Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 16. kapitola

14.06.2011 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 12821×

16. kapitola

Edward:

Dorazili sme pred nemocnicu. Zaparkoval som. Chcel som Belle otvoriť dvere, no predbehla ma a trocha neobratne vystúpila. Budem musieť kúpiť trocha vyššie auto, lebo s bruškom sa jej bude veľmi zle vystupovať, napadlo mi, no potom som sa nad vlastnými myšlienkami zarazil. Žiadne bruško! To dieťa musí preč. Šli sme cez posuvné dvere. Bella šla pár krokov predo mnou a ja som mal možnosť pokochať sa jej krásnym pozadím. Namierila si to k recepcii. Rýchlo som ju chytil a stočil na chodbu.

„Musíme sa zapísať,“ povedala nechápavo.

„Nie, nemusíme,“ uškrnul som sa a šli sme ďalej. Na to k nám pribehla sestra. Pozrela na mňa a šokovane sa usmiala.

„Musíte sa zapísať,“ šepla rozpačito.

„Ideme za doktorom Cullenom. Som jeho syn,“ povedal som automaticky a chcel som okolo nej prejsť, no zarazili ma jej myšlienky. Ostatné ženy sa rozplývajú nad mojou tvárou, telom, ale táto myslela hneď na vec. Podľa jej predstáv to bola riadna dračica. Zodvihol som obočie a so širokým úsmevom som sa otočil. Zalapala po dychu a rozmýšľala, či nebude nevhodné niekam ma pozvať, aj keď by ma najradšej stiahla na inšpekčnú izbu a...

„Hovorila som, že sa máme zapísať,“ šepla Bella a mne tým prerušila myšlienky. Premerala si ma pohľadom a znechutene pozrela na sestričku a potom zas na mňa.

„Zapíš nás a ja idem do ambulancie,“ povedala po chvíli. Prikývol som a ona šla chodbou k vyšetrovni. S úsmevom som nasledoval tú bielo-modrú dračicu. Prešiel som k pultu a začal vypisovať papiere. Laškovne mi nakúkala cez rameno.

„Čo mám napísať do tohto riadku?“ opýtal som sa, aj keď som to vedel. Nahla sa ponad mňa a naskytol sa mi skvelý pohľad do jej výstrihu. Tie bujné prsia by sa nádherne hompáľali, keby som ju mal na sebe.

„Tu napíšete poisťovňu,“ povedala s úsmevom. Mal som čo robiť, aby som po nej nevyšiel. Posledná žena, s ktorou som bol, bola Bella. Tá abstinencia mi liezla na mozog. Bez krvi vydržím dlhšie než bez sexu. Nebola tak pekná ako Bella, ale bola celá žeravá a v sexe by sa ničomu nebránila. S trochou predstavivosti a bez toho, aby som sa nadýchol, by som si to mohol aj pekne užiť. Pravdou však bolo, že od kedy som bol s tou malou potvorou v otcovej ambulancii, nedokážem myslieť na žiadnu inú. Žiadna tak nevonia a žiadna tak šialene dobre nechutí. Pri tej predstave mnou prešla vlna vzrušenia. Dopísal som papiere a dal ich sestre.

„Čo tak sem dopísať telefónne číslo,“ šepla a jej myseľ hovorila jasne. Pozrel som na ňu a sucho prehltol. Chvíľu som zvažoval, čo urobiť. Zhlboka som sa nadýchol.

„Máte tu číslo na otca,“ povedal som pokojne. Sestrička vyvalila oči a zalapala po vzduchu. Jej myslenie sa prudko zmenilo. Pred pár sekundami si predstavovala, ako jej rozopínam podprsenku a teraz mi v duchu nadávala. Keď som šiel po chodbe, bol som sám zo seba prekvapený. Myslel som, že odmietnuť istý sex nedokážem a stalo sa. Zasmial som sa sám nad sebou. Dnes to bude zase len o samoobsluhe. Tá dračica sa však nevzdala. Dobehla ma a pošepla.

„O chvíľku končím. Nemôžem vás pozvať na kávu? Bývam v ubytovni hneď cez ulicu.“ To už na mňa bolo veľa. Som chlap a posledné týždne si pripadám ako kňaz. Celibát nikomu nepristane. Uškrnul som sa. Vtom sa dvere na Carlislovej ambulancii doslova rozleteli a vybehla Bella. Bola napálená. Vrazila do mňa a nahnevane zasyčala. Utekala priamo k východu. Nechápavo som pozrel na Carlislea.

„Čo sa deje?“ opýtal som sa pridusene. Carlisle sa podráždene pozrel na sestru a ona sa okamžite otočila na opätku a rýchlym krokom sa vrátila k pultu recepcie.

„Ak by si nebol opaľoval sestričku, tak to vieš,“ prskol Carlisle. Potom mykol ramenami.

„Povedal som jej, že nevidím akciu srdca dieťaťa a že odoberiem plodovú vodu. Spomenul som, že to môže byť dôsledok genetickej poruchy a že by mala predsa len zvážiť interrupciu. Potom sa doslova zbláznila. Takmer mi odtrhla ruku. Je ako levica,“ šomral popod nos.

„Čo teraz?“ opýtal som sa šokovane.

„Utekaj za ňou a priveď ju späť. Nestihol som jej ani zobrať krv,“ povedal tvrdo Carlisle a ja som sa okamžite rozbehol za Bellou. Dobehol som ju na parkovisku.

„Kam ideš!“ Schmatol som ju za ruku a otočil k sebe. Bol som asi dosť surový, ale bol som trocha mimo.

„Domov. Mám vás dosť! Viem o čo tu ide. To si fakt myslíte, že som úplne sprostá. Chcete aby som to malé dala preč. Len nechápem, na čo je dobré to divadlo so svadbou. Ja sa o dieťa postarám sama. Nepotrebujem k tomu teba a ani tvoju rodinu. Keď to dieťa tak veľmi nechceš, prečo ma nenecháš ísť po svojom.“ Bella zo seba chrlila jednu vetu za druhou a ja som paralyzovane stál a otváral ústa. Totálne ma odzbrojila.

„Bella, Carlisle je odborník a...“

„Carlisle je otec, ktorý chce zbaviť syna záväzkov,“ štekla. Chvíľu som sa na Bellu uprene díval.

„Ty to dieťa za každú cenu chceš, však?“ zašomral som vlastne len sám pre seba. Bella sa zmučene oprela rukami o kapotu auta.

„Ja to dieťa nezabijem. Ak je choré a zomrie pri pôrode, tak to bude kruté, ale budem sa s tým musieť zmieriť. Ja ho však nezabijem. Kto som, že mám rozhodovať o živote a smrti. To dieťa je moje telo. Ak bude choré, postarám sa o neho. Budem ho milovať o to viac.“ Zhlboka sa nadýchla.

„A ak pri pôrode zomrieš ty?“ opýtal som sa pridusene. Bella strelila pohľadom do mojich očí. Cez tvár jej prebehlo zdesenie. Bol to strach, ale nie ten, ktorý by som čakal. Vôbec sa nebála o seba. Ruky si omotala okolo brucha.

„Ak ho nebudeš chcieť ty, tak sa postarajú moji rodičia,“ šepla. Chvíľu som premýšľal. V tej krátkej chvíli som konečne pochopil, že nemám šancu. Ona sa dieťaťa nikdy nevzdá. Radšej obetuje svoj život. Zhlboka som nasal kyslík do pľúc a snažil som sa znieť vyrovnane. Moje vnútro sa však triaslo. Bál som sa toho, čo sa môže stať. Bál som sa čo i len predstavy, že by sa jej mohlo niečo stať, no ona mala rovnaký strach o dieťa a ja vlastne tiež. S Bellou nepohne nič. Rozhodla sa a všetko čo urobím jej len ubližuje. Ja to dieťa tiež milujem. Je to aj moje telo. Je to vlastne zázrak, že bolo počaté.

„Dobre. Potrat už nikto ani nespomenie. Sľubujem. Musíš sa ale vrátiť, aby Carlisle dokončil vyšetrenie.“ Pozrel som sa do jej čokoládových očí.

„Chcem iného lekára,“ pošepla.

„Nie. Bude sa o teba starať Carlisle a vyšetrenia obmedzí na ultrazvuk a odber krvi. Môže byť?“ Bella váhavo prikývla.

„Dobre, Bella. Dieťatko si necháme a svadba by mala byť čím najskôr. Vyhovuje ti to o dva týždne?“ opýtal som sa a hľadel jej do tváre, v ktorej sa okamžite objavila panika.

„Nie!“ vyprskla šokovane, no potom sa zarazila. „Mama nestihne prísť a...“

„Ja všetko zabezpečím. Nič sa neboj. Chcem len počuť áno.“ Stále som čakal, čo povie. Chvíľu premýšľala.

„Sľubuješ, že už nespomenieš potrat a nebudete ma do toho nútiť?“ opýtala sa tichým hláskom. Prikývol som.

„Dobre. Vezmeme sa o dva týždne a idem si dať vziať krv.“ Pôsobila tak rozhodne. Na spečatenie dohody mi podala ruku. Opatrne som ju chytil a váhavo som ju k sebe trocha pritiahol.

„Bella, ak by sa ti niečo stalo, tak sa o dieťatko postarám, ale urobím všetko na svete, aby ti nebolo ublížené. Máš moje slovo,“ šepol som. Bella nechápavo vyvalila oči. Vrátili sme sa do nemocnice. Teraz ma už sestričky vôbec nezaujímali. Vošli sme do ambulancie. Carlisle pôsobil dosť prekvapene. Bella si okamžite sadla na stoličku a vyhrnula rukáv.

„Dieťatko sa narodí. Žiadne reči o potrate a postihnutí,“ povedal som rázne. Carlisle prekvapene zalapal po vzduchu. V mysli sa ma pýtal, čo to má znamenať, ale odpovedať by som aj tak nevedel. Rýchlymi, skúsenými pohybmi jej vzal krv.

„Bella, dieťa na ultrazvuku vážne nevidno. Mohla by si prísť o týždeň. Možno to bude lepšie,“ povedal môj otec a znova uprel pohľad do mojej tváre.

„Dobre. Prídem o týždeň.“ Začala si sťahovať rukáv.

„Prídeme,“ poopravil som ju.

Odviezol som Bellu domov. Otvoril som jej dvere a pomohol jej vystúpiť. Chvíľu sa na mňa dívala, akoby mi šibalo, no potom sa trocha uvoľnila. Šiel som s ňou až k vchodovým dverám.

„Kam akože ideš?“ Zodvihla obočie.

„Pozdraviť svojho budúceho svokra a oznámiť mu, že svadba bude o dva týždne.“ Teraz som sa tváril nechápavo ja.

„Ja mu to poviem sama,“ prskla. Vtedy sa dvere otvorili a Charlie sa na nás pobavene díval.

„Čo sa tu deje?“ opýtal sa s úškrnom.

„Ahoj, Charlie. Chcel som ťa ísť pozdraviť, ale Bella ma nechce pustiť.“ Charlie sa na ňu tvrdo pozrel.

„Poď ďalej, Edward,“ šepol môj budúci svokor a ja som sa s víťazným úsmevom pretisol okolo Belly. Úplne ma ignorovala a vybehla po schodoch do svojej izby. Na chvíľu som si s Charliem sadol do obývačky. Hneď som začal.

„Rozprávali sme sa s Bellou, že svadba bude o dva týždne,“ povedal som s úsmevom. Charliemu zas úsmev primrzol.

„Je to dosť skoro. Neviem, či Renée zoženie letenky a nestihneme to prichystať.“

„Charlie, ty si nerob žiadne starosti. Všetko zabezpečím. Aj letenky. Stačí, keď sa dostavíte. Moja sestra sa v organizovaní vyžíva a ja zabezpečím všetky dokumenty. Nebude to problém, neboj sa.“ Sledoval som jeho myšlienky. Myslel na to, že možno nezvládne všetko zaplatiť, a tak som rýchlo pokračoval.

„Nebude to nič veľké. Bella je v druhom stave a nechcem riskovať, aby sa jej niečo stalo.“ Charlie sa zrazu spokojne usmial. Bol rád, že mi na Belle záleží.

„Dobre. Spojím sa s tvojimi rodičmi a dohodneme sa,“ povedal Charlie úplne uvoľnene.

„Príď na návštevu. Chceš predsa vidieť, kde ti bude bývať dcéra.“ Charlie sa znova usmial.

„Pomaly pôjdem.“ Postavil som sa. „Smiem sa ísť rozlúčiť s Bellou?“ opýtal som sa zdvorilo. Na takéto správanie Charlie perfektne zaberal.

„Iste. Hore schodmi a doprava.“ Podali sme si ruky a ja som vybehol na poschodie. Šiel som za omamnou vôňou. Prišiel som až k dverám a zaklopal.

„Už vypadol?“ ozvalo sa spoza dverí. Siahol som na kľučku a otvoril.

„Nie, ešte nevypadol,“ povedal som pobavene. Bella sedela na posteli len v tričku a nohavičkách. Rýchlo na seba stiahla prikrývku.

„Čo tu robíš, dočerta!“ štekla. Zavrel som za sebou dvere a neodpustil som si skok do jej postele. Bella zlostne zasyčala a chcela sa postaviť, no potom si zjavne uvedomila, že je len v nohavičkách.

„Choď preč. Zbláznil si sa?“ Začala ma rukami odtláčať. Ja som sa uvelebil na chrbte na jej vankúši a poobzeral som sa.

„Máš peknú izbu,“ šepol som a tváril som sa, akoby som tu nikdy nebol. Bella sa otočila ku mne a zaprela sa mi do ramena. Pochopil som to tak, že ma chce zhodiť, ale s tou mušou silou by nemala šancu, ani keby som bol človekom. Chytil som ju za zápästia a stiahol na seba. Vykĺzla z prikrývky a obopla ma stehnami. Cítil som horúčavu jej pokožky aj cez svoje pomerne hrubé nohavice. Vo chvíli sa mi šialene zatočila hlava. Tá omamná vôňa, ktorá sa šírila z jej vlasov a pokožky bola zintenzívnená tým, že som ležal v jej posteli. Všade bola tá trýznivá aróma. Zhlboka som sa nadýchol. Pôvodne som nemal v úmysle viac, než sa rozlúčiť, no nohavice mi začínali byť tesné. Tak dlho som nemal sex. Najprv tá sestrička v nemocnici, čo ma tak pekne načala a teraz to božské stvorenie tak blízko pri mne. Mal som na Bellu nesmiernu chuť. Chcel som ju. Schmatol som ju za nahé stehno a pritlačil k svojmu telu. Nedokázal som si predstaviť nič na svete, čo by ma teraz dokázalo zastaviť.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 16. kapitola: