Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 31. kapitola

26.07.2011 (08:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 85× • zobrazeno 14714×

31. kapitola

Bella:

Sedela som na barovej stoličke v kuchyni a hojdala nohami. Poctivo som do seba tlačila kurací sendvič. Esme pobehovala v obývačke a ja som kútikom oka sledovala hodinku nad chladničkou. Každou chvíľou sa mal vrátiť Edward. Nikdy v živote by som nepriznala, že na neho čakám, ale bolo to tak. Po prvé som sa dnes nudila a mala som šancu, že keď sa s ním hneď pri príchode nepohádam, vezme ma na prechádzku alebo pôjdeme k Charliemu a možno na nákup. Dlho som nikde nebola a sama si netrúfam. Ťažko by som vysvetľovala, že sa vo mne dieťa točí tak prudko, že sa nemôžem bolesťou pohnúť. Bola som na Edwarda odkázaná. Niekedy som mala pocit, že to zneužíva. Bol síce milý, teda hlavne k môjmu brušku, ale neodpustil si narážky a poznámky. Využíval to, že som fixovaná na jeho prítomnosť.

Keď sme sa pohádali alebo som neskákala tak, ako sa mi snažil diktovať, našiel si spôsob, ako ma nenápadne potrestať. Ak som chcela niekam ísť, odmietol alebo súrne potreboval niečo vybaviť. Keď som si chcela ísť ľahnúť a dieťa sa točilo, Edward chcel, samozrejme, niečo pozerať v telke. Najlepšie nejaký šport alebo horor a Emmett mu pritom sekundoval. Mohla som odísť, ale to by bolelo, a tak som chtiac-nechtiac mala prehľad o športovom dianí vo svete a najnovších hororových filmoch. Druhou kapitolou boli Emmettove pokusy oklamať moje dieťa. Keď sa začalo točiť, Emm prikladal svoje ruky na moje bruško a napodobňoval Edwarda. Keď to urobil prvýkrát, bolo to vtipné, no teraz je to otravné. Napriek všetkému Edward nikdy nepripustil, aby ma niečo bolelo. To jediné mu hralo ku cti.

Začula som auto, a tak som sa spokojne usmiala. Prešla som do obývačky. Do dverí vstúpila Alice a Rose.

„Ahoj, Bella,“ šepla Alice.

„Ahoj! Kde je Edward?“ opýtala som sa okamžite, lebo neprišiel.

„No, on má ešte niečo v škole,“ šepla Rose a pozrela na Alice. Bol to zvláštny pohľad a reakcia Alice bola tiež podozrivá. Rozpačito sa usmiala a prikývla. Ako mávnutím prútika sa obe vytratili. Esme sa postavila predo mňa.

„Je ti zle?“ Starostlivo sa usmiala.

„Nie. Dieťatko je dnes pokojné. Chcela som len niekam ísť,“ šepla som.

„Kam?“

„Som tu stále zatvorená. Chcela som ísť von alebo k Charliemu. Možno aj na nákup. Už sa takmer do ničoho nevleziem a nebaví ma len prijímať to, čo mi kúpi Alice a Rose. Majú skvelý vkus, ale rada by som si vybrať aj sama.“ Chcela som byť neutrálna, no vyznelo to ako sťažovanie si.

„Viem, že si tu ako vo väzení,“ šepla sklamane Esme.

„Najviac ma hnevá, že som odkázaná na Edwarda. Mám strach ísť bez neho. Čo ak sa dieťatko začne zas točiť. Mám pocit, že to Edward robí schválne.“ Esme na mňa nechápavo pozrela.

„Edward nechce, aby si sa trápila a niečo ťa bolelo,“ povedala zarazene a nepochopiteľne pritom kývala hlavou.

„Ja viem. Myslela som to tak, že Edward mi robí prieky.“ Odmlčala som sa, lebo nemalo zmysel niečo vysvetľovať. Esme žila v nejakej klamnej predstave, že Edward a ja sa máme radi. Namosúrene som odišla do svojej izby. Sadla som si na posteľ. Po hodine už dieťatko zaznamenalo, že by malo mať otecka pri sebe a začalo jemne naznačovať, že mu niečo chýba. Chvelo sa mi brucho. Vyhrnula som si tričko a sledovala, ako sa moje bruško jemne vlní. Zatiaľ to ešte nebolelo, ale bolo mi jasné, že sa to bude stupňovať. Musela som zobrať mobil a Edwardovi zavolať. Zas bod pre neho. Donútil ma volať mu a on sa v tom patrične vyžíval.

Do hodiny bol doma a bol už najvyšší čas. Videla som cez okno, ako zaparkoval a okamžite k nemu pribehla Esme. Bolo mi jasné, že na neho niečo kričí a dala som si dva a dva dohromady. Išlo o mňa. Edward sa namosúrene vybral k dverám a v sekunde otváral našu izbu.

„Ahoj. Tak kam chceš ísť?“ opýtal sa jedovato. Pozrela som na hodinky.

„Teraz už nikam. Dieťa je nepokojné a kým sa najem a oblečiem, obchody zatvoria,“ šepla som. Snažila som sa zbytočne neprovokovať, lebo bol vytočený. Prišiel ku mne a položil ruku na moje brucho.

„Ahoj, zlatko! Ocko je tu,“ šepol takmer nepočuteľne. Rýchlejšie, než som sa stihla otočiť, bol prezlečený.

„Zajtra pôjdem do školy s Alice. O jednej príď po mňa a môžeme ísť. Vyhovuje?“ opýtal sa nezaujato. Prikývla som.

Sedela som na schodoch pred školou a čakala na Alice alebo Edwarda. Nevedela som odhadnúť, ako rýchlo sa sem od Cullenovcov dostanem, a tak som prišla pár minút skôr. Vtom ku mne zozadu pristúpil Mike a bafol na mňa.  Zľakla som sa, ale hneď som sa nadšene usmiala.

„Ahoj, kráska! Pekne sa guľatíš,“ šepol mi a sadol si ku mne. Nahnevane som ohrnula peru, lebo cez voľnejšiu tuniku nemohlo byť moje malé bruško vôbec vidieť.

„Dlho som ťa nevidela,“ povedala som napokon.

„Čo máš nové a ako manželský život?“ opýtal sa Mike a jemne ma objal okolo ramien.

„Dá sa,“ šepla som trocha zaskočene. Fakt som nevedela, čo mu povedať.

„A ty? Chodíš s niekým?“ opýtala som sa. Bola som zvedavá. Mike sa len tajomne usmial.

„Mám niečo vyhliadnuté,“ povedal záhadne. „Počul som, že tvoj manžel odchádza zo školy. Je to pravda?“ opýtal sa a ja som sa na neho prekvapene pozrela.

„O tom nič neviem, ale Edward so mnou svoje rozhodnutia nerozoberá.“ Usmiala som sa.

„Aj tak si myslím, že si si ho nemala vziať,“ šepol.

„Mám pocit, že sa zmenil,“ povedala som na obranu svojho manžela, aj keď neviem prečo.

„Keď myslíš...“ Mike ma touto vetou zaskočil.

„Ako si to myslel?“ Pozrela som mu do tváre.

„Takí ako oni sa nemenia, Bella. Vážne veríš, že sa zmenil len preto, že sa oženil?“

„Mike, mne nikdy nikto nepovie pravdu, tak mi ju povedz ty.“ S nádejou som sa k nemu otočila celým telom.

„Bella, ja nebudem na nikoho kydať. Opýtaj sa jeho alebo jeho sestier, prečo ho kryjú. Aj keď odíde zo školy, nikto si to nevšimne, lebo sa v škole skoro vôbec nevyskytuje. Myslel som, že je s tebou doma, ale asi nie...“ Prekvapene som zalapala po vzduchu. Chcela som niečo povedať, keď sa z dverí vyrútil Edward a pôsobil ako boh pomsty.

„Neotravuj mi ženu,“ prskol na Mikea, ktorý sa okamžite postavil a ja s ním.

„Len sme sa rozprávali. Nemusíš hneď vyvádzať,“ povedal Mike celkom pokojne.

„Rozprávali?“ Edward bol zúrivý. Oči mu potemneli, a tak som radšej zasiahla.

„Maj sa, Mike! My ideme,“ šepla som a schmatla Edwarda za ruku. Stál ako socha a ani sa nepohol.

„Edward, ideme!“ povedala som hlasnejšie. Strelil po mne pohľadom a šli sme k autu. Pred jeho Volvom ma k sebe prudko otočil.

„Neprajem si, aby si sa s ním bavila, lebo...“ Z očí mu šľahali blesky.

„Lebo čo? Je jediný, kto mi tu povie pravdu. Predpokladám, že si počul, čo mi povedal. Tak mi povedz, kam chodíš, keď nie do školy,“ vyprskla som a sotila ho do hrude. Len som si narazila ruku a on úplne vybuchol.

„Do toho ťa nič nie je! Ja sa ti nemám, čo spovedať!“ zreval na mňa.

„Tak sa potom nestaraj ty do mňa. Ty si môžeš robiť, čo chceš, a ja nie? Prečo? Som tvoja žena, ale ty si môj muž. Ak sa nespovedáš ty mne, tak nebudem ani ja tebe.“ Otočila som sa a šla rovno k autu. Dohnal ma a silno zovrel moje rameno. Sykla som bolesťou a ruku mu vytiahla. Začala som si trieť boľavé rameno.

„Dotkni sa ma takto ešte raz a potom uvidíš. Ja nie som žiadna hračka. Mýliš si ma so svojím majetkom, ale ja som živá bytosť a mám city. Nepotrebujem počúvať, ako ma vodíš za nos a byť ľutovaná ako posledná chudera preto, že ja sedím doma tehotná a ty si bohvie kde...“ Otočila som sa a nastúpila do auta.

Na nič som nečakala a vyšla som na diaľnicu do mesta. Nebola som tu ani nepamätám, a tak som zašla do obchodného centra. Prechádzala som sa po promenáde a dúfala, že dnes bude dieťatko dobré. Potrebovala som si schladiť hlavu.

Pred jedným drahším butikom stálo pár dievčat od nás zo školy. Očividne si urobili voľný deň. Cítila som sa trocha ukrivdene. Oni sa bavia a užívajú, no ja mám úplne iné starosti. Zapla som si sako a podišla bližšie. Vtedy si ma všimlo jedno z dievčat.

„Bella!“ zakričala na mňa, a tak som k nim šla. Modlila som sa, aby si so mňa nezačali uťahovať. Namiesto toho ma však obstali do polkruhu.

„Bože, to je super sako, kde si ho kúpila?“ opýtala sa Charlota.

„A tá kabelka... To je nádhera. Odkiaľ ju máš?“ pýtala sa Luisa.

„No, rôzne.“ Usmiala som sa. Vzali ma medzi seba a začali švitoriť. Nerozumela som všetkému, lebo som predsa na čas zo školy vypadla.

„Kde máš manžela? Poviem ti, že keď som sa dozvedela, že si berieš Edwarda, skoro som umrela, ale ako vidím, prospelo ti to,“ šepla Charlota a sústredene sa dívala na moje drahé topánky. Najprv mi to nedošlo. Oni si mysleli, že som jednoducho chňapla po skvelej a hlavne bohatej partii. Priznám sa, že to tak mohlo vyzerať. Z topánok z výpredaja som bosou nôžkou skočila do najnovšej kolekcie obuvi od najlepších návrhárov. Ignorovala som ich poznámky. Nech si myslia, čo chcú. Bola som vďačná za hlučnú, aj keď bezduchú, spoločnosť. Hodinu som s nimi postávala s kávou v rukách.

„Ideme zbehnúť pár obchodov. Pridáš sa?“ Luisa sa na mňa usmiala. Nikdy sa ku mne ani neozvala a teraz tu medzi nimi stojím ako jedna z nich. Táto kasta nikdy nebolo to, čo som preferovala. Bohaté decká, ktorým záleží viac na značkách oblečenia, než na známkach a každý deň žijú zábavou. Bola som v kruhu dievčat a prisahala by som, že s každou z nich môj manžel niečo mal. Vlastne som tu momentálne zapadla.

Vymietli sme pár obchodov. Vlastne som si nič nekúpila, ale bavila som sa. Zrazu mi zazvonil mobil. Zodvihla som to a dievčatá na mňa upreli spýtavé pohľady.

„Čakám ťa pri aute. Už si sa pobavila, tak láskavo príď, inak si po teba prídem,“ povedal Edward nekompromisne. Pretočila som oči.

„Ešte som si nič nekúpila,“ šepla som.

„Skvelé. Myslel som, že ideš nakupovať.“ Zrazu som na schodoch zbadala jeho strapaté vlasy. Pozeral na mňa a len, čo som si ho všimla, Edward zložil a prišiel ku mne. Dievčatá sa pobavene chichúňali. Pozrel sa na ne a s úsmevom sa pozdravil. Moje dočasné kamarátky začali po Edwardovi hádzať zvodné pohľady. Zas sa potvrdilo, že pokiaľ ide o chlapa, ženy sú schopné urobiť všetko. Keby tie vedeli, čo je zač, napadlo mi a predstavila som si scénu z hororu, kde upír zahryzne do krku prsnatú blondínku. Ja som vo vnútri zúrila. Odstúpila som trocha stranou a Edward sa na mňa nechápavo pozrel.

„Čo odo mňa chceš?“ vyprskla som.

„Chcela si na nákup. Myslela si si, že ťa nechám samú? Namiesto nakupovania sa tu vybavuješ s tými husami. Nechci vedieť, čo si tie tvoje kamarátky myslia,“ syčal Edward. Snažil sa rozprávať ticho, aby ho nebolo počuť.

„Nemusím vedieť čítať myšlienky, aby som vedela, čo si myslia,“ povedala som zastrene. Edward sa nervózne ošil. „Ľutujú ma, že som hlupaňa zostala tehotná a onedlho budem mať na krku decko,“ dodala som. Edward vyvalil oči.

„Drahá, Bella. Toto si myslíš asi jedine ty a dosť ma to prekvapuje. Tie hyeny ti závidia. Podľa nich vyzeráš skvele a závidia ti všetko od hlavy po päty, vrátane tehotenstva. Závidia ti, že nemusíš do školy a že môžeš nakupovať čo chceš. Každá z nich by bola schopná ísť si to so mnou rozdať na záchody, také sú to husi. Sú bezduché a plytké a aj teraz len sledujú, či sa hádame a či majú nejakú šancu.“ Vyrazilo mi to dych. Nie sú to moje priateľky, ale fakt ma nenapadlo, že sú tak plytké. Zhlboka som sa nadýchla.

„Fajn, kúpim si niečo v prvom obchode a môžeme ísť späť do väzenia,“ šepla som a podišla k dievčatám.

„My ideme. Dík za spoločnosť.“ Usmiala som sa.

„No, tak. Poďte s nami ešte na kolu,“ šepla Luisa, ale bolo jasné, že by šla najradšej ona sama s Edwardom. Pozrela som na svojho manžela a čakala som, že zareaguje typicky po svojom. On mi však vyrazil dych.

„Nie. Som asi sebec, ale nemôžem si pomôcť. Chcem mať svoju manželku len pre seba.“ Edward sa na mňa okúzľujúco usmial. „Môžem ťa pozvať na romantickú skoršiu večeru, zlatko?“ Vyvalila som oči.

„Najprv by som mala ísť do toho obchodu,“ šepla som. Zamávala som dievčatám. Edward ma chytil za ruku a pritiahol ma k sebe. Ako v nejakom nepodarenom divadelnom predstavení ma pobozkal letmo na čelo.

Edward:

Myšlienky tých hlupaní ma štvali. Bella ma s Mikom totálne vytočila. Potom tie jej otázky. Ja sa predsa nemusím nikomu spovedať. Cítil som sa ako totálny kretén, keď som utekal popri ceste, aby som vedel, kam moja žena ide a aby som ju mal pod dozorom. Keď zabočila do mesta, bolo mi jasné, že pôjde na tie nákupy sama.

Z diaľky som ju sledoval ako nejaký úchyl. Keď sa začala rozprávať s tými hlupaňami, ktoré by ju najradšej utopili v lyžičke vody, myslel som, že tam nabehnem a urobím poriadok. Bella však vyzerala, že sa celkom baví, a tak som sa stiahol. Keď ani po dvoch hodinách nemala moja žena v rukách žiadnu tašku s vecami, vzal som mobil a zavolal jej. Ten pohľad na display mobilu, keď tam zbadala moje meno bol na nezaplatenie. Pretočila oči a zahryzla si do pery. Už som myslel, že to odignoruje, ale zodvihla. Bola dosť šokovaná, keď som k nej prišiel. Mal som pocit, že sa zabudla aj hnevať.

Jej kamarátky začali myslieť len na to, čo by so mnou robili. S jednou z nich som pred rokom niečo mal, ale tie ostatné to len o sebe tvrdili, aby boli zaujímavé.

Charlota okamžite vypla hruď a aj keby som nemal skvelý zrak, tak si všimnem, že nemá podprsenku. Netvrdím, že nebola pekná, ale tá strašná povaha.

„My ideme. Dík za spoločnosť.“ Usmiala sa moja manželka na tie potvory.

„No, tak. Poďte s nami ešte na kolu,“ šepla Luisa. Jej myseľ doslova revala. Keby som nebol ženatý, asi by som si dal povedať. Ona bola jedna z tých dievčat, čo sú schopné doliezť za chalanom na záchod a tam... Zakrútil som hlavou. Pozrel som na Bellu. Dívala sa na mňa a čakala, čo poviem. Namosúrene špúlila pery. Tá moja malá trýzniteľka si ani neuvedomovala, aká je sexi, keď žiarli. Takmer nepatrne si podupkávala nohou. Aj dnes, keď na mňa vyletela pred školou, len žiarlila. Nemal som reagovať tak podráždene a možno by sme dnes mali príjemný deň. Naštval ma však Mike.

„Nie. Som asi sebec, ale nemôžem si pomôcť. Chcem mať svoju manželku len pre seba.“Pozrel som na Bellu. „Môžem ťa pozvať na romantickú skoršiu večeru, zlatko?“ Vyvalila oči.

„Najprv by som mala ísť do toho obchodu,“ šepla. Chytil som ju za ruku a pritiahol k sebe. Jemne som ju pobozkal a dobre sa bavil na mysliach tých báb.

Vošli sme do obchodu. Bella sa začiatočnícky rozhliadla. Keď som si predstavil, ako nakupuje Alice a Rose, chcelo sa mi zasmiať. Začala si prezerať jeden vešiak za druhým. Predavačka podišla k Belle.

„Pomôžem vám?“

„Nie, len pozerám,“ povedala Bella a okamžite pustila vešiak. Predavačka sa ofučala. Bola si istá, že je to ďalšia okukávačka bez peňazí. Šiel som k predavačke, ktorá takmer omdlela, keď mi pozrela do tváre.

„Manželka je už takmer vo štvrtom mesiaci. Potrebujeme niečo voľnejšie. Osobne mám rád červenú a modrú, ale jej pristane všetko. Doneste niečo z novej kolekcie.“ Bella sa na mňa dívala s otvorenými ústami a predavačka tiež.

„Akú máš veľkosť? Tridsaťšesť?“ opýtal som sa manželky a ona sucho prehltla.

„Potrebujem niečo väčšie, lebo teraz už budem priberať rýchlejšie. Možno už niečo tehotenské,“ šepla moja žena. Predavačka lietala ako besná. Behom hodiny sme v dvoch obchodoch minuli kopec peňazí a nakúpili more vecí. Bella však, samozrejme, nič nechcela, ale už som sa potom ani nepýtal. Ak sa mi niečo páčilo a mal som pocit, že aj jej, nechal som to zabaliť a poslať domov. Zrazu v mojej manželke hlasno zaškvŕkalo. Pozrel som sa na ňu a ona sa rozpačito usmiala.

„Tak a ideme jesť,“ šepol som.

„Vážne? Aj ty?“ opýtala sa Bella so zdvihnutým obočím. Pobavene som prikývol. Vyšli sme z centra a namierili si to k reštaurácii. Vonku už začínala byť celkom tma. Pre dnešok som sa rozhodol. Skúsim dnes ukázať mojej manželke, aký viem byť skvelý spoločník.

30. kapitola - 32. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 31. kapitola: