, ale odišla by som za mamou a nebola by som jej tak na obtiaž.

Zrazu som v podbrušku ucítila trhnutie. Zhlboka som sa nadýchla. Čo ma to len napadlo?

„Neboj sa, miláčik. Mama ťa preč nedá. Som silnejšia než si všetci myslia. Zvládneme to,“ šepla som svojmu brušku a pohladila ho. Ak si aj Edwarda naozaj vezmem, tak on pôjde určite na vysokú a ja zostanem vo Forks. Budem stále pri svojom otcovi. Edward len uvíta, keď mu doprajem voľnosť. S jeho povahou ma rýchlo vymení za nejakú dlhonohú krásku a bude sa chcieť rozviesť. Inak to ani byť nemôže. On je jednoducho taký. Určite nebude pobehovať s plienkami. Sama seba som sa snažila upokojiť a celkom sa mi to aj podarilo.

Ráno mi bolo zle. Najprv som strávila hodinu s hlavou v záchodovej mise, a potom som sa konečne trocha upravila a obliekla. Chvíľu som rozmýšľala, že zavolám Alice, aby po mňa prišla ona, keď tam už dnes musím ísť. Už som aj chcela volať, keď som na príjazdovej ceste začula auto. Vykukla som cez okno. Bolo to strieborné Volvo. Vzala som kabelku a zbehla po schodoch. Dvere boli otvorené a Charlie stál s Edwardom pri otvorenej kapote na jeho policajnom aute. Podišla som bližšie.

„Hneď pôjdeme, len sa ešte pozriem na prevodovku,“ povedal Edward bez toho, aby sa na mňa pozrel a obehol auto. Pozrela som na Charlieho a zodvihla obočie.

„No čo? Potrebujem ísť do práce a ten črep štrajkuje. Keď chce byť v rodine, tak nech sa snaží,“ povedal Charlie a ja som soptila. Nehnevalo ma, že chcel pomoc od Edwarda, ale to, že to zas Edward zneužije vo svoj prospech. Edward strčil znova ruky pod kapotu a po pár minútach si začal utierať ruky do handry.

„Naštartujte, pán Swan,“ povedal po chvíli. Môj otec naskočil a auto zapriadlo ako mača.

„Tak, toto ti vážne ide,“ povedal Charlie obdivne.

„Áno, toto mu ide,“ zašomrala som si popod nos a Edward sa na mňa okamžite pozrel. Premeral si ma pohľadom a zastavil na mojej krátkej sukni. Nechcela som si obliekať tieto šaty, ale nič iné, hodiace sa na túto príležitosť, nemám.

„Môžeme ísť,“ povedal pokojne a ja som prikývla. Charlie sa usmial. Edward mi otvoril dvere na aute a v tom sa zarazil.

„Kde máš prsteň?“ opýtal sa trocha nahnevane. Pozrela som sa na ruku.

„Ja... Zostal hore,“ pošepla som a otočila sa k domu.

„Teraz sa po neho vracať nebudem. Záleží na tom?“ opýtala som sa jedovato.

„Mne áno. Sme zasnúbení, tak po neho, prosím, choď. Chcem, aby si ho nosila,“ povedal nahnevane.

„Nenosím šperky a nevidím dôvod, prečo by som ho mala...“

„Lebo to chcem,“ zasyčal. Charlie sa predo mňa ochranne postavil.

„Tak moment! Ten prsteň len zabudla. Zas sa tak veľa nestalo,“ povedal Charlie obranne a ja som bola rada, že môj otec videl, aký vie byť Edward odporný. Edward sa zachvel.

„Ospravedlňujem sa. Ja len, že som hrdý na to, že si budem brať tak krásnu ženu. Ten prsteň som vyberal sám a snažil som sa, aby sa jej páčil. Som hrozný, ozval sa vo mne pokrytec. Ak ho Isabella nechce nosiť, nemusí. Ak sa ti nepáči, môžeme ho vymeniť,“ pošepol smerom ku mne a zatváril sa nešťastne. Ja som mala chuť ho niečím ovaliť. Tá jeho pretvárka. Charlie hneď zmäkol a spokojne sa usmial.

„Bella, choď po ten prsteň. Edward má pravdu. Mala by si ho nosiť.“ Vyvalila som oči a myslela som, že ma porazí. To je taký arogantný a sebecký kretén. Dokáže ohlúpnuť úplne každého. Vybehla som po schodoch a vzala ten veľký šuter. Nasadila som ho na prst a zbehla dole. Posadila som sa k Edwardovi a zapla si pás.

„Maj sa, Charlie,“ zakričal Edward na môjho otca a ten sa spokojne usmial. Skvelé, už si zase tykajú, napadlo mi a pretočila som oči.

„Skvelé divadlo,“ šepla som. Edward sa pobavene zaškeril.

„Tvoj otecko ma bude zbožňovať,“ povedal pobavene.

„Nebude. Zatiaľ som mu nepovedala, čo si mi urobil, ale ak v tom budeš pokračovať, tak mu to poviem a môžem aj tvojim rodičom,“ povedala som podráždene. Edward sa trocha zarazil. Nahnevane sa na mňa pozrel.

„Čo chceš povedať? Že si sa opila a že si mi roztiahla nohy tak rýchlo, že som sa nestihol ani vyzliecť?“ opýtal sa podráždene.

„Tak to nebolo!“ vyprskla som.

„A ako to bolo, Bella?“ Skočil na brzdu a pozrel mi do tváre.

„Ja som... Ja som piť nechcela. Potom si mi nalieval ty a...“ Zarazila som sa. Vážne som si toho veľa nepamätala.

„Piť ťa nikto nenútil a ak chceš počuť pravdu, tak stačil krátky bozk a sama si ma ťahala hore. Bola si na mol, ale ak by som s tebou nešiel hore ja, tak by ťa zložil niekto iný. Brúsili si tam na teba zuby už keď si vypila prvý pohár. V jednom máš pravdu, chlapi sú špiny. Mohol som ťa tam nechať a mohli sa na tebe aj postriedať, ale neurobil som to a ver, že som z toho tiež veľa nemal.“ Zostala som nemo sedieť a z očí sa mi rozkotúľali slzy.

„Dobre, nechajme to. Ideme k nám.“ Edward dupol na plyn a prudko vyrazil. Šli sme po diaľnici, a potom to v šmyku stočil medzi stromy. Túto cestu som si nikdy nevšimla. Trocha ma naľakalo, kam ma to vezie.

„Kam ideme!“ vypískla som. Edward sa na mňa nechápavo pozrel.

„K nám,“ šepol. Z môjho výrazu tváre pochopil, že som sa zľakla.

„Bývame na samote v lese. Máme radi súkromie. Nechcem ťa znásilniť, alebo chceš?“ Zodvihol obočie a ja som namosúrene skrížila ruky na hrudi. Šli sme ešte pár minút. Zastavili sme pred obrovským domom. Bol to doslova luxus. Podobný dom som ešte nevidela. Vystúpili sme a ja som sa obzerala. Zrazu som začula šialený krik. Dvere sa rozleteli a vybehla Alice a hneď za ňou Rose. Priskočili ku mne a začali ma objímať.

„Vitaj. Nedokážeš si predstaviť, ako som sa na teba tešila,“ pišťala Alice.

„Aj ja,“ pridala sa Rose. Edward pretočil oči.

„Ja som si ju priviedol, tak zmiznite, čarodejnice,“ zasyčal Edward. Od dverí sa ozval smiech. Pozrela som sa tým smerom. Vo dverách stál ten obrovský Emmett a pri ňom ten blondín Jasper. Ich som osobne nepoznala. Dobre sa na nás bavili. Keď ma dievčatá pustili, šli sme k dverám. Emm mi podal ruku. Len čo som mu dala svoju, prudko ma vtiahol do domu a pritlačil ma na svoju hruď. Vyplašene som zhíkla. Edward ho okamžite odstrčil.

„Opatrne, jasné!“ precedil cez zomknuté zuby.

„Nie je z porcelánu,“ šepol Emm a usmial sa.

„Ja som Emmett. Ten najkrajší z rodiny,“ povedal povýšenecky a so šibalským úsmevom.

„Jasper,“ šepol blondín a podal mi ruku. Trocha som sa obávala, že skončím ako pri Emmettovi, a tak som bola opatrnejšia. Podala som mu ruku a on sa zdvorilo usmial.

„Je ti dúfam jasné, že ten najkrajší som ja,“ povedal pobavene a mrkol na Emmetta. Spoza rohu vybehla Esme. Okolo pása mala uviazanú zásteru.

„Dajte jej pokoj!“ povedala výhražne a rýchlo ma objala.

„Vitaj, zlatko. Ukážem ti to tu.“ Vzala ma za ruku a začala s prehliadkou domu. Edward sa nevzrušene usadil na pohovku. Mala som z tohto domu divný pocit. Slovo poriadok tu dostávalo iný význam. Žijú tu mladí ľudia a je tu poriadok, ako v nejakom laboratóriu. Títo ľudia boli úchvatní. Boli spontánni a milí. Ak si Edwarda vezmem a budem mať žiť v tomto dome, tak to sa bude dať zvládnuť. Dúfam, že pôjde na výšku do iného štátu a úplne dokonalé by bolo, ak by šiel na iný svetadiel. Esme mi ukázala obývačku, kuchyňu a Carlislovu pracovňu, ktoré boli na prízemí. Všetko dôkladne komentovala a rozprávala, odkiaľ má jednotlivé nábytkové skvosty. Vrátili sme sa späť do obývačky.

Edward sa zrazu prudko postavil a ja som nadskočila. Esme sa na mňa nechápavo pozrela. To však bola moja prirodzená reakcia na akýkoľvek jeho pohyb.

„Ukážem ti svoju izbu. Teda, onedlho našu,“ šepol a chytil ma za ruku. Rýchlo som mu ju vytrhla a šla za ním. Na schodoch mi dal prednosť a vyšli sme na druhé poschodie. Na konci chodby otvoril biele dvere a nechal ma vstúpiť. Bola to obrovská miestnosť so sklenenou stenou. Luxus dýchal z každého kúska nábytku. Všetko bolo dokonalo zladené. Ešte aj plazmová obrazovka bola v bielom. Bol tu tiež dokonalý poriadok. Nebolo tu ani zrnko prachu. Všade mal hromadu kníh a na stene bolo more CD-čiek. Pri stene sa chúlila malá biela pohovka. Zodvihla som obočie.

„Na tomto spíš?“ opýtala som sa prekvapene. Edward vyzeral zarazene.

„Včera áno. Rozhodol som sa sem dať väčšiu posteľ, a tak som tú starú vyhodil. Trocha unáhlene. V podstate si môžeš posteľ vybrať sama,“ povedal pokojne a prešiel k balkónu. Šla som za ním. Chcela som si pozrieť výhľad. Vtedy sa otočil a prudko ma k sebe pritiahol. Srdce mi zrýchlilo a začala som ho odtláčať.

„Nechaj ma,“ štekla som.

„Budeš moja žena. Myslíš si, že na teba budem len pozerať? Chcem ťa,“ šepol a zúrivo si vzal moje pery.

„Auuu,“ zastonala som mu hlasno do úst. V mojom bruchu som znova ucítila bolestivé trhnutie. Edward odskočil. Mala som pocit, že to aj on cítil, lebo sa hneď šokovane pozrel na moje brucho. Omotala som ho rukami a pritlačila. Bolo to o dosť silnejšie, než včera večer.

12. kapitola – 14. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 13. kapitola: