Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 28. kapitola

09.07.2011 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 88× • zobrazeno 13748×

Bella:

Nebolo jednoduché zmieriť sa s tým, že žijem u upírov. Cítila som sa v tom dome ako na ihlách. Nemohla som sa uvoľniť a zo sna som sa strhávala. Vedela som, že mi nechcú ublížiť, ale nevedela som sa zbaviť toho zvláštneho pocitu úzkosti. Celkom som nerozumela tomu ich lovu a bola to jediná téma, ktorej sa všetci vyhýbali. Živili sa zvieratami, ale ako prebieha taký lov, to som si nevedela predstaviť. Párkrát sa mi podarilo zachytiť škriepky medzi Emmettom a Jasperom a to bolo riadne drsné. Esme, ale aj Edward ich dosť krotili, ale nemôžu byť všade. Bolo mi jasné, že sa predo mnou ovládajú.

Môj manžel sa snažil držať si odstup. Bola som rada, že sa naša komunikácia obmedzila len na zdvorilostné frázy. Nedokázala som mu odpustiť, čo mi urobil. V jeho blízkosti som mala stále zvláštny pocit. Cítila som na sebe jeho pohľad. Aj v škole sa Edward upokojil. Ráno sme spolu šli do školy a po obede ma už čakal pri aute a odviezol ma domov. Nikdy sme nechodili sami dvaja. Vždy si k nám prisadla Rose alebo Alice.

Dnes som sa zobudila do krásneho rána. Vonku svietilo ostré slnko. Vstala som a zišla do kuchyne. Esme sa na mňa prekvapene pozrela.

„Vstala si skoro. Nikto ti nepovedal, že dnes do školy nejdete? Ospravedlnila som vás všetkých. Bolo by divné, ak by si len ty šla,“ povedala Esme s úsmevom.

„Aha. A čo budete robiť?“ opýtala som sa prekvapene.

„Ideme do hôr,“ povedala Alice za mojím chrbtom. Ľaknutím som nadskočila. Už som si síce začínala zvykať na ich tiché presúvanie po dome, ale aj tak ma vedeli prekvapiť.

„Ideme?“ povedala som prekvapene. Esme sa rozpačito usmiala.

„Ty asi nie. Neboj sa, niekto tu s tebou zostane,“ šepla.

„Ja zostanem,“ povedal Edward uvoľnene a sadol si ku mne na stoličku.

„Nemôžem zostať sama? Som predsa dospelá,“ povedala som trocha dotknuto.

„Nie, nemôžeš. Môže ti byť znova zle a v dome upírov sama zostať nemôžeš. Náš pach môže prilákať nomádov a keby ťa tu našli bez ochrany niektorého z nás...“ Nedokončil vetu a zadíval sa na stôl. Prekvapene som na neho pozrela a prešiel mnou záchvev strachu. Viem presne, čo by sa stalo.

„A nemôžem ísť s vami, aby tu nemusel nikto zostať?“ opýtala som sa pridusene a s nádejou, že povedia áno. Esme sa pozrela na Edwarda. Ten len mykol ramenami. Carlisle v obývačke niečo povedal, ale príliš potichu, aby som počula. Edward sa na mňa otočil.

„Choď sa teplo obliecť,“ šepol a ja som sa potešene usmiala. Naobliekala som sa a zišli sme do garáže. Teraz na mňa naozaj pôsobili ako rodina mafiánov. Všetci mali na očiach slnečné okuliare a dlhé oblečenie, vrátane rukavíc. Premeriala som si ich, ale nekomentovala som to. Časť sme nastúpili za tmavé sklá Carlisleovho Mercedesu a časť do Volva. Ja som si automaticky vliezla k Carlisleovi.

„Jazdi pomaly a plynule. V aute jej je zle,“ poučoval môj manžel Carlislea. Mala som pocit, že by bol najradšej, ak by som si sadla k nemu, ale ja som bola rada, že pôjdem v druhom aute. Carlisle vyrazil plynule, ale naozaj rýchlo. Po vyše pol hodine sme zastavili. Edward vyskočil z auta a so širokým úsmevom otočil tvár k slnku. Práve som vystúpila a keď som to zbadala, skoro som spadla z nôh. Opatrne som k nemu pristúpila a pozrela sa mu do tváre. Pokožka sa mu trblietala na jemnom slnku. Nič úžasnejšie som v živote nevidela. Ak mi do teraz pripadal Edward krásny, tak toto bol pohľad do anjelskej tváre. Pobavene sa na mňa pozrel a ja som zalapala po dychu ako školáčka. Omámene som natiahla ruku k jeho tvári a prebehla prstami od jeho spánku až k brade. On len jemne privrel oči a urobil krok bližšie ku mne. Nedýchala som, len som šokovane sledovala tú dokonalosť. Edward spopod môjho dotyku zrazu zmizol. Nadskočila som a zbadala, že leží na zemi a Emmett na ňom.

„Nevyťahuj sa, ty žiarovka,“ prskol s rehotom a potom sa na mňa otočil. Trblietal sa rovnako a ja som rýchlo prebehla pohľadom po všetkých členoch rodiny. Alice ma pobavene sledovala.

„Vravela som ti, že na slnku žiarime,“ šepla.

„Ale toto som nečakala,“ povedala som pridusene. Esme vybrala z kufra auta veľký plecniak. Prehodila si ho na chrbát.

„Kto ju vezme?“ opýtala sa a mne až po chvíli došlo, že hovoria o mne.

„Ja nie. Keď jej bude zle, nechcem, aby ma ogrcala,“ povedal Emm znechutene.

„Tebe by sme ju nikdy nezverili,“ odpovedal mu Carlisle a pristúpil ku mne.

„Smiem?“ Zodvihol obočie a usmial sa. Nechápala som o čom hovorí. Edward k nemu pristúpil a niečo zašomral. Carlisle sa na neho pozrel a ustúpil. Edward si stiahol bundu a okamžite mi ju navliekol. Prekvapene som na neho pozrela. Opatrne ma chytil za ruku. Chcela som mu ju hneď vziať, ale pohotovo ma nadvihol a než som sa stihla spamätať, sedela som mu na chrbte. Silno som sa ho chytila.

„Ak by ti bolo zle, hneď mi povedz a mala by si radšej zavrieť oči,“ pošepol. Z boku k nám pristúpil Jasper.

„Pôjdem za tebou, ak by si ju stratil,“ povedal posmešne.

„Ten ju nestratí, bude ju držať ako kliešť, ale bude fajn, že bude aspoň raz posledný,“ povedal Emm a v sekunde sa zmenil na rozmazanú šmuhu a nebolo ho.

„Bože...“ vydýchla som.

„Neboj sa, ja pôjdem pomalšie,“ povedal Edward a vyrazil. Utekal tak rýchlo, že sa mi začali stromy pred tvárou mihať, a tak som radšej privrela oči. Vietor ma šľahal do tváre a tak som ich znova otvorila, aby mi nič neušlo. Pred nami bol spadnutý strom. Zľakla som sa, že narazíme. Edward sa zrazu vymrštil do vzduchu a potom dopadol na nohy ako tanečník. Ak by som nemala otvorené oči, tak pri plynulosti jeho pohybu to ani nezaregistrujem.

„Ešte raz,“ povedala som mu vzrušene do ucha. Bolo to skvelé. Edward sa na mňa jemne otočil a zasmial sa. Troška zrýchlil a stisk na mojich stehnách zosilnel. Vymrštil sa do vzduchu a chytil sa hrubého konára. Z neho sa prehupol na ďalší. Nadšene som vypískla. Bolo to ako adrenalínová jazda. Vôbec som sa nebála a nebolo mi ani zle. Užívala som si to.

„Rýchlejšie,“ šepla som mu do pokožky krku, lebo som si schovávala tvár pred ostrým vetrom.

„Nebude ti zle?“ zašomral. Ja som sa len zasmiala. Edward pridal a krajina sa zmenila na rozmazanú zelenú líniu. Musela som privierať oči, ale páčilo sa mi to. Zrazu prudko zastavil na rozkvitnutej lúke a opatrne ma zložil na zem. Nohy sa mi podlamovali a tak ma musel chvíľu pridržať. Okamžite dobehli ostatní a Carlisle sa hneď pustil do Edwarda.

„Zbláznil si sa? Musíš byť za každú cenu prvý? Je tehotná. Zabudol si?“ kričal po ňom.

„Bella chcela, aby som pridal,“ povedal na svoju obranu. Ja som na Carlislea pozrela.

„Nie, ja som nechcela. Hnal sa ako blázon,“ povedala som akoby nič. Edward vyvalil oči a v sekunde dostal od Esme pohlavok. Zachichúňala som sa.

„Len sa smej. Naspäť pôjdeš peši,“ povedal mi trucovito. Esme z plecniaka vytiahla obrovskú deku a ja som sa usadila na teplé slnko. Zhodila som zo seba Edwardovu bundu. Bolo mi v nej príjemne, vďaka tej opojnej vôni, ale bolo mi teplo. Esme nezabudla ani na jedlo a ani na pitie. Sedela som a dívala sa na to, čo dokážu štyria upíri s loptou. Dobre som sa bavila, keď ju Emmett vyhodil do vzduchu a trvalo asi pol minúty, kým spadla späť. Za ten čas sa stihli pobiť a Carlisle medzi nimi robil sudcu. Zbierala som kvety a užívala si krásny deň. Čas mi bežal nesmierne rýchlo.

Upíri stále niečo robili a pohybovali sa. Vôbec neboli unavení a ja som už ledva držala oči otvorené. Zložila som sa na deku a cítila som, že ma niekto balí do tej hrubej látky. Otvorila som oči. Edward kľačal pri mne a opatrne ma zdvíhal zo zeme.

„Ja pôjdem sama,“ šepla som ospalo.

„Pokojne spi,“ šepol pri mojej tvári a jeho studený dych mi ovial tvár. Zachvela som sa a omotala som ruky okolo jeho hrdla. Edward si ma pritiahol blízko k sebe a pevne ma zovrel v železnom objatí. Bol to zvláštny pocit. Nebol to strach, ale skôr ten vypestovaný pocit odporu k nemu. Neverila som mu.

Edward:

Vzal som Bellu zo zeme a pritisol som si ju k sebe. Zaspávala. Bola nesmierne unavená, ešte som ju takúto nevidel. Nemala dokonca ani silu odtláčať ma a bojovať so mnou. Majetnícky som si ju objal a zhlboka sa nadýchol tej vône šíriacej sa z jej tela. Takáto sa mi páčila. Oddaná, bezbranná a s rukami omotanými okolo môjho hrdla.

Opatrne som sa rozbehol lesom. Šiel som pomalšie, aby necítila žiadne otrasy. Tvár mala zaborenú v mojej košeli a ja som na hrudi cítil jej sálajúce teplo. Dobehol som k autu a posadil ju na zadné sedadlo Volva. Nemám rád, keď Volvo šoféruje niekto iný, ale nedokázal som ju pustiť. Sadol som si k nej a ona sa podvedome uvelebila v mojom náručí. Pohladil som ju po chrbte a perami sa otrel o jej spánok. Alice sa zachichúňala.

„Užívaš si to, braček?“ opýtala sa pridusene a vhupsla za volant. K nej si sadol Jasper a vyrazili sme.

Keď sme prišli pred dom, moja manželka tvrdo spala. Opatrne som ju vybral z auta a cestu do spálne som si skrátil skokom do okna. Prešiel som k posteli a položil ju. Bella sa vo chvíli odkopala z hrubej deky a pretočila na bok. Opatrne som jej stiahol topánky a ponožky. Pretočil som ju na chrbát a rozopol jej bundu a nohavice. Posadil som ju a oprel ju o svoju hruď. Stiahol som jej bundu a tričko a uložil ju späť na chrbát. Bola tak unavená, že to vôbec nevnímala. Stiahol som jej nohavice a zrazu tu predo mnou ležalo dokonalé telo len v jemnučkom spodnom prádle. Naozaj som ju chcel len uložiť, no teraz ma ovládlo pokušenie.

Prstami som prešiel po pokožke jej bruška až k lemu podprsenky. Pohladil som jej prsník, cez jemnú čipku a videl som, ako dokonalo zareagovala jej bradavka na môj dotyk. Dostal som neskutočnú chuť vziať ju medzi pery a donútiť tak moju manželku slastne vzdychnúť. Presunul som sa nad jej telo a perami sa dotkol tej šťavnatej jahôdky. Poláskal som ju jazykom a drobnými, vlhkými bozkami som sa sunul vyššie. Bella sa zachvela a jemne vzdychla. Bola to hudba pre moje uši. Zatúžil som po nej. Čo najhoršie sa môže stať, ak si vezmem to, čo mi vlastne patrí. Ona je predsa moja. V jej tele je moje semeno, ktoré vzklíčilo. Patrí mi, opakoval som si dookola. Roztiahol som jej nohy a otrel sa o jej lono. Šalel som. Bella sa znova trocha pohla a vzdychla.

„Mike,“ zašepkali jej pery a mnou otriaslo. Moja reakcia bola úplne spontánna. Z hrude mi ušlo hlasné zavrčanie, ktoré zavibrovalo celým mojím telom. Bella prudko otvorila oči a bola v nich vidieť panika. Zjačala a zaprela sa mi do hrude. Ja som jej ruky okamžite prirazil nad hlavu a nebol som schopný ovládnuť ten trhavý zvuk, ktorý mi unikal z hrdla.

„Nechaj ma!“ povedala roztrasene a začala so podo mnou znechutene zvíjať. Na jej slová zareagovali okamžite všetci v dome a ja som radšej prudko zoskočil. Bella sa posadila a vytiahla na seba prikrývku.

„Čo to robíš? Si mi odporný. Neznesiem tvoj dotyk. Len obyčajný hajzel robí to, čo ty,“ prskala jednu nadávku za druhou. Ja som sa opieral o stenu a upokojoval svoju zúrivosť. Vôbec som ju nepočúval. Sústredil som sa len na to meno, ktoré jej ušlo z pier. Povedala Mike. Nikdy som nemal takú chuť a potrebu niekoho zabiť.

.....

Bella sa mi vyhýbala ako čert krížu. Vôbec so mnou nehovorila. Zúril som pri každom pohľade na ňu. Ja sa snažím, sekám dobrotu, nahú ženu som nevidel ani nepamätám a ona vzdychá po Mikovi. Čo má a ja nie! Možno predsa len niečo, má bijúce srdce, ale ešte raz ho Bella spomenie, tak aj to o chvíľu biť nebude. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že ma niečo také bude vedieť tak vytočiť. Musel som sa v škole veľmi ovládať, aby som po ňom neskočil.

Znova som čakal Bellu pred školou. Skončili sme síce naraz, ale Belle všetko veľmi dlho trvá. Opieral som sa o auto. Keď dlho nechodila, rozhodol som sa ísť po ňu. Vošiel som do budovy a zhlboka sa nadýchol. Tú vôňu nebolo ťažké nájsť. Šiel som pred dámske záchody. Chvíľu som zaváhal, ale jediné bijúce srdce tam bolo jej, a tak som vošiel. Bella sa skláňala nad umývadlom a omývala si tvár jednou rukou a druhú držala pritisnutú na bruchu. Podišiel som k nej.

„Stalo sa niečo?“ opýtal som sa prekvapene. Ona sa na mňa ubolene pozrela a natiahla ku mne ruku. Schmatol som ju v poslednej chvíli do náručia. Nohy sa jej podlomili. Posadil som ju na pult vedľa umývadla a oprel o stenu.

„Bella, čo je?“ Zodvihla hlavu. Z očí jej tiekli slzy.

„Príšerne to bolí.“ Trocha si vyhrnula tričko. Na bruchu mala znova pár rysujúcich sa modrín. „Hýbalo sa veľmi prudko.“ Vzal som ju na ruky a okamžite s ňou utekal ľudskou rýchlosťou k autu. Našťastie tu už takmer nikto nebol. Šli sme okamžite domov. Bella sa stále držala za brucho a plakala. Náhle som ucítil silnú vôňu. Okamžite som otočil auto smerom do mesta. Bella sa na mňa prekvapene pozrela.

„Nejdeme domov?“ opýtala sa chvejúcim, uboleným hlasom.

„Nie. Ideme do nemocnice za Carlisleom. Krvácaš.“ To posledné slovo som pridusene zašepkal. Bella si šokovane siahla do rozkroku a zalapala po dychu. Zhíkla a začala sa celá chvieť a plakať.

27. kapitola - 29. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 28. kapitola: