Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 50. kapitola

28.09.2011 (16:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 71× • zobrazeno 14067×

Bella:

Medzi prstami som cítila jemnosť piesku a slnko mi zohrievalo pokožku. Topila som sa v slnečnej žiari a v žiari odrážajúcej sa od tváre môjho manžela. Prstami som mu prebehla po spánku a rozmýšľala, čo je krajšie - slnko alebo Edwardova tvár. Jemne sa usmial.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa pološeptom.

„Milujem ťa,“ pošepla som.

„To vážne?“ Začal sa smiať. Bol nádherný, keď sa smial.

Pretočila som sa na bok a pozrela na Renesmé, ako pobieha po pláži a zbiera mušličky. Bola rozkošná. Priplávala väčšia vlna a mojej malej zmáčala šatočky. Zostala zarazene stáť a potom spustila obrovský plač.

Edward vyskočil na nohy ako akčný hrdina a dobehol k nej. Zovrel ju v náručí a začal ju chlácholiť, že sa nič nestalo a že spolu tým vlnám ukážu. Začal do prichádzajúcich vĺn kopať a Renesmé sa to ohromne páčilo. Behom sekundy stála v piesku a napodobňovala svojho ocka.

Pomaly som sa postavila a prešla k slnečníku. V prútenom košíku tu spinkala moja druhá princezná. Niky sa podobala na mňa viac, ako Renesmé. Mala gaštanové vlásky a jemnučké črty tváre. Prstom som ju pohladila po líčku.

Edward stál vo chvíli za mnou aj s Renesmé a voľnou rukou ma objal a pobozkal na líce.

Renesmé sa začala chichúňať. To mala od Emmetta. Vždy, keď ma môj manžel pobozkal alebo pohladil, začala sa usmievať a niekedy vtipne poznamenala, že sa cukrujeme.

Nahla som sa do kočíka a dcérku som opatrne vybrala. Už sa aj tak blížil čas kŕmenia, tak som s ňou išla k domu. Renesmé zostala na pláži a Edward mi bol v pätách. Položila som malú na pohovku a bolestne si natiahla chrbát.

„Zase ťa bolí?“ opýtal sa Edward smutne.

„Trochu,“ usmievala som sa na neho, ale ten chrbát ma bolel dosť.

Druhé tehotenstvo mi dalo zabrať. Pôrod bol ľahší než ten prvý, ale moje telo si to odnieslo v podobe porušených platničiek. Edward chcel, aby ma Carlisle premenil, keď som sa takmer týždeň nedokázala zodvihnúť z postele, ale ja som chcela kojiť a dopriať mojej dcérke materské teplo. Dohodli sme sa však, že keď dievčatá trochu podrastú, zmenia ma. Chcem byť s mojimi láskami naveky. Znie to zvláštne, to slovo naveky. Najprv ma desilo, ale teraz sa na to začínam tešiť.

Presťahovali sme sa na ostrov Esmé. Môj manžel a ani moje deti sa tu nemusia skrývať. Chodíme navštevovať rodinu, ale teraz strávim na ostrove dlhší čas. Príde Carlisle a ostatní a premenia ma. Na jednej strane mám strach, no na druhej sa veľmi teším.

Na ostrove budem pre ľudí najmenej nebezpečná a tu prečkáme to najhoršie obdobie. S Edwardom sme sa o tom veľa rozprávali. Riešili sme aké to bude, čo môžem čakať. Nebol to strach, čo som cítila, len zvláštna obava, že sa môže niečo pokaziť. Bála som sa, že sa môžu moje city zmeniť. Bála som sa, že to možno už nebudem ja. Videla som na Edwardovi, že má obavy. Tvrdil, že nie, ale ja som to cítila.

Prišiel ten deň. Rose a Jasper vzali deti na pevninu. Všetci sa tvárili, akoby mal byť pohreb. Sedeli sme v obývačke a mlčanie prerušil Edward.

„Je čas,“ šepol. Pozrela som sa na neho a usmiala sa. Šla som ku schodom a obzrela sa.

„Tak o tri dni, rodina,“ povedala som veselým tónom, aj keď som sa vnútorne chvela. Edward šiel za mnou a tiež Carlisle. Vyšli sme do našej izby a ja som si sadla na posteľ.

„Teraz ma uhryzneš? Ponáhľaj sa, lebo o tri dni ide v televízii môj seriál a nechcem o neho prísť,“ šepla som. Carlisle sa trocha zasmial, no Edward skrivil tvár. Pozrel na svojho otca.

„Dáš nám ešte minútku? Potom príď do vnútra, keď...“ Carlisle chápavo prikývol a vyšiel pred izbu. Dvere za sebou zavrel, ale zostal tam stáť, to som počula aj ja. Edward si predo mňa kľakol na kolená.

„Vieš, ako veľmi ťa milujem?“ Prikývla som. „Bude to dobré. Ver mi.“ Pohladil ma po tvári. Bol tak smutný, že som sa k nemu okamžite pritlačila a pobozkala ho.

„Budeš ma chcieť, aj keď budem...“ Edward ma nenechal dohovoriť, ale naliehavo sa pritlačil k môjmu telo a vášnivo ma bozkával. Domáhal sa mojich pier, dotykov. Pripadalo mi to, akoby sa snažil zapamätať si všetko. Keď som na chvíľu oslobodila svoje pery, šepla som:

„Edward, urob to. Milujem ťa.“ Nepoľavoval na intenzite bozkov. Presunul sa na moju čeľusť a na krk. Tu sa dlhšie zdržal. Bozkával ma, prechádzal jazykom po mojej pokožke. Vplietla som mu ruky do vlasov. Táto chvíľa mi prišla tak intímna a zmyselná. Viem, že je to zvláštne, ale tak som to cítila. Vzrušovalo ma to nebezpečenstvo a vášeň.

Nahla som hlavu na bok a nechala mu dosť priestoru. Vtedy som ucítila tlak jeho zubov. Nebolelo to, len to bolo zvláštne. Ustrnul v pohybe a cítila som, ako teplý pramienok krvi steká po mojom krku, medzi prsia. Môj manžel ma zovrel v náručí tak pevne, až som chcela vykríknuť, no vtedy sa z miesta jeho pier začal šíriť oheň. Pochopila som, že je to jed.

Bolo to ako žieravina, ktorá vám vtiekla do žíl a srdce ju svojou prácou rozháňa ku každému svalu, tkanivu a bunke v tele. Cítila som to. Bolelo to a pálilo. Tá bolesť ma zožierala zaživa. Chvela som sa. Edward ma položil na posteľ a pozeral mi do tváre. Chcela som mu povedať, aby ma nenechával samú, ale nedokázala som otvoriť ústa. Mala som pocit, že ak sa o to pokúsim, vykríknem, a to som nechcela.

Carlisle sa nado mňa tiež sklonil a pozrel na ranu na krku.

„Zvládol si to,“ šepol Edwardovi a odišiel. Edward si ľahol ku mne a ja som dokázala akurát zavrieť oči. Bolo to šialené, príšerne, choré a nepredstaviteľné, koľko bolesti sa skrýva za slovom premena.

Edward sa odo mňa počas troch dní nepohol. Držal ma za ruku, hladil po vlasoch a otieral slzy. Hovoril na mňa. Rozprával mi príbeh. Hovoril o tom, ako ma prvýkrát uvidel, pobozkal, miloval sa so mnou. Rozprával o našich deťoch a o tom, ako sme zmenili jeho život.

Páľava sa postupne začala strácať z rúk a nôh a sústreďovala sa do hrdla. Počula som tlkot môjho srdca a zrazu bolo ticho. Nepočula som nič, ani svoj dych, a tak som sa cielene nadýchla. Do pľúc, nosa a úst som nasala zmyselnú vôňu mora a slnka, v kombinácii s vôňou kvetín a najpodstatnejšia a najkrajšia bola vôňa cédrového dreva, citrusov a trávy. Tú vôňu by som poznala kdekoľvek.

Otvorila som oči. Videla som všetko dokonalo jasne a to ma najprv zaskočilo. Dokázala som sa sústrediť na najmenší kamienok v omietke na strope a spočítať jeho hrany. Otočila som hlavu do strany. Edward sedel na posteli a trochu vyplašene sa na mňa díval.

Posadila som sa. Bolo zvláštne, ako som zrazu ovládala telo. Cítila som svaly, o ktorých som ani nevedela, že ich mám. V sekunde som si pomyslela, že chcem sedieť a hneď som aj sedela. Edward sa opatrne otočil viac ku mne a natiahol ruku k mojej tvári.

„Ako sa cítiš?“ šepol ten najnádhernejší hlas. Zrazu som myslela na jeho pery a v tej istej sekunde som sedela na svojom manželovi, ktorého som doslova chrbtom vtlačila do dlážky.

„Au,“ vydralo sa mu z úst a ja som sa šokovane napriamila. Nervózne som mu pozrela do očí a on sa zasmial.

„Skús to ešte raz, ale pomaly.“ Opatrne som sa teda nahla. Sústredila som sa len na to, že musím byť pomalá a opatrná. Priblížila som sa k jeho perám a spojila ich. Vtedy sa svet zbláznil a opatrnosť ma netrápila. Tak som sa vpila do bozku, že som nevnímala okolie. Dravo som si brala jeho ústa.

Edward sa najskôr pokúšal brániť, lebo ma chytil za ramená a pokúšal sa ma trocha odtlačiť, no moje telo zareagovalo zúrivým zavrčaním. Chcel mi odoprieť to, čo mi momentálne pohltilo celé vedomie a čo mi tak chutilo. Prirazila som mu ruky k hlave.

„Ideme mu pomôcť alebo ho necháme znásilniť?“ ozval sa zamatový, ale hrubší hlas a ja som sa šokovane na svojom manželovi posadila a obzerala sa dookola. Počula som to zreteľne, akoby stál pri nás. Edward sa posadil a z vlasov si otriasol triesky z podlahy. Pozrela som sa rýchlo do jeho očí a potom zas na pery. Edward nahodil vydesený výraz a sucho prehltol.

„Miláčik, skús sa ovládať. Mysli na niečo absolútne iné,“ šepol.

„Bolí ma hrdlo,“ povedala som, lebo to bolo hneď po perách môjho manžela to druhé, čo mi napadlo.

„Musíš na lov.“ Natiahol ruku a ja som inštinktívne uhla. Potom som si však uvedomila, že som uhla pred niečím príjemným a tak som si rýchlo jeho ruku sama pritlačila k tvári.

„Si pripravená na to, aby sem prišli aj ostatní?“ opýtal sa a ja som prikývla. Edward sa postavil zo zeme a objal ma okolo ramien. Nepochopila som prečo, pokiaľ sa dvere neotvorili a moje telo sa prikrčilo do útočnej pozície. Emmett sa pri dverách zarazil, cúvol a strčil pred seba Carlislea. Ten sa široko usmial.

„Bella, vitaj vo svete upírov,“ šepol. Postupne som prechádzala po ich tvárach, keď mi došlo, že aj môj výzor sa zmenil. Opatrne som si z ramien zložila Edwardove ruky a šla k zrkadlu. Dívala sa na mňa nádherná žena s krvavými očami. Prstami som si prešla po tvári.

„Tá farba z očí sa do roka stratí.“ Alice sa ku mne postavila z boku a usmiala sa na mňa do zrkadla. Úsmev som jej vrátila.

„Kedy Rose privezie deti?“ opýtala som sa. Edward sa napriamil.

„Najprv pôjdeš na lov a potom to skúsime.“ Hlasno som vydýchla a potom sa usmiala.

„Viem, že to zvládnem. Milujem ich,“ šepla som a šla k dverám.

49. kapitola - Epilóg

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 50. kapitola: