Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 8. kapitola

28.05.2011 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 58× • zobrazeno 11750×

8. kapitola

Edward:

Carlisle rozmýšľal a zvažoval, čomu uverí. Myslel na to, že sme v peknom probléme. Mal na mňa zlosť, ale väčšiu zlosť som mal ja sám na seba.

„Bella si to dieťa musí dať zobrať!“ povedal Carlisle nekompromisne a postavil sa. Nervózne začal chodiť hore-dole po izbe.

„Dúfam, že je dosť múdra na to, aby si nezbabrala život,“ povedal som tichým hlasom. Carlisle sa na mňa so záujmom pozrel.

„Donúť ju!“ povedal zvláštne a ja som nechápavo pokrútil hlavou. „Sprav jej zo života peklo. Správaj sa ako hajzel. Nič ju. Nech tvoje dieťa v žiadnom prípade nechce,“ vysvetľoval horlivo.

„A čo si myslíš, že robím od prvej chvíle, ako som ju stretol. Už sa k nej asi ani horšie správať nemôžem,“ šepol som a zložil si hlavu do dlaní. Carlisle sa na mňa nechápavo pozrel. Pochopil som, že musím s pravdou von.

„Vieš, keď Bella nastúpila na školu, tak som ti to chcel povedať, ale potom som si uvedomil, že by sme sa pre to najskôr museli sťahovať.“ Odmlčal som sa a prešiel k oknu.

„Jej krv je to najdokonalejšie, čo som kedy cítil. Ovládla ma. Chcel som ju. Musel som ju mať. Chcel som ju zabiť,“ povedal som tvrdo. Carlisle sa prekvapene posadil.

„Jej krv pre teba spievala? To si mi mal okamžite povedať,“ šepol.

„Rozhodol som sa, že to zvládnem sám. Chcel som sa od nej držať bokom, no tá vôňa ma lákala. Chcel som byť v jej blízkosti a zároveň som nemohol pripustiť, aby bola blízko pri mne.  K tomu je to tá najkrajšia žena, akú som kedy videl. V celom svojom živote som žiadnu nechcel tak veľmi ako ju. Očarovala ma. Nepočujem jej myseľ. Je pre mňa záhadou. Keď som sa nedokázal držať bokom ja, musel som si zabezpečiť, aby sa držala bokom ona, a tak som k nej bol hnusný. Na tej oslave sa opila a jej krv už tak nevoňala. Bola to príležitosť, ako sa z nej vyliečiť. Myslel som, že keď si vezmem to, po čom tak túžim, tak ma to prejde. Vieš, ako keď niečo veľmi chceš a keď to dostaneš, už to nie je tak zaujímavé.“ Pozrel som na Carlisla a on len krútil hlavou.

„A zabudol si na opatrnosť. Predpokladám, že nechceš, aby sa jej niečo stalo, tak zabezpeč, aby to dieťa dala preč. Dúfam, že čo sa týka ľudských žien, tak si sa poučil.“ Len som prikývol.

„Tak sa snaž napraviť, čo si pokašľal.“ Otec sa odmlčal a ja som šiel do obývačky. Tam ma už čakal roj sršňov. Najviac som sa obával reakcie Esme.

„Ty si totálny idiot,“ vyhŕklo z nej. Vybuchla. „Ako si mohol!“ Otočila sa mi chrbtom a nahnevane si založila ruky na hrudi. Emm sa prihlúplo škľabil. Jasper bol ako vždy neutrálny, no moje sestry šľahali blesky.

„To nie je možné. Ako si mohol byť tak neopatrný,“ spustila Rose. Alice stála ticho, ale jej myseľ revala.

„Už je neskoro plakať. Teraz ju musíme presvedčiť, aby si to dala zobrať. Potrebujem vašu pomoc,“ povedal som naliehavo. Alice prikývla.

„Budem sa ju snažiť presvedčiť,“ povedala moja sestra zamyslene, no Rose sa namosúrene postavila.

„Nemôžete ju nútiť, aby zabila svoje dieťa. Je to požehnanie. Mali by sme skôr hľadať spôsob, ako jej to celé vysvetliť. Dieťa je dar. Vy si to hádam neuvedomujete?“ vyprskla Rose. Esme sa k nám otočila.

„Rose, máš pravdu, ale uvedom si, že Belle to zničí život a nemusí to prežiť,“ pošepla Esme.

„Niektoré matky umierajú pri pôrodoch svojich detí...“

„No jasné,“ prerušil som Rosalie. „Ty vidíš len možnosť, že by sa dieťa narodilo a starala by si sa o neho ty, ale ja nedopustím, aby sa pre moju hlúposť niečo Isabelle stalo!“ Pozrel som sa na Rose a chytil ju za ruku. Zjemnil som tón.

„Musí si ho dať vziať. Ak to neurobí, môže zomrieť a ohrozí aj nás. Predstav si, čo by urobili Volturiovci, ak by sa to dozvedeli. Čo by urobili so mnou, na tom nezáleží, ale ublížili by aj vám.“ Hľadel som jej do očí a sledoval jej myseľ. Nakoniec prikývla.

„Čo plánuješ urobiť?“ opýtala sa Alice.

„Nehovor jej, že viem, že je dieťa moje. Trocha si ju podám a vy dve mi nesmiete stáť v ceste. Bude to pre ňu dosť kruté, ale musí to byť,“ šepol som a šiel sa trocha prebehnúť. Potreboval som byť sám so svojimi myšlienkami. Ak som niečo v živote pokašľal, tak to bolo toto. Mal som si zobrať prezervatív, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že sa to môže stať. Zas som doplatil na vlastnú samoľúbosť. Chcel som si dopriať tú rozkoš a cítiť Bellu, tak ako žiadnu doposiaľ. Chcel som ju mať komplet, telo na telo. Chcel som cítiť jej hebkosť a vlhkosť.

Prebehol som sa lesom a ulovil jeleňa. Oblúkom som sa vracal domov a nohy ma samé odniesli tam, kde som bol už toľkokrát. Malý biely dom, kde ako za hradbami opevnenej pevnosti spala krásna princezná. Dnes však ešte nespala. V jej okne sa svietilo a podľa zvukov v dome som pochopil, že Charlie už spí a ona zas plače. Opatrne som sa vyhupol na strom oproti jej oknu. Sedela na posteli a ruky mala zložené na bruchu. Z očí jej tiekli drobné ligotavé kvapôčky. Zdala sa byť tak stratená, až som mal chuť ísť ju utešiť. Zhlboka som dýchal. Budem sa musieť veľmi snažiť, aby som ju odradil chcieť si dieťa nechať.

Sedel som na strome, až kým sa Bella nezvalila na chrbát a nevypla svetlo. Keď začala pravidelne dýchať, prehupol som sa na parapet a vkĺzol do izby. Spala dosť nepokojne, a tak som sa musel poponáhľať. Prezrel som si jej veci a hľadal som čokoľvek, čo by mi mohlo pomôcť. Jej vôňa bola v tejto miestnosti tak koncentrovaná, až sa mi podlamovali kolená. Snažil som sa nedýchať, no keď som jej vôňu necítil, pálilo to asi viac, ako keď som zhlboka dýchal.

„Nie!“ vykríkla zrazu a ja som stuhol. Pozrel som sa na ňu a prešiel nad posteľ. Mala len zlý sen. Opatrne som sa dotkol jej ruky a jedným prstom som ju pohladil po dlani. Podvedome ho obopla prstami a ja som sa trocha zachvel. Jej teplá dlaň priam pálila.

Žiadna na svete sa nevyrovná jej kráse a vôni. Nedokázal som od nej odtrhnúť svoj pohľad. Vedel som, že som jej ublížil a rovnako som vedel, že jej ublížim ešte omnoho viac.

Mala pravdu v tom, že som hajzel. Kým moji súrodenci žili v pároch, ja som bol sám. Keď som si uvedomil, že láska nie je pre mňa, začal som si užívať. Ľudské ženy na mňa reagovali, akoby som mal v sebe magnet. Mohol som si vyberať a nemusel som riešiť vzťahy. Nikdy som so žiadnou nespal viackrát než raz. S niektorými to bolo fajn, s inými hrôza, ale skvelé to bolo s jedinou. Práve s tou, ktorú som nesmel mať, lebo som k nej niečo pocítil. Myslel som, že keď ma raz nejaká žena zaujme, tak to bude upírka, s ktorou strávim život a nie malá hnedovláska, a k tomu ešte človek.

„Bella, budem ti musieť ešte veľmi ublížiť,“ šepol som jej pri uchu a vybral jej z dlane svoj prst.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 8. kapitola: