Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 20. kapitola

25.06.2011 (19:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 83× • zobrazeno 15089×

Bella:

Predstava svadby na úrade by každú nevestu len rozčúlila, no ja som mala radosť, že to nebude nič honosné. Ja som si to ani nezaslúžila a Edward už vôbec nie. Šaty, ktoré pre mňa dali urobiť Alice a Rose, boli dokonalé. Bol to ich dar pre mňa. Keď som si ich doniesla domov, uvedomila som si, že je to tu. Mala som topánky, závoj a šperky a v hrdle obrovskú hrču. Bolo mi zvláštne. Cítila som sa ako na kolotoči. Do svadby zostávali tri dni.

Dnes ma čakala ešte prehliadka u lekára. Do školy som šla s malou dušičkou. Poslednýkrát som vchádzala do budovy ako Isabella Swan. Zajtra už zostanem doma s Renée a budem sa psychicky pripravovať na tú pekelnú udalosť.

Kráčala som pomaly ku schodom, keď ma dobehol Edward.

„Poslednýkrát si prišla do školy sama. Od pondelka ťa budem voziť ja,“ povedal pobavene.

„Nie nadlho. Dokončím polrok a budem musieť odísť. Potom budeš chodiť sám,“ odvrkla som. Edward sa len zasmial. Pozrela som sa mu do tváre.

„Budem sa vydávať a nikto z mojich priateľov to nevie,“ šepla som.

„Ty máš priateľov?“ opýtal sa arogantne. Znechutene som pretočila oči. „Dobre. Pokojne to povedz priateľom. Aj ja to poviem svojim,“ povedal so širokým úsmevom.

„Ty máš priateľov?“ opýtala som sa rovnako ako on. Edward sa začal smiať.

„Iste. Mám veľa kamarátov a kamarátok...“

„Áno, tých máš veľa,“ vyprskla som. Edward sa začal smiať na celé kolo.

„Nebuď žiarlivá, zlatko. Nepristane ti to,“ povedal uvoľnene. Okamžite si ma premeral a samoľúbo sa zaškeril.

„Edward, nemýľ si žiarlivosť so znechutením. Dvíha sa mi žalúdok, keď si predstavím, že sa ma dotýkaš rukami, ktorými si sa dotýkal všetkých tých kur...“ Zarazila som sa. Edward sa rozrehotal.

„Kto by bol povedal, že máš tak vyberaný slovník,“ povedal s úsmevom. Po chodbe sa k nám blížila Angela. Edward spozornel a mávol na ňu. Prekvapene som sa na neho pozrela a rovnako prekvapená bola aj Angela. Len čo k nám prišla, Edward spustil.

„Ahoj, Angela. V sobotu sa s Bellou berieme. Vlastne si za to tak trocha zodpovedná a tak ťa tam radi uvidíme.“ Potom sa ku mne Edward nahol a pobozkal ma na pery. V prekvapení som sa nestihla ani brániť.

„Potom mi daj vedieť, koľko priateľov si pozvala,“ povedal uvoľneným tónom. Rozbehol sa po chodbe smerom k nedočkavému Jasperovi. Angela na mňa vyvalila oči.

„Cullen je na drogách?“ opýtala sa zvláštne a ja som vybuchla do smiechu.

„Niekedy si to myslím aj ja. Angela, v sobotu sa vydávam, a beriem si Edwarda. Som tehotná. Skôr než skolabuješ, povedz, či prídeš?“ opýtala som sa s rozpačitým úsmevom.

„Fakt hlúpy vtip, Bella,“ prskla moja kamarátka.

„To nie je vtip. Ja si ho beriem.“

„Bella, neustále obháňa nejakú sukňu. Myslíš, že to bude po svadbe iné?“ opýtala sa šokovane.

„Angela, prídeš alebo nie,“ povedala som tvrdo, lebo ma podobná debata ničím nelákala. Angela ospravedlňujúco sklopila zrak.

„Isteže prídem.“

Pozvala som ešte dve kamarátky. Uvažovala som, či by som nemala pozvať aj Mika, ale to by Edwarda najskôr rozčúlilo.

Po škole ma už môj nastávajúci čakal pri svojom aute. Okolo neho stalo pár jeho odporných kamarátov a tak som chvíľu zvažovala, či mám k nemu ísť. Zbadal ma a zamával a tak som nemala na výber. Obozretne som šla k nemu. Všetci si ma premeriavali pohľadom. Edward sedel opretý o kapotu a len čo som k nemu prišla, majetnícky ma stiahol na seba a strčil mi jazyk do úst. Znechutene som sa odtiahla a obišla som auto. Všetci sa začali smiať.

„Nejako sa jej to nepáči,“ zasmial sa jeden.

„Budeš pod papučou,“ povedal druhý a na Edwardovi sa dobre bavili. On sa na moje prekvapenie bavil s nimi. Potom si podali ruky a Edward nastúpil. Pozrela som sa mu urazene do tváre.

„Čo som urobil?“ opýtal sa zarazene.

„Narodil si sa,“ odštekla som. Edward pokrútil hlavou. Vyrazili sme. Šiel pomaly a plynule. Pred nemocnicou som vystúpila a šla nás zapísať na recepciu. Edward po chvíli dobehol ku mne. V sekunde sa odniekiaľ objavila tá sestrička z minula. Pretočila som oči. Edward sa napriamil a milo sa na ňu usmial. Než som vypísala papiere, už sa družne bavili a to ma pekne naštartovalo. Budeme sa o pár dní brať a ja mu to osladím. Zozadu som mu nadvihla ruku a pretlačila sa popod jeho rameno. Zarazene sa na mňa pozrel. Ja som ho objala okolo pása a zložila si hlavu na jeho hrudník. Druhou rukou som si pohladila bruško.

„Zlatko, už som nás zapísala. Poďme,“ šepla som smerom k nemu a potom som sa obrátila na sestru.

„Prepáčte, môj svokor je na ambulancii?“ opýtala som sa s úsmevom. Sestra sa zarazila a kmitala pohľadom medzi mnou a Edwardom.

„Áno, je na ambulancii,“ šepla. Edward bol najprv trocha vyvalený, ale potom mu to došlo a rozhodol sa ako vždy využiť situáciu. Uväznil ma v objatí a náruživo ma pobozkal. Natlačil sa na mňa a ústa mi vyplnil jazykom. Mala som chuť odtiahnuť sa, ale to by pokazilo celkový dojem. Po chvíli sa Edward odtiahol sám. Ja som sa obzrela. Sestra tu už nebola.

„Dokonalo si ju odplašila,“ odpovedal Edward na nevyslovenú otázku. Víťazne som sa usmiala a šla k ambulancii. Edward ma schmatol za ruku a pritiahol ma znova k sebe. Pevne ma objal a prisal sa k mojim ústam. Zaklonila som hlavu. Bolo to samovoľné, akoby sa to dialo mimo mňa. Moje telo sa uvoľnilo a prešla mnou vlna vzrušenia. Niečo podobné sa mi nestávalo. Moja mama mi však vravela o tom, ako zvládala tehotenstvo ona. Prídu nálady, bezdôvodný plač a rôzne chute, ktoré sa nebudú týkať len jedla. Omotala som Edwardovi ruky okolo krku.

„Skvelé. Mám ešte objednaných pár pacientov,“ povedal niekto vedľa nás a ja som ľaknutím nadskočila. Edward len tlmene zasyčal na svojho otca a potom sa na mňa zvláštne usmial. Šli sme do ambulancie a ja som si už ako na povel vyhrnula rukáv. Carlisle vzal ihlu a urobil odber.

„Urobíme ešte ultrazvuk a výsledky ti večer zavolám,“ povedal s úsmevom. Pridržala som si tampón na vpichu. Do nosa ma udrela vôňa vlastnej krvi. Neznášala som to, ale teraz sa mi páčila. Odtiahla som kus vaty od svojej ruky a pozrela na tú červenú kvapku. Prekvapene som potriasla hlavou.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa Carlisle.

„Vonia,“ šepla som. Carlisle sa zarazil a pozrel na Edwarda. Bol to zvláštny pohľad. Najskôr si obaja mysleli, že mi šibe a tak som vatu odhodila do koša a vyliezla na stôl. Carlisle jazdil ultrazvukom po mojom trocha vypuklom bruchu.

„Môžem urobiť fotku, ale vlastne nič nevidieť.“ Potom si ešte niečo šomral.

„Ako to?“ opýtala som sa nechápavo. Carlisle sa uvoľnene usmial.

„Možno na budúce.“ Podal mi servítky, aby som sa utrela. Edward mi ich hneď vzal a jemným pohybom mi utieral gél. Odtláčala som mu ruky, ale on to ignoroval.

Čas letí ako splašený kôň. Najrýchlejšie odbíja, keď sa niečoho bojíte. Zrazu bolo ráno a ja som zistila, že si dnes musím obliecť biele šaty.

Okolo deviatej dorazili Alice a Rose a neskôr prišli Esme a Renée. Behali okolo mňa ako osi. Jedna ma česala, druhá maľovala a ďalšia mi už zapínala topánky. Cítila som sa zvláštne. Keď po mňa prišlo auto, myslela som, že skolabujem.

Edward:

Stál som spolu s Bellou pred oddávajúcim. Nič extra, len strohé áno beriem. Teraz prišla na radu Bella. Nastalo ticho a ja som si vážne myslel, že zo seba nedostane ani slovo. Po chvíli pošepla: „Áno, beriem.“ Vyhlásili nás za manželov. Ozval sa potlesk a ja som sa otočil k svojej manželke. Jemný závoj jej padal na ramená. Vlasy mala vypnuté dohora a jemný makeup. Bola prekrásna. Nepamätám si, žeby som niekedy videl krajšiu ženu. V hĺbke svojho vnútra som bol šťastný, že je moja. Od tejto chvíle mi patrila a nikto to nemohol spochybňovať. Začali sa gratulácie.

Bella sa strojene usmievala na všetky strany. Prišlo aj pár spolužiakov. Sám som nikoho nevolal. Vedel som, že Bella povedala o svadbe Angele a Mikovi. Ten tu našťastie nebol. Prišla Angela a pár Belliných kamarátok. Prišiel aj riaditeľ školy. Carlisle ho pozval.

Oslava bola u nás. Vlastne to bolo len malé rodinné posedenie so skupinkou ľudí, príbuzní mojej manželky, a my - rodinka upírov. Bolo to miestami až komické, ako sme sa hrali na ľudí. Ako za trest sme museli všetci jesť. Najprv ma celkom bavilo sledovať Rose a Alice, ako sa zbavujú jedla, ale potom som sa sústredil na moju manželku. Sedela za stolom a vidličkou sa prehrabovala v plnom tanieri. Musím priznať, že v tých šatách bola prekrásna. Svadobné šaty majú pripomínať čistotu nevesty a jej nepoškvrnenosť, no Bella v nich vyzerala nesmierne sexy. Korzet mi poskytol neopakovateľný pohľad na jej dokonalé prsia a vytvaroval úzky driek, ktorý už vďaka môjmu plodnému semenu nebol tak úzky. Musel som sa pousmiať. Ego samca je typické aj pre upírov. Pohľad som zodvihol na jej dlhý krk. Hladká pokožka doslova volala po pohladení.

Bella zodvihla pohľad a uprela ho do mojich očí. Ani som si neuvedomil ako kŕčovite zvieram lem obrusu. Päste sa mi samovoľne zaťali a celé telo stŕplo.

„Na čo myslíš? Priznaj sa.“ Buchol mi Emm lakťom do boka a ja som úplne uvoľnene a automaticky odpovedal.

„Na svadobnú noc,“ šepol som. Emm sa rozrehotal. Bella naopak stuhla ako socha a trocha zdesene sa na mňa pozrela. Môj výlev počul však aj niekto iný, než len Emm a Bella. Renée sa na mňa skúmavo pozrela. Jej myšlienky mi vrazili do hlavy ako baranidlo. Bola to obava matky o jej dcéru. Vidieť Bellu jej očami bolo zvláštne. Pre ňu boli jej biele šaty znakom čistoty, aj napriek tomu, že vedela, že to tak nie je. Videla ju ako malé vtáča, ktoré jej ukázal lekár v nemocničnej rúške. Videla ju ako krehučké dievčatko, ktoré naháňalo motýle a plakalo, keď zistilo, že keď im z krídel zotrie peľ, už nevzlietnu. Pre Renée som bol práve ja tým zlým, ktorý jej dcére vzal krídla. Ten jej pohľad ma doslova zmrazil.

Okolo deviatej sa Alice postavila a vzala Bellu za ruku. Moja sestra šla pomôcť neveste prezliecť sa, no to som nemohol dopustiť. Predstava, že ju z tých bielych šiat nevyzlečiem sám ma priam desila. Vybehol som po schodoch a bez zaklopania vpálil do svojej izby. Alice zlostne zasyčala.

„Vypadni. Pomôžem jej prezliecť sa a môžete ísť,“ šepla a ja som sa len pobavene usmial.

„Alice. Daj si odchod. Belle pomôžem sám,“ povedal som pokojne a pozrel na svoju manželku sediacu na posteli. Prekvapene sa postavila.

„Alice mi pomôže,“ šepla trocha bojazlivo.

„Nie. Chcem to urobiť sám,“ šepol som už patrične vzrušene. Alice ma v mysli nazývala rôznymi menami, no ja som ju ignoroval.

„Alice, Bella je moja manželka a ty si tu navyše,“ povedal som už pekne napálene. Alice hodila previnilý pohľad na Bellu a odišla. Okamžite som pristúpil k svojej manželke a rýchlym pohybom som jej začal rozväzovať šnurovačku na hrbte. Bella sa jemne zachvela a jej srdce začalo šprintovať. Opatrne som rozovrel látku na jej chrbte a odhalil nahú pokožku. Neodolal som a pery pritlačil zozadu na jej rameno. Prudko sa mykla. Prešiel som prstami po jej ramenách a opatrne ju otočil k sebe. Jej oči sa upreli do mojich. Bella bola bez výrazu. Pôsobila chladne. Nahol som sa a chcel ju pobozkať. Neprotestovala. Nechala ma priblížiť k jej perám, ale zostala bez odpovede. Znechutene som sa odtiahol.

„Čo je?“ opýtal som sa nahnevane.

„Nič,“ povedala pohotovo. Chytila si šaty na prsiach a prešla k stoličke, na ktorej mala šaty, do ktorých sa mala preobliecť. Vbehla do kúpeľne a zavrela dvere. Oprel som sa o stolík a čakal. Po chvíli vyšla v svetlomodrých šatách. Vlasy už mala rozpustené na ramená. Vzal som ju za ruku a zišli sme zo schodov. Všetci sa na nás dívali. Rozlúčili sme sa a poďakovali za dary. Na dnes sme mali objednaný apartmán v luxusnom hoteli v meste. Už som sa nevedel dočkať, až zo svojej manželky stiahnem tie modré šaty a zabavím ju aj ostatných, dúfam, že veľmi maličkých kúskov oblečenia. Musel som začať myslieť na niečo iné, inak sa neovládnem a vezmem si svoju ženu v aute.

Dorazili sme do hotela. Recepčný nám poblahoželal a dal nám kľúč. Bella bola poriadne nervózna. Ja som však presne vedel, ako ju zbaviť nervozity. Keď sme vošli do izby, začala sa obzerať. Ja som nič okrem nej nevnímal. Priniesli kufor a ja som strčil tomu chlapíkovi bankovku, aby nás nikto nerušil. Opatrne som prešiel k svojej manželke a pohladil ju po boku. Bella zmeravela.

„Si nádherná,“ pošepol som a nahol sa k bozku, no ona uhla a prešmykla sa mi popod ruku. Najprv som to bral ako hru, no jediný pohľad do jej očí ma presvedčil, že to nie je hra.

„Žartuješ, však?“ opýtal som sa trocha podráždene.

„Neviem, čo čakáš. Som tvoja manželka, ale nebrala som si ťa preto, že ťa milujem, ale preto, že ma vydieraš.“ Rozprávala ticho. Bolo vidieť, že má strach, no postavila sa oproti mne a založila si ruky v bok.

„Čakám, že sa budeš správať ako dobrá žena. Ak si si to neuvedomila, tak si moja. Patríš mi,“ vyprskol som trocha jedovato. Bol som rozčarovaný. So žiadnou ženou som nebol ani nepamätám. Na dnešok som sa neskutočne tešil. Chcel som byť nežný a dopriať Belle rozkoš o akej sa jej ani nesnívalo. Chcel som ju presvedčiť o tom, že dokážem byť dobrý manžel. Namiesto toho tu stojím a zúrim. Pokúsil som sa ešte upokojiť a uvoľniť sa.

„Zlatko, nič sa neboj. Chcem ti len dokázať, že viem byť aj nežný. Sme manželia a ja som sa na teba veľmi tešil. Nechcem nič viac, než to, aby sa ti to páčilo. Budeme mať dieťa a ty si ani nepamätáš, ako si k nemu prišla,“ povedal som takmer šeptom a opatrne k nej podišiel. Natiahol som ruku a chytil ju za končeky prstov. Pristúpil som ešte bližšie a nahol sa.

„Nechaj ma!“ vyprskla. Mal som čo robiť, aby som nevybuchol.

„Bella, daj mi šancu. Dnes je naša svadobná noc. No tak...“ Nahol som sa a pobozkal ju. Bella sa chcela odtiahnuť a tak som ju chytil pevnejšie. Snažila sa mi vytočiť a silno ma uhryzla do pery. Takmer som to necítil, ale pustil som ju. Zdesene sa odtiahla. Schmatla do ruky lampu a zahnala sa ňou. Prekvapene som vyvalil oči.

„Nedotýkaj sa ma, lebo ťa udriem!“ vyprskla.

„Nehraj divadlo. Zbláznila si sa? Chcel som len...“

„Je mi z teba zle,“ prskla.

„Fajn, ako chceš. Uži si svadobnú noc, zlatko!“ Otočil som sa a buchol za sebou silno dverami. Mal som neskutočnú zlosť. Takto som si to nepredstavoval. Na konci chodby som ešte počul, ako Bella vzlyká, ale mal som takú zlosť, že ak by som sa vrátil, bolo by to len horšie. Zbehol som po schodoch a namieril si to rovno k baru. Mám svadobnú noc a dnes si aj užijem!

Vošiel som do baru a rozhliadol som sa. Pri bare sedela pekná vyzývavá blondína, ktorú sa práve pokúšal načať starší chlapík. Z jej mysle bolo jasné, že dievčatko rado peniaze. Pozrel som do peňaženky a prebehol prstom po bankovkách. Okamžite som sa vydal k nim a zozadu som slečnu objal. Šepol som jej do ucha.

„Za koľko, zlato.“ Nahnevane sa otočila, no keď sa mi pozrela do tváre, rozžiarila sa. Nemienil som tlačiť ďalšie peniaze do drinkov a tak som to vybalil rovno. Nakoniec, čo s opitou ženskou. Jedna taká, ktorá sa mi raz opila je teraz hore, nosí moje meno a aj tak ma odmieta. Blondínka so mnou prešla trocha stranou. Vytiahol som z peňaženky zhluk bankoviek a podal jej ich.

„Čo si ochotná urobiť za toto?“ opýtal som sa arogantne. Prelistovala bankovky a usmiala sa.

„Čokoľvek,“ šepla laškovne. Schmatol som ju pod rameno a ťahal k recepcii hotela. Recepčný zodvihol obočie.

„Dajte nám izbu,“ povedal som pohotovo. Chlapík vyzeral dosť prekvapene. Premeral si moju spoločnosť a znechutene pozrel do počítača. Mladý pán má mladomanželský apartmán a v ňom krásnu ženu a kurvičku si vezme pokojne aj do vedľajšej izby, ozvalo sa z jeho hlavy a ja som zlostne zavrčal. S úsmevom mi podal kartu od izby.

„Pripíšte to na účet,“ štekol som a šiel k výťahu. Na nič som nečakal. Keď sa zavreli dvere, oprel som tú malú o stenu a pritlačil sa k nej. Začal som si nedočkavo brať jej pery. Voňala celkom dobre. Potom som ju vytiahol z výťahu a zapadli sme na izbu. Postavil som sa k pohovke. Bola to vážne profesionálka. Z pohovky si stiahla vankúš a hodila si ho pod kolená. Okamžite si kľakla a začala ma hladiť cez nohavice. Zaklonil som hlavu a privrel oči. Moje myšlienky však stále utekali k jedinej bytosti. Myslel som na Bellu a o to viac ma to vytáčalo. Mal som zlosť na svoju ženu a na seba.

„Nehraj sa. Rob čo máš!“ prskol som zúrivo po tej malej a ona mi okamžite začala rozopínať nohavice. Znova som privrel oči a snažil sa predstaviť si, že tie ruky a pery patria Belle, ale bolo to dosť ťažké, pre tie stupidné myšlienky tej malej blondíny. Do toho ešte zazvonil mobil. Myslel som si, že to Alice a chce moralizovať. Po chvíli utíchol, no ozval sa znova. Nahnevane som ho vytiahol z vrecka. Prekvapene som pozrel na display. Ustúpil som o krok dozadu a blondínka spadla na zem. Rýchlo si pred seba strčila ruky, no aj tak sa pekne udrela.

„Somár,“ šepla. Ja som jej okamžite prstom cez ústa naznačil aby bola ticho.

„Čo je?“ štekol som.

„Edward, je mi zle. Bolí ma brucho a mám kŕče. Kde si?“ opýtala sa Bella a ja som úplne stuhol.

„Hneď som v izbe,“ povedal som pohotovo a zložil. Zapol som si gombík na nohaviciach a utekal k dverám.

„Kam ideš?“ zvolala za mnou ta malá.

„Mám prácu. Peniaze sú tvoje a v izbe pokojne zostaň,“ povedal som rýchlo.

„Vrátiš sa?“ Pozrel som sa na ňu a pretočil oči.

Utekal som rovno po schodoch do nášho apartmánu. Bella sedela na posteli s nohami pritiahnutými k telu a rukami omotanými okolo brucha. Zohol som sa a rýchlo jej ruky odtiahol. Na bruchu mala vystúpené výrazné žilky a kde tu sa rysovala aj modrina. Vybral som mobil a zavolal Carlislovi.

„Carlisle, Bella má kŕče a ma bruchu jej vystúpili žilky. Nevyzerá dobre,“ šepol som.

„Vráťte sa,“ šepol Carlisle.

„Dobre, hneď sme doma.“ Zložil som telefón a pozrel na Bellu. Uprene sa zahľadela na poklop mojich nohavíc a potom prebehla cez izbu.

„Oblečiem sa,“ šepla a zavrela dvere na kúpeľni. Pozrel som sa, čo upútalo jej pozornosť. Mal som samozrejme trocha stiahnutý zips a na klope svetlých nohavíc odtlačok červeného rúžu. Nahnevane som zasyčal. Vtedy Bella vybehla v bavlnenom tričku a voľných nohaviciach. Nebral som ani kufre, len som Bellu podoprel a viedol ju k výťahu. Zastavili sme sa na recepcii. Ten chlapík ma svojimi myšlienkami vytáčal.

„Už odchádzate?“ opýtal sa zvláštnym tónom.

„Áno. Manželka sa necíti dobre.“ Podal som mu kartu.

„Prajete si z tejto karty zaplatiť obe izby?“ povedal dosť hlasno. Bella sa na neho prekvapene pozrela, no potom sklopila zrak a otočila sa chrbtom.

„Áno,“ zasyčal som jedovato. „Po kufre si ešte prídem,“ šepol som a tlačil Bellu pred sebou k východu. Služba priviezla moje auto a ja som pomohol svojej žene nastúpiť.

„Je ti lepšie?“ opýtal som sa a hľadel jej do tváre.

„Nie. Je mi na zvracanie... Z teba...“

19. kapitola – 21. kapitola

Dievčatá, ďakujem za komentáre, ktoré mi zanechávate a že poviedku stále čítate, aj keď je Edward taký pako. Keďže s ďalšou kapitolou už prekročíme okrúhlu dvadsiatku, sľubujem, že sa to začne zlepšovať. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 20. kapitola: