Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 32. kapitola

29.07.2011 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 96× • zobrazeno 14471×

Edward:

Vošli sme do malej reštaurácie. Belle znova hlasno zaškvŕkalo v bruchu. Prešli sme malou miestnosťou a sadli si do boxu. Odsunul som svojej manželke stoličku. Bez slova si sadla. Už nemala silu sa so mnou naťahovať. Bola hladná, lebo hneď chytila jedálny lístok a začala listovať. Než som sa stihol usadiť, bola pri nás mladá čašníčka. Najprv mi pozerala na zadok a potom sa so širokým úsmevom pozrela do mojej tváre.

„Vitajte! Čo vám môžem priniesť?“ opýtala sa. Mal som pocit, že si ani nevšimla, že tu nie som sám. Bol som na podobné reakcie zvyknutý, ale teraz som vážne nemal chuť, aby akákoľvek ženská dávala Belle zámienku prskať po mne.

„Zlatko, čo si dáš,“ opýtal som sa Belly, a tým upriamil pozornosť čašníčky na svoju ženu. Znechutene sa otočila na Isabellu. Bella si komicky hrýzla peru a zaujato listovala.

„Príďte, prosím, neskôr. Moja manželka má problém vybrať si.“ Uškrnul som sa a Bella sa mi okamžite pozrela do tváre.

„A ty si si už vybral?“ opýtala sa trocha jedovato.

„Ja si dám to, čo ty,“ šepol som a sadol si. Bella prebehla ešte raz celú ponuku.

„Dám si grécky šalát a hubové cestoviny. Potom poprosím štrúdľu s jablkami. Nie je tam veľa škorice, však?“ opýtala sa tej ženy. Ona len šokovane zakývala, že nie. Bola prekvapená, že si Bella objednáva toľko jedla. Čakala, že zostane pri šaláte. Pozrela sa na mňa, no Bella ešte neskončila.

„Máte ešte polievku z obedového menu? Tú slepačiu?“ Čašníčka vyvalila oči.

„Opýtam sa v kuchyni,“ šepla.

„Dobre, ak máte, tak si prosím, a ak nie môže byť zeleninová. Na pitie poprosím čaj. Ďakujem, to je všetko,“ povedala Bella.

„Si si istá? Nechceš ešte niečo?“ opýtal som sa pobavene. Bella sa na mňa pozrela a nahnevane prižmúrila oči.

„Ja si dám zapečené zemiaky a ovocný koláč. Na pitie kolu,“ povedal som s úsmevom. Čašníčka odkráčala. Hneď, keď prišla do kuchyne, začala opisovať kolegom, aký som sexi. Bella sedela trocha nepohodlne. Nevedela si nájsť polohu. Postavil som sa a vzal vankúš z druhej stoličky. Strčil som jej ho za chrbát.

„Lepšie?“ opýtal som sa starostlivo. Len prikývla.

„Som zvedavá, či budeš jesť, čo si si objednal,“ povedala Bella a pustila sa do chleba na stole.

„Mrzí ma, že som na teba pred školou kričal. Dohodneme sa. Ja nebudem kričať a ty nebudeš utekať,“ povedal som pokojne a podoprel som si bradu rukami. Bella sa na mňa nahnevane pozrela.

„Ty že po mne prestaneš štekať? Tak tomu neverím.“ Oprela sa o operadlo.

„Vytočil ma Mike. Bella, tie jeho myšlienky sú na nevydržanie. Si vydatá, tehotná a on aj tak v tvojej prítomnosti myslí len na jedno. Ja si uvedomujem, že som prudká povaha, ale to k nám proste patrí. Nedokážeš si predstaviť, ako sa musím v škole ovládať, aby som s ním niečo neprerazil.“ Pri poslednej vete som trocha zavrčal. Bella sa posadila hlbšie do kresla.

„Ak by to bolo podľa teba, tak sedím doma, čakám, kým sa ráčiš vrátiť, a netuším vôbec odkiaľ. Mala by som byť vždy dobre naladená a najlepšie ťa vždy očakávať v spodnom prádle a v posteli,“ povedala tvrdo. Mňa v tej chvíli napadlo, že by bolo ideálne, ak by nemala ani to spodné prádlo, ale to by do mňa manželka hodila ten kúsok chleba, čo žmolila v ruke.

„Tak to nie je. Chcem, aby sa ti doma páčilo. Nechcem ťa v ničom obmedzovať, len by som bol vážne rád, keby sa to medzi nami trocha zlepšilo. Ak mi povieš vždy dopredu, že chceš niekam ísť, ja si čas zariadim. Ak budeš niečo potrebovať, mám mobil vždy pri sebe.“ Vtedy prišla čašníčka s pitím a polievkou. Položila ju pred Bellu. Moja manželka sa do polievky okamžite pustila. Behom pár sekúnd zmizla. Čašníčka práve doniesla šalát a cestovinu. Tiež moje zemiaky. Prisunul som sa k Belle trocha bližšie. Začala jesť. Jej vidlička, samozrejme, dosť často zablúdila do môjho taniera. Pripadalo mi to roztomilé. Bola neskutočne sladká. Dojedla svoje cestoviny. Čašníčka vzala jej tanier a pozrela na mňa.

„Vám nechutí?“ opýtala sa prekvapene. Bella schmatla vidličku a nabrala poriadny kus, ktorý mi strčila do úst. Pozrel som na čašníčku.

„Je to skvelé,“ šepol som. Len čo odišla, pozrel som na Bellu a prehltol to blato. Bella sa chichúňala ako bláznivá. Bola tak roztomilá, že som sa na ňu nedokázal hnevať. Začal som sa smiať s ňou. Vzal som jej vidličku z ruky a tváril sa, že si idem dať ďalší kúsok. Chytila mi ruku a namierila do svojich úst. Po chvíli som ju sám kŕmil a neskutočne sa mi to páčilo.

„Odchádzaš zo školy?“ opýtala sa zrazu Bella. Pozrel som jej do očí. Trocha ma to zaskočilo.

„Bella, chcem odísť, aby som mohol byť pri tebe. Budeš ma potrebovať,“ povedal som uvoľnene. Na mojej manželke bolo vidieť, že by sa rada opýtala aj niečo iné, no mlčala. Vedel som, čo chce vedieť.

„Pár posledných dní som niečo vybavoval, a preto som nebol vždy v škole,“ povedal som a sledoval reakcie mojej manželky. Zatvárila sa zvláštne.

„Ja som sa ťa nepýtala, kde si bol a povedal si, že ma do toho nič,“ šepla.

„Bella, ja som to tak nemyslel. Ak chceš, budem ti hovoriť všetko, ale platí to obojstranne. Prečo mi nepovieš, čo ťa trápi? Chcem ti byť bližšie, ale neuľahčuješ mi to.“

„Ani ja to nemám jednoduché. Ešte stále som sa nezmierila s tým, čo viem a čo sa so mnou deje. Mám strach,“ šepla a ja som skamenel.

„Bojíš sa ma? Ja by som ti nikdy...“

„Nebojím sa teba, ale toho, čo bude. Čo bude so mnou. S nami.“ Chytila sa za bruško a mne to okamžite došlo. Ako môžem byť tak hlúpy.

„Bella, ja urobím všetko, aby ste boli ty a môj syn v poriadku.“ Bella sa zasmiala.

„Syn, snáď dcéra. Ja budem mať dievčatko a o tom sa nemienim handrkovať,“ povedala nekompromisne. Zasmial som sa.

„Je mi jedno, čo to bude. Bojím sa však, že keď budem mať dcérku, budem najžiarlivejší otec na svete.“

„Áno. Všimla som si, že si dosť žiarlivý,“ šepla a začala sa smiať. Bola prekrásna, keď sa smiala. Prisunul som sa bližšie a zhlboka sa nadýchol. Jej vôňa ma pošteklila v nose. Nahol som sa bližšie a pritlačil nos k jej ramenu. Šokovane na mňa pozrela.

„Čo to robíš?“

„Ovoniavam ťa. Nádhera...“ šepol som zastrene.

„Voniam?“ Prekvapene si privoňala k svojmu saku.

„Už som ti to hovoril. Voniaš dokonalo. Najprv ma tá vôňa pripravovala o rozum. Trýznila ma, ale teraz som si už zvykol. Stále ma pripravuje o rozum, ale už to zvládam,“ povedal som po pravde.

„Ako voniam? Myslíš krv?“ V jej očiach bol záujem.

„Tvoje telo, tvoja krv. To všetko dokopy je neodolateľné. Každý z nás má svoju vôňu a ty si presne tá moja. Keď si prišla do školy, myslel som, že sa zbláznim. Chcel som ťa odplašiť, no na druhej strane ma to neskutočne lákalo,“ pošepol som, a tým som odhalil časť svojho vnútra. Vedel som, že jej to už Alice vysvetľovala, ale chcel som, aby vedela odo mňa, ako som sa cítil.

„Preto si bol odporný?“ opýtala sa s jemným úsmevom.

„Obávam sa, že ja som dosť zložitá povaha, ale áno, preto som bol taký odporný. Bolo jednoduchšie ti ubližovať, ako sa ti snažiť vysvetliť, že si presne moja značka návykovej látky.“ Usmial som sa. Čašníčka doniesla koláče. Bella si odkrojila zo svojej štrúdle.

„A čo všetky tie ženy. To máš fakt tak vysoké libido?“ Táto veta ma pobavila a zároveň odzbrojila.

„Libido mám teda poriadne vysoké, ale viem sa ovládať. Celé storočie som bol len sám. Moji súrodenci majú svojich partnerov a lásku, a ja som na ňu prestal veriť. Každý má svoje potreby, nie? Ja som nikoho za nos neťahal. Dostal som vždy, čo som chcel, ale nezostal som nič dlžný. Som však už ženatý. Nebudem klamať, bol by som rád, keby moje libido uspokojovala moja manželka, ale ja si počkám, až zistíš, že bezo mňa nemôžeš žiť.“ Bella sa rozosmiala. Vyprskla na stôl čaj, z ktorého sa práve napila.

„Pozri, čo robíš!“ napomenul som ju a utieral stôl vreckovkou. Bella sa stále smiala. Prišla čašníčka a pozrela na nás, čo vyvádzame.

„Poprosím účet a tie koláče zabaliť,“ povedal som milo a posadil sa. Bella sa na mňa pozrela.

„Je len dobre, že mi nečítaš myšlienky!“ Zasmiala sa.

„Tebe nie,“ šepol som a pozrel znechutene na čašníčku, ktorá odchádzala. Bella to hneď pochopila.

„Na čo myslí?“ Pozrel som sa Belle do očí.

„To nechceš vedieť,“ pošepol som.

„Chcem!“ Prikývla vážne moja žena.

„Páčim sa jej a to, čo by so mnou chcela robiť, som nevidel ani v porne,“ povedal som pridusene. Bella sa na mňa prekvapene pozrela.

„Ako s tým môžeš žiť, keď vieš všetko, čo sa deje v hlavách naokolo. To musí byť na nevydržanie.“

„Ver, že je. Preto mi je s tebou tak dobre. Niekedy by som rád vedel, na čo myslíš, ale inokedy zas nie. Hlavne keď si nahnevaná. To radšej nechcem vedieť, čo si myslíš.“ Uškrnul som sa. Práve prichádzala čašníčka s blokom. Niesla sa k nám ako pávica. Bella si ju premerala a postavila sa. Čašníčka mi podala podnos s účtom. Bella ho z ničoho nič vzala a keď zodvihla účet, bol pod ním papierik s telefónnym číslom a menom Miriam. Moja manželka strelila pohľadom po čašníčke. Ona zbledla a sklopila pohľad. Mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial.

„Slečna? Nehnevajte sa, ale v tomto podniku je zvykom, že dávate mužom telefónne čísla alebo bolo určené mne?“ Vzala to číslo a strčila ho čašníčke do ruky.

„Dosť ma poburuje, že dávate telefónne číslo môjmu manželovi. K tomu všetkému je to drzé. Som vo štvrtom mesiaci a nesmiem sa rozčuľovať, tak radšej idem k autu,“ prskla a prešla miestnosťou. Čakala ma pri dverách. Podal som čašníčke peniaze.

„Prepáčte, ja som nevedela. Mne je to...“

„To je v poriadku. Nemali by ste však podobné veci robiť.“ Drobné som jej nechal a šiel k Belle. Dupala si nohou.

„Poď, ty moja žiarlivá dračica,“ šepol som a objal manželku. Na moje prekvapenie sa Bella objať nechala. Šli sme k autu. Pomohol som jej nastúpiť a odviezli sme sa domov. Po ceste zjedla tie koláče.

Vystúpili sme z auta. Bella šla k dverám. Pribehol som k nej a chytil ju za ruku.

„Bella, dnešok sa mi páčil. Nešla by si so mnou von?“ Bella si ma premerala.

„Nechápem...“

„No, na rande. Chcem ťa pozvať na naozajstné rande,“ šepol som a čakal, čo povie.

„Na rande? Myslíš normálne rande, že po mňa prídeš, pôjdeme do kina, donesieš mi kvety, potom káva a odvezieš ma domov?“ Zodvihla obočie.

„Presne tak, a ty mi dáš potom bozk pri dverách.“ Usmial som sa. Bella prudko pristúpila krok ku mne. Postavila sa na špičky. Bol som tak prekvapený, že som sa nezmohol na nič. Stál som ako primrznutý. Bella sa opatrne priblížila k mojim perám a otrela sa vrchnou perou o moju. Moje telo začalo reagovať samo. Zovrel som ju v náručí a pritlačil sa k nej tesnejšie. Bella sa začala hneď odťahovať a ja, aj keď nerád, som ju pustil. Pozrela mi do tváre.

„Ďakujem...“ šepol som.

31. kapitola - 33. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 32. kapitola: