Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 24. kapitola

03.07.2011 (16:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 85× • zobrazeno 13627×

Rose:

Bella bola u nás už tretí deň a nikto sa nemal k činu. Edward najprv prehlásil, že jej to povie a prepásol už milión príležitostí. Bella si začala mnohé veci všímať a musím priznať, že od kedy môj brat vyhlásil, že jej to povie, boli sme aj menej opatrní.

Edward dnes musel na lov. Dosť ťažko by Belle vysvetľoval, kde ide a tak jej obratne navrhol, či nechce prespať u Charlieho. Náčelník Swan mal voľno, a tak Bella nadšene súhlasila. Moja švagriná uvítala každučkú možnosť nebiť v dosahu môjho brata. Edward síce sekal dobrotu, ale roztŕžky medzi nimi dvoma boli neustále. Obaja sú tvrdohlaví ako mulice. Ani jeden z nich neustúpi a k tomu Edward nie je zvyknutý niekomu vychádzať v ústrety a počúvať ho. Vždy tu bol len on sám a jeho mohutné ego. Mám pocit, že si začal uvedomovať, že už sa celý svet netočí len okolo neho, ale pribudol tu niekto, kto narušil jeho obežnú dráhu. Bella má z Edwarda doslova triašku. Niekedy mám pocit, že ho vo svojej blízkosti neznesie a inokedy mám zas dojem, že čaká na jeho záujem. Edward zas ide na všetko hrozne hŕ. Buď chce všetko, alebo nič a Bella ho nenechá, aby sa jej čo i len dotkol. Stále však verím, že by mohli byť šťastní.

Členovia mojej rodiny ma už poriadne štvali. Chodili sme okolo Isabelly ako okolo maľovaného vajíčka. Sama dobre viem, že najlepším riešením je čistý rez. Na čo chcú čakať? Až si sama všimne, že s jej dieťaťom nie je niečo v poriadku. Počkala som Bellu pred školou. Alice mala ešte skúšku divadla a Edward bol na telocviku. Potom mal ísť rovno na lov. Bella vyšla von v sprievode Angely. Zamávala som na ňu a ona ku mne opatrne podišla.

„Odveziem ťa,“ povedala som s úsmevom.

„Ja tu ale mám auto,“ šepla Bella a ja som zodvihla obočie.

„Chcem sa s tebou porozprávať. Je to veľmi dôležité.“ Bella prikývla a nastúpila. Odviezli sme sa za mesto a obe sme prešli cez malý lesík na lúku, z ktorej bol asi ten najúžasnejší výhľad na Forks. Bella si sadla do trávy. Vyzerala trocha unavene, a tak som si sadla k nej. Snažila som sa byť čo najcitlivejšia a tak som začala opatrne.

„Bella, vieš, keď sme sa v rodine dozvedeli, že si otehotnela, zaskočilo nás to.“ Bella nechápavo vyvalila oči.

„Nechaj ma hovoriť a neprerušuj ma. Len počúvaj.“ Zhlboka som sa nadýchla a vzala Bellu za ruku.

„Ak by sme boli úplne obyčajná rodina, tak by Edward dostal od Carlislea po zobáku, od Esme prednášku a my ostatní by sme do toho nesmeli nič povedať. My však nie sme obyčajná rodina. V prvom rade, nikto z nás netušil, že je možné, aby niekto z našej rodiny mohol mať deti.“ Bella sa na mňa dívala, akoby mi šibalo. Nechápavo sa mi dívala do očí.

„Bella, teraz si najskôr myslíš, že mi šibe, ale tak to nie je. Na tomto svete je množstvo vecí, ktorým nerozumieme. Hovorím o duchoch, vílach, vlkolakoch, upíroch a mnohých ďalších. Niekto si povie, že sú to výmysly a niekto tomu verí. Ja verím, napríklad na upírov.“ Bella sa pri tejto vete zachichúňala.

„Viem, že všetci chceli, aby si šla na potrat a ja sa ti snažím vysvetliť prečo,“ povedala som pokojne. Vtedy to už Bella nevydržala.

„Prepáč, Rose, ale dúfam, že nič neberieš, lebo tu splietaš. Neviem, čo mi chceš povedať. Carlisle s Edawardom mi tvrdili, že má Edward v rodine nejaké ťažké genetické postihnutie a že to dieťa najskôr zdedí, ale ja to dieťa nezabijem len preto, že je možnosť, že bude choré. Rovnako je tu možnosť, že bude zdravé...“

„Bella! Oni ti vlastne neklamali a to dieťa určite nebude normálne a onedlho to pochopíš. My totiž nie sme ľudia,“ povedala som tvrdo. Bella nechápavo vyvalila oči a prehltla.

„Čo potom ste?“ opýtala sa po chvíli.

„Nevšimla si si na nikom z nás niečo zvláštne?“ opýtala som sa pokojne a Bella začala rozmýšľať.

„Ste studení a hrozne bledí,“ povedala ako prvé. Ja som prikývla.

„Od všetkých sa držíte bokom. Len nutná konverzácia.“ Znova som prikývla a rozhodla sa jej trocha pomôcť.

„Videla si už niekedy niekoho z nás jesť alebo piť?“ Bella stŕpla.

„Edwarda. Raz, ale vlastne len si odhryzol a Emm sa potom z neho smial,“ šepla.

„Všimla si si, že keď svieti slnko, nechodíme do školy?“ Zasa prikývla.

„Sme rýchli a silní a nikdy nie sme chorí,“ šepla som. Bella okamžite vybrala ruku z tej mojej. Nechápavo sa na mňa dívala. Znova som chytila jej ruku a priložila som si jej prsty na tepnu na ruke.

„Cítiš môj tep?“ opýtala som sa. Bella chvíľu hľadala na mojej ruke a po chvíli to vzdala. Priložila ruku na oblasť môjho srdca a pritlačila. Zrazu sa jej pohľad začal meniť. Zreničky sa jej rozšírili. Vedela som čo príde. Spanikári. Nemusela som čakať dlho. Vyskočila na nohy.

„Čo si? Čo je s tebou? Nemáš pulz. Netlčie ti srdce. Čo...“ Chytila sa za ústa. Rýchlo som ju za ruku stiahla späť na zem.

„Upokoj sa a počúvaj!“ zvreskla som, no Bella sa stále ťahala preč.

„Bella, chceš predsa vedieť pravdu a pochopiť, čo sa deje. Ide o teba a tvoje dieťa, tak počúvaj!“ Bella sa razom prestala mykať a sadla si. Pritiahla kolená k hrudi a ostražito ma sledovala.

„Nie sme ľudia. Nestarneme. Nemeníme sa. Netušili sme, že bytosti ako my môžu mať deti. Pre všetkých nás to bolo prekvapenie. Dieťa, ktoré čakáš, nebude človek. Teda bude, len z polovice. Nič podobné sa ešte nestalo a preto nevieme, čo čakať. Preto ťa všetci presviedčali, aby si šla na potrat. To dieťa ti môže ublížiť, ale nemusí. Bella, to je pravda. Ukážem ti, čo dokážeme, ale nesmieš sa vyľakať,“ povedala som a čakala na jej súhlas. Po chvíli rozpačito prikývla. Prešla som k stromu a celou silou som doň vrazila. S praskotom sa zlomil a padol. Bella vyskočila na nohy a zalapala po dychu. V sekunde som stála pred ňou a ona urobila vyplašený krok dozadu.

„Čo vlastne ste?“ opýtala sa pridusene a ja som vedela, že až teraz ju to vydesí.

„Sme upíri,“ pošepla som. Bella sa rozochvela.

„Bella, my ľuďom neubližujeme. Živíme sa len zvieratami. Nemusíš sa báť. Máme ťa všetci veľmi radi a nikdy by sme ti neublížili. Musela som ti povedať pravdu, lebo sa už nedokážem pozerať ako ťa klamú. Ak sa aj napriek tomu, čo som ti povedala, rozhodneš dieťa nechať, tak ja budem stáť pri tebe a Alice tiež. Esme sľúbila, že tiež pomôže.“ Viem, že tých informácií bolo na Isabellu veľa. Stále mala otvorené ústa a nechápavo na mňa hľadela.

„Sadni si a ak sa chceš na niečo opýtať, tak ti odpoviem úplne na všetko,“ šepla som a sadla si do trávy. Bella si z vypleštenými očami sadla ku mne a tupo pozerala pred seba asi pol hodiny.

„Nestarnete?“ povedala chvejúcim hlasom.

„Edward ma stosedemnásť. Ja som trocha mladšia. Najstarší je Carlisle.“ Snažila som sa hovoriť uvoľnene. Bella sa zhlboka nadýchla a bolo na nej vidno ako sa pokúša informácie vstrebať.

„Je vás veľa?“ šepla.

„Takých ako sme my, nie. My sa živíme zvieratami, ako som už povedala. Ostatní zabíjajú ľudí. Upírov je viac, než si dokážeš predstaviť. Žijeme v anonymite a nikto o nás nesmie vedieť.“ Usmiala som sa.

„Prečo si mi to povedala?“

„Lebo sme ťa do toho sveta jednoducho vtiahli. Teda Edward. Vždy si dával pozor, ale pri tebe jednoducho nemyslí,“ povedala som uvoľnene.

„Teraz, keď to viem, donútia ma ísť na potrat a potom ma zabijú, lebo viem o upíroch?“ Teraz som na Bellu vyvalila oči ja. Jej myšlienkové pochody ma prekvapili.

„Hovorím ti, že ti nechce nikto ublížiť. Ak by to bolo inak, tak ti nič nevysvetľujem, vezmeme ťa na potrat a nebavíme sa. My takí však nie sme. Máš právo rozhodnúť sa. Do ničoho ťa nútiť nebudeme. Edward sa síce zo všetkých síl snažil, aby si ho nenávidela a dala si dieťa vziať, ale nevyšlo to. Teda, určite ho nenávidíš, ale dieťa si si chcela aj tak nechať. Nevieš si predstaviť, ako budú zúriť, že som ti to povedala. Ty si však múdre dievča. Na čo ti to servírovať po kvapkách, keď viem, že to zvládneš aj naraz. Si Edwardova manželka a sľúb mi, že na to nezabudneš. Odveziem ťa domov k Charliemu a ty si to zatiaľ premysli. Dobre?“ Povzbudivo som zodvihla obočie. Bella sa postavila zo zeme.

„Čo mi hrozí, ak si to dieťa budem chcieť nechať?“ opýtala.

„Zranenie a možno aj smrť.“ Okamžite som pochopila, že Bella bude chcieť vedieť všetko. Sadli sme do auta a ja som začala postupne rozprávať. Povedala som jej, ako sme sa stali upírmi. Rozprávala som jej o novorodených, o tom ako sa dala naša rodina dokopy a na koniec som si nechala zvláštne schopnosti niektorých upírov.

„Edward číta myšlienky,“ vydýchla. Vyvalila som oči teraz ja.

„Odkiaľ vieš?“ opýtala som sa šokovane. Bella len pokrútila hlavou.

„Všetky, až na tvoje.“ Zasmiala som sa a Bella sucho prehltla.

„Pre jeho ego to musí byť riadna rana,“ šepla a na to sme sa obe rozosmiali. Bola som ňou totálne fascinovaná. Všetko, čo som jej povedala prijala s neskutočným prehľadom a pokojom.

„Prečo si ma vzal?“ opýtala sa z ničoho nič.

„Aby si bola blízko nás a aby ťa mal na blízku on. Je to aj jeho dieťa a môj brat ťa má svojim zvláštnym, zvráteným spôsobom veľmi rád,“ šepla som.

Už sa stmievalo. Moja švagriná bola nesmierne racionálna.

„Musíš byť hladná a smädná. Úplne som na to zabudla. Prepáč,“ šepla som.

„Ďakujem, že si mi povedala pravdu. Budeš mať pre to veľké problémy?“ opýtala sa milo.

„To teda budem. Ale som zvyknutá. Čo mi môžu najhoršie urobiť? Zabiť ma? Toho sa nebojím,“ povedala som a Bella sa rozosmiala.

„Nemusíš zatiaľ nikomu hovoriť, že to viem,“ povedala Bella.

„Alice to už najskôr videla a Edward si to prečíta v mojej hlave. Skúsim to utajiť, aby si si mohla utriediť myšlienky.“ Mrkla som na ňu.

„Rose, chcem vedieť viac.“

„Nechaj večer otvorené okno na svojej izbe. Vezmem Alice a prídeme za tebou.“ Bella zodvihla obočie.

„Cez okno?“ opýtala sa strnulo.

„Vieme aj vysoko skákať, Bella.“ Bella len pokrútila hlavou a zmizla za dverami.

Zodvihla som mobil a zavolala Alice.

„Si sa zbláznila? Ťa prerazím,“ povedala namiesto pozdravu Alice.

„Vie to niekto?“ opýtala som sa pridusene.

„Nie. Ako to vzala a čo povedala?“ spustila Alice.

„Príď do lesa pred Bellin dom a všetko ti poviem. Potom pôjdeme za ňou.“ Zložila som. Alice bola v lese za pár minút a tak som jej všetko povedala. Počkali sme, kým Charlie zaspí a obe sme vkĺzli k Belle do izby. Dlho sme sa všetky tri rozprávali a odišli sme, až keď Bella zaspala. Šli sme domov, priznať sa, že sme človeku prezradili najväčšie tajomstvá upírov.

Edward:

Priamo z lovu som šiel do školy. Oprel som sa o auto a čakal na Bellu. Dnes akosi meškala. Začal som byť trocha nervózny. Moji súrodenci práve dorazili a zdalo sa mi zvláštne, že prišli na poslednú chvíľu.

„Ahoj, čakali sme ťa doma, chceli sme s tebou hovoriť,“ povedala Alice a skrývala si myšlienky. Rose sa k nej postavila so sklopenými očami.

„Čo sa stalo? Je niečo s Bellou?“ opýtal som sa naliehavo.

„Ešte neprišla?“ opýtala sa Rose prekvapene.

„Nie,“ povedal som rázne. Obe sa na seba pozreli a Rose previnilo spustila.

„Včera som s Bellou strávila celé poobedie a v noci sme za ňou boli spolu s Alice. Ja som jej o nás povedala,“ šepla Rose a znova sklopila pohľad. Študoval som jej myseľ. Ak by som bol človekom, tak som bordový zlosťou.

„Zbláznili ste sa? Teraz sedí najskôr v lietadle za svojou matkou. Mali sme ju na to postupne pripraviť a nie to na ňu vysypať. To nemala šancu zvládnuť!“ vrieskal som.

„Vzala to dobre. Bola v pohode,“ šepla Alice. Zakrútil som hlavou.

„Bella je človek, ktorý nemal potuchy o ničom inom než o klasickom svete ľudí. Musí byť mimo. Nepoznáte myslenie ľudí. Ak niečo vyviedla, odnesiete si to! Porazí ma z vás! Prečo sa do toho miešate? Viete, čo sa jej teraz musí preháňať hlavou? V najlepšom prípade si myslí, že vám šibe, alebo, že šibe jej. Povedali ste nevinnému dievčaťu, že si vzala monštrum a jej dieťa bude rovnaký netvor, ako jeho otec. Čo by ste robili vy?!“ vrieskal som ako nepríčetný, ale hovoril som tak rýchlo, že nikto nemal šancu rozumieť mi, okrem mojich sestier. Naskočil som do auta a o pár minút som bol pred domom Swanových. Nikto tu nebol a tak som bol šialene nervózny. Začal som ju stopovať. Jej vôňa bola všade naokolo a ja som sa snažil určiť, kde je najčerstvejšia. Myseľ mi pracovala na plné obrátky. Zrazu mi zazvonil mobil. Volal Carlisle a tak som okamžite zodvihol.

„Edward, Bella za mnou prišla do nemocnice. Prišla sa so mnou poradiť a rozhodla sa pre potrat...“

„Je u teba v nemocnici?“ skočil som mu do reči.

„Áno, musel som ju hospitalizovať,“ povedal Carlisle. Zhrozene som ustrnul v pohybe.

„Len mi povedz, že je v poriadku,“ vyprskol som.

„Je v poriadku, ale...“

„Žiadne ale. Som tam o desať minút,“ povedal som rázne a vyrazil. Prečo sa so mnou neporadila, prečo nepočkala, čo jej na to poviem ja. A môj otec? Ako mohol niečo také dopustiť. Mal mi zavolať okamžite ako za ním Bella prišla. Najprv som sa nevedel dočkať, až dá to dieťa preč a teraz sa moje vnútro trhá na milión kúskov. Ako som to mohol dopustiť? Ako som jej to mohol dovoliť? To dieťa bolo predsa naše...

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 24. kapitola: