Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 9. kapitola

31.05.2011 (16:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 70× • zobrazeno 12891×

9. kapitola

Bella:

Alice sa mi neozvala a ja som sa začala báť, že si vážne myslí, že chcem jej brata vydierať alebo niečo podobné. Čakala som, že bude stáť pri mne a o to viac ma to bolelo. S malou dušičkou som šla v pondelok do školy. Zaparkovala som a vystúpila. Všimla som si, že tu ešte Alice nemá auto. Chvíľu som čakala, keď sa objavil jej športiačik. Zaparkovala a vystúpila. Zamávala som jej a ona sa ku mne rozbehla.

„Ahoj, ako sa cítiš?“

„Nie veľmi dobre, keď sa mi priateľka neozvala,“ šepla som obviňujúco.

„Prepáč. Boli sme mimo mesta a nedala som ti vedieť. Ešte ti je stále zle?“ opýtala sa s ospravedlňujúcim úsmevom.

„Nie, cítim sa oveľa lepšie.“ Usmiala som sa.

„Rozmýšľala si, čo urobíš?“ Pozrela sa na moje brucho.

„Nechám si ho,“ povedala som rázne. Alice sa zachvela a preto som hneď dodala. „Samozrejme, že to, čo som povedala, platí. Nechcem nikomu spôsobovať problémy. Nikdy nepriznám, že je otec tvoj brat. Je z toho vonku.“ Alice sa trocha nakyslo usmiala a spolu sme šli do školy. Po prvej hodine bol telocvik a ja som musela zahrať menšie divadielko pre učiteľku. Neviem síce dobre klamať, ale presvedčila som ju, že sa necítim dobre a Alice to potvrdila. Šla som si sadnúť do prázdnej triedy a čítala som si učivo na ďalšiu hodinu. Dvere sa otvorili. Myslela som, že je to upratovačka, no keď som zodvihla pohľad, zamrazilo ma.

„Ale, ale... Kto ma to tu čaká?“ Jeho hlas mnou otriasol. Prešiel ku mne a sadol si oproti. Ten jeho úsmev ma vytáčal.

„Počul som, že si chorá,“ šepol a ja som vyvalila oči. „Otec mi nechcel nič povedať, ale viem si domyslieť.“ Hľadel mi do očí a ja som v tej chvíli nevedela, čo si akože domyslel.

„Daj mi pokoj!“ vyštekla som.

„Vraj si v tom.“ Zasmial sa a to mi vyrazilo dych. On to vie a ešte sa smeje?

„Tak a ja som si myslel, aké si nevinné dievčatko a dokonca som si na chvíľku vyčítal, že som si to s tebou rozdal a ja som ti vlastne len otvoril dvere. Mal som ti asi vysvetliť, že máš používať antikoncepciu. Tak kto ti to urobil?“ Zas sa uškrnul a mne došlo, že on je vážne totálny idiot. Vôbec si to nespojil so sebou. Vážne neviem, či mal vtedy prezervatív, ale podľa jeho reakcie ho mal a otec ho nepoučil, že to nie je stopercentné.

„To ťa nemusí trápiť,“ šepla som. Chcela som znieť vyrovnane, no znela som ako vždy - ustrašene.

„No tak. Mne to môžeš povedať. Mám obísť všetkých chalanov na škole a pýtať sa, kto s tebou ešte bol?“ Vyvalila som oči. Začala som krútiť hlavou. Uškrnul sa  a nahol sa ku mne.

„Predpokladám, že nechceš, aby niekto zistil, že si v tom? Nemusí sa to nikto dozvedieť. Viem mlčať ako hrob,“ povedal s tým odporným úškľabkom a chytil ma za ruku.

„Čo chceš za mlčanie?“ Nenašla som odvahu pozrieť mu do očí. Pritiahol ma za zápästia k sebe a zas ma ovanul jeho dych.

„Tehotnú som ešte nemal.“ Vzrušene doslova zavrčal a ja som mala chuť ho z niečím ovaliť po hlave. Prudko som sa postavila.

„To si vyhoď z hlavy, ty...“ Priložil mi prst na ústa a tak ma umlčal.

„Rozmysli si to. Dám ti čas. Vieš, keď sa to roznesie po škole, si odpísaná. Budú si na teba ukazovať. Nechcem za to nič viac, než to, čo tu dávaš hádam každému. No tak. Chcem si ťa užiť. Pôjdeš na zákrok a nikto sa to nedozvie. Ja to vážne nikomu nepoviem.“ Upieral na mňa svoj pohľad.

„Najskôr by som sa povracala, ak by si sa ma dotkol,“ povedala som znechutene.

„Áno. To som už zažil a nič príjemné. Tak ti to radšej urobím zozadu.“ Zasmial sa a odišiel. Doslova vo mne vrelo. Jeho dieťa mám priviesť na svet? Ak by bolo len z jednej stotiny po oteckovi, asi by som explodovala. Neznášam ho, ale to malé v sebe nedokážem nenávidieť. Ten malý uzlíček za to nemôže. Vzdychla som si.

Zazvonilo na biológiu a do triedy vošiel Edward s pár priateľmi. Mala som pocit, že sa na mňa všetci dívajú. Niečo im povedal a potom sa na mňa všetci otočili. Cítila som sa príšerne. Mala som pocit, že to všetci vedia. Edward si sadol predo mňa a ani sa neobťažoval otočiť. Zozadu som ho zdrapla za košeľu a on sa prekvapene otočil.

„Čo je? To po mne tak túžiš?“ Tie jeho reakcie som neznášala.

„Čo si im povedal?“ opýtala som sa rýchlo.

„Zatiaľ nič, len, že máš dobré tričko. Máš v ňom pekné prsia a oni mi dali za pravdu.“ Zasmial sa a potom sa presunul na miesto ku mne.

„Tu sedí Alice,“ povedala som rázne.

„Alice dnes na biológiu nepríde. Si len moja,“ povedal pridusene a hneď mi siahol na koleno. Odtiahla som sa tak prudko, že som sa silno udrela do lavice. Nahol sa a zasyčal mi do ucha.

„Fakt si neuvedomuješ, že ti môžem zo života urobiť peklo?“

„Ty si mi ho už urobil,“ povzdychla som si sucho a natlačila sa na opačnú stranu lavice.

Ak by som mala istotu, že ak mu dám, čo chce, dá mi pokoj, urobila by som to, ale on je obyčajný klamár. Nemôžem mu veriť. Je odporný. Ako je možné, že sa ku mne takto správa. K babám je väčšinou celkom milý. Keď ich balí, je neodolateľný. Potom, keď dostane čo chce, dá jej potom pokoj. Nikdy som ani nepočula, že by sa tým chválil. To sa hlavne pochvália tie baby. Bola som už bezradná. Prečo si vzal na mušku práve mňa. Od začiatku sa ku mne správal inak. Kým ostatné opantával rečičkami a darčekmi, tak ku mne bol miestami až oplzlý, niekedy až surový. Mala som pocit, že ma chce skôr odstrašiť, no na druhej strane ma vyhľadával a v zapätí ponižoval na každom kroku. Snažila som sa ho nevnímať, ale jeho blízkosť vo mne vyvolávala nevoľnosť. Keď skončila hodina, prudko sa na mňa otočil.

„Vieš, že školský poriadok nedovoľuje študovať tehotným?“ opýtal sa akoby nič a ja som vyvalila oči.

„Dobre. Dám ti, čo chceš, ale akú mám záruku, že potom splníš slovo?“ Víťazne sa napriamil a zodvihol hlavu.

„Budeš mi musieť veriť.“ Samoľúbo sa usmial.

Edward:

Bol som veľmi prekvapený, že na to pristúpila. Fakt som to nečakal. Nebol som si istý, kam to s ňou budem schopný dohnať, ale ustúpiť som nemohol. Bude to jej najhorší zážitok. Po tom, čo jej urobím, to dieťa dá preč ešte tento týždeň. Po vyučovaní som ju už čakal pri aute. Keď ma zbadala, jej srdce vynechalo pár úderov. Prišla ku mne a prekvapene zaklipkala očami. Bola tak sladká, keď netušila, čo ju čaká.

„Čo chceš?“ opýtala sa priam vydesene.

„Na niečom sme sa dohodli,“ povedal som s úsmevom.

„Ty to chceš dnes?“ Vyvalila oči.

„Dnes.“

„A kam pôjdeme?“ Tá otázka mi pripadala tak komicky. Vždy som sa snažil dať každej aspoň pohodlnú posteľ, ale pre ňu to neplatí. Musí ma znenávidieť.

„Pôjdeme do prírody. Stačí si dať pozor na mraveniská a je to v pohode.“ Uprene som jej hľadel do očí. Bola v nich doslova panika. Chytil som ju za ruku a vliekol ju k svojmu autu. Na moje prekvapenie sa veľmi nevzpierala. Šla ako ovca na porážku. Neobťažoval som sa jej otvoriť dvere, aj keď som mal nutkanie to urobiť. Vždy to robím. Opatrne nastúpila a pretiahla cez seba pás. Prisahal by som, že ani nedýchala. Naskočil som a rýchlo vyrazil. Po pár kilometroch som to autom strihol priamo do lesa. Bella celú cestu ani nepípla. Ja som ju zatiaľ dokonalo trápil narážkami na jej telo a tehotenstvo. Zastavil som a vystúpil. Bella opatrne vyliezla a rozhliadla sa po okolí. Kŕčovito si rukami obopínala hruď. Z každého jej pohybu vyžarovala úzkosť. Okamžite som k nej pristúpil a schmatol ju za pás. Prudko som ju k sebe prirazil a pobozkal ju. Začala ma mlátiť a vlastne som túto reakciu aj čakal.

„Máš byť dobrá,“ šepol som.

„Ty nemáš byť surový,“ zahapkala.

„Nie, na tom sme sa nedohodli. Môžem ti to urobiť ako chcem a ja to mám rád takto.“ Prirazil som ju k autu a ona zhíkla.

„Jemnejšie. Ublížiš nám,“ zaplakala a mne to doslova vyrazilo dych. Mal som čo robiť, aby som si udržal surový výraz. Všetko vo mne sa vzpieralo. Snažil som sa pôsobiť ľahostajne a surovo.

„Veď aj tak ho dáš preč,“ vyštekol som a rýchlym pohybom som z nej stiahol nohavice pod kolená. Stála ako zamrznutá. Prudko som ju otočil chrbtom k sebe a oprel ju rukami o auto. Chcel som si ju vziať odzadu a trocha pritvrdiť. Cítil som sa nepríjemné. Nechcel som jej ublížiť, ale muselo to byť.

„Ja si to dieťa nechám,“ zaplakala. „Neublíž nám.“ Nezmohol som sa na jediný pohyb. Totálne ma šokovala. Rezignovane sa ohla a ja som mal jej malý zadoček ako na dlani. Nedokázal som to však urobiť. Nedokázal by som jej takto ublížiť. Schmatol som ju za ruku a otočil ju tvárou k sebe.

„Ty si chceš nechať bastarda?!“ Doslova som na ňu zreval. Po jej lícach sa valili slzy.

„Urobím, čo chceš, len to nikomu nepovedz. Odídem zo školy zo zdravotných dôvodov. Nechcem, aby si na otca ukazovali prstom. Pôjdem za matkou a tam porodím. Nikto vo Forks sa nič nedozvie, ak to nepovieš ty alebo tvoja sestra. Alice verím a teba prosím, aby si mlčal. Prosím,“ vzlykala tak naliehavo, že sa celé jej telo triaslo. Zrazu padla na kolená a začala mi rozopínať nohavice. Keď mi došlo, čo chce urobiť zachvel som sa. Nebol som schopný pohnúť sa. Paralyzovane som stál a díval sa. Svojou malou, horúcou rúčkou vbehla do mojich nohavíc.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 9. kapitola: