Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hero, love and vampires - Epilóg

30.12.2010 (21:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2351×

Epilóg

O 5 dní...

„Čaká nás návšteva!“ prehlásila Alice pri pokojnej chvíli. Zhlboka sa nadýchla a a svoj pohľad uprela na mňa. Nevidel som jej víziu, nechcela mi ju ukázať. Ale stavím sa o čokoľvek, že to bude niečo riadne dôležité.

Ostatní mali myšlienky pokojné... až na Jaspera, ktorý sledoval každý jeden Alicin pohyb tváre.

Edward, niečo mi tu nesedí. Alice nie je taká, aká bývala. Dobre, viem, že sa bojí o Bellu. Ale...

„Hej, nechce mi ukázať svoju víziu. Tá návšteva môže byť hocikto! Či už z Denali, alebo z Volterry. Bol by som radšej, keby to boli len sestry z Denali.“

„Nie, bude to niečo horšie, cítim to. Nebude to len obyčajná návšteva.“

„Chceš povedať, že niečo ako boj?“ zaplietol sa do toho aj Emmett. Snažil som sa ignorovať všetky myšlienky a sústredil som sa na Alice. Ale nič! Zas vynašla spôsob, akým si ich skryť.

„Prečo myslíš vždy len na boj?“ spýtal sa ho Jasper a otočil sa k nemu. Emm sa zasmial.

„Bráško, musíme byť pripravení aj na to najhoršie, nie?“

„Emmett, nevieš, o čo a koho ide, tak mlč!“ zahriakla ho Alice. „Ide tu hlavne o Bellu a jej dieťa. A o návštevu, ktoré príde pozrieť práve ich!“

„Kto príde, Alice?!“

„Demetri a pár upírov z gardy,“ vydýchla.

„Teraz? Keď sa jej stav zhoršuje?“

„Nemôžeme tomu zabrániť, predsa to dieťa je Demetriho.“ Alice si sadla na zem pred Jaspera a zapozerala sa von oknom.

„Aj tak už Demetri nestojí o Bellu, tak by mohli hneď odísť. Alice, nemôžem dovoliť, aby mi ju vzali. Milujem ju.“

„Vízia bola rozmazaná.“

„A čo si vlastne videla?“

„Bella čaká dieťa, rastie asi tak, ako normálne dieťa človeka. To vieme... Ale niečo sa pokazí. Akoby jej telo ďalej odmietalo plod. Hneď na to prišiel Demetri, Jane, Felix a Aro. Potom sa vízia zmenila a...“

„A čo?“

„A nič, zmizlo to. Videla som len nejasné obrazy. Akoby sa niekto nemohol rozhodnúť. A všetko bolo príšerne tmavé.“

„To nie je dobré, nie je to dobré! Bella nesmie prísť o svoje dieťa.“

Alice sa letmo dotkla mojej ruky „Viem, že ju miluješ, ale Demetri si možno usporiada svoje myšlienky, keď ju uvidí. Nevie, že je tehotná.“

„Ani by nemusel vedieť. Keby sa im niekto vydal oproti s odkazom, že je v poriadku.“

„Ale rozmýšľaj logicky! Príde samotný Aro.“

„Problém, vážení. Prídu už o dve hodiny. Vo vízii Bella.. potratila už pred tým, než sa tu ukázali.“ Povzdychol som si. Nemôžem dopustiť, aby sa Alicina vízia stala. Dobre, stav Belly nie je najlepší. Ale...

„Ako by sa dala budúcnosť ovplyvniť?“ spýtal som sa tak potichu, aby to počula len ona.

„Neviem! Ale máme na to len necelé dve hodiny.“

„Ak by sme zavolali Carlisleovi, že ju privezieme do nemocnice, nech sa o ňu postará, myslíš, že by súhlasil?“

„Nie je to zlý nápad. Ale Bella nie je človek. A jej dieťa nie je ani človek, ani upír, ani poloupír. Je to niečo medzi poloupírom a upírom. Nemôžeme ju priviesť do nemocnice,“ vzlykla.

„Alice, ale Bellu to nezabije, však?“

„Videla som len to, čo som ti povedala. Viac už neviem, Edward. Ani ja nechcem, aby sa jej niečo stalo. A ani jej dieťatku.“

„Alice, Edward! Rýchlo poďte sem!“ skríkla Esme.

Nie, nemôže sa to stať!

Hneď som bol pri nich.

„Čo sa deje?!“

„Bella! Niečo jej je,“ a ukázala na posteľ, v ktorej ležala moja láska.

Sklonil som sa k nej a pohladil ju po tvári. „Bella, musíš byť silná!“ šepol som a zbadal jej výraz v tvári.

„Tá bolesť!“ vydýchla.

„Musíš bojovať aj za dieťatko,“ povedal som a zatvoril oči.

„Nevládzem. Už ho ani necítim. Akoby... umrelo.“ A vtom sa pozrela na mňa s hrôzou v očiach. „Edward, prosím, že to nie je pravda!“

Ako veľmi ma to ranilo, že jej budem musieť povedať pravdu. Nechcel som, aby sa to stalo.

„Alice mala pred niekoľkými minútami víziu o tom, čo sa stalo. Chceli sme to zmeniť a zachrániť ťa, no bolo neskoro.“

„Nie!“ V očiach sa jej zaleskli slzy.

„Zavolajte niekto Carlislea!“ Otočil som sa k Alice a prísne na ňu pozrel.

„A čo zmôže on?“

„Možno ešte nie je koniec, Alice. Čo ak sa niečo stane Belle? Alebo, čo aj maličké žije?!“

„Edward, dieťaťu bilo srdce. Teda ak si na to pamätáš, pretože ja som pri Belle počula dvojnásobný tlkot srdca,“ vydýchla a pozrela sa na Bellu.  „Prosím, Edward. Dieťa nebolo aj tak tvoje,“ šepla.

Nechcel som, aby sa toto stalo. Nechcel som, aby Bella trpela... ale sám som to už neznesiem.

Bude lepšie. Verím v to, že príde čas, kedy budú všetci šťastní!

„Je mi to ľúto, viem, že ti na nej veľmi záleží,“ povedal Cerlisle, keď vyšiel z nemocničnej izby, v ktorej ležala Bella. Nakoniec som sme ju predsa len priviezli (za pomoci a presviedčania Carlislea) tu.  „Tí, čo prišli z Volterry, čakajú na vás v dome. Bellu si tu však budeme musieť nechať dlhšie, tak sa pravdepodobne zdržia dlhšie. Chcú, aby šla Bella s nimi späť. Boje utíchli. Viem, že ti na nej záleží. Ale je to dedič trónu. Musí ísť späť do Volterry.“

„Nemusela by!“ odvetil som so zaťatými zubami a pozrel sa mu do očí.

„Dobre, nechám to na teba. Verím, že sa rozhodneš správne.“

Zaujímavé, že všetci si poctivo strážili myšlienky!

Domov som prišiel o niekoľko minút som už parkoval pred domom. Bolo z neho počuť nejaké rozhovory a rôzne myšlienky, ktoré patrili hlavne Arovi, Demetrimu a Jane. Esme, Alice a Jasper zostali doma, ostatní sú buď v škole, alebo majú nejakú robotu...

„Vítam vás tu, drahí priatelia. Ospravedlňte, prosím, Carlislea. Ostal v nemocnici pri Belle,“ pozdravil som ich a sklonil hlavu. Aro sedel v jednom z kresiel v obývačke. Na pohovke vedľa kresla sedel zas Demetri, pri ňom Jane, na druhej strane Esme. Alice postávala s Jasperom bokom. Držali sa za ruky a boli otočení k dverám, ktoré smerovali do záhrady.

„Čo sa stalo, kde je moja dcéra?!“ Aro sa postavil a smeroval ku mne. Jeho výrazu v tvári som sa až zľakol. Bol úplne vyľakaný, myslel hlavne na to, či náhodou nie je mŕtva. Ach, kiežby tu mohla byť. Kiežby tu bola aj s dieťaťom, ktoré nosila pod srdcom. Možnože by Demetri aj pochopil, čo spáchal.

Ranilo ma na to myslieť, ale bol by som rád, keby si uvedomil, že ona jeho milovala a vrátil by sa k nej. Mali by spolu krásne dieťa.

„Prosím, Edward,“ povedal Aro a zodvihol ku mne ruku. Vzdychol som a podal mu tú svoju.

V jeho hlave som videl úplne všetko. Všetky tie spomienky a myšlienky, ktoré sa točili len okolo Belly. Kiežby toto čítanie myšlienok mohlo byť pre mňa bezbolestné!

„Ou, to nie!“

„Prepáč, Aro, nedalo sa tomu zabrániť! Telo odmietalo plod...“ zapojila sa do toho Esme.

„To nie je možné... nemohla by byť tehotná. Ona je poloupír.“

„Koluje v nej krv. Mohlo sa to stať.“

„Naozaj je otec Demetri?“

„Bol otcom,“ dodal som. Po prvý raz nás Demetri začal počúvať. Pozrel sa mi priamo do očí, počul som ako sa nadýchol.

Edward, dúfam, že sa o ňu postaráš. Vidím ti na očiach, že ju miluješ. Ja som jej lásku nedokázal dať, zlyhal som. Vieš o mojom tajomstve. Myslím, že to vie aj celá tvoja rodina. Chcel by som len to, keby sa o tom Aro nedozvedel. Po tom, ako si mu podal ruku, nezačal robiť scénu, tak dúfam, že si to zamaskoval, snažil sa skryť. Ďakujem ti za to! – poveal v mysli.

„Demetri, prosím, môžem si s tebou pohovoriť osamote?“ spýtal som sa ho. Prikývol a postavil sa.

Vyšli sme na záhradu, no tu som nemal v pláne uskutočniť náš rozhovor. Mohol by ho počuť hocikto.

„Demetri, ty si naozaj myslíš, že Bella je ako hračka, ktorú keď nechceš, posunieš ďalej? Záleží mi na nej viac, ako na iných. Stále nechápem, prečo si túžil po nej, ale len preto, že si sa chcel dostať k moci. Dobre si vedel, že by ti to neprešlo! Nie, budem sa snažiť sa neprerieknuť. Ale takto to už ďalej nejde. Mal si s ňou mať dieťa. Bola úplne nadšená. Ale len do okamihu, než sme jej povedali, čo v skutočnosti chceš.

Vy ste jej to povedali?!

„Áno, prepáč, ale bolo to nevyhnutné. Snažila sa s tým zmieriť.“

Viem, že Bella nie je hračka. Naozaj som ju miloval z celého svojho srdca. Ale po čase som zistil, že k nej nič necítim. Naozaj ma to ničilo... len pohľad na ňu, keď som v nej videl moju bývalú lásku. Jeden chlapec mi raz povedal, že je lepšie vládnuť alebo byť voľný. Bola to nádherná predstava!

„Ale ako si zistil, nie je to také ľahké, však? Bellu milujem a nechystám sa jej povedať nič viac, než mi dovolíš. Budem tu s ňou.“

„Ďakujem ti, Edward. Aspoň bude konečne šťastná!“

„Bola šťastná, na to nezabúdaj,“ pripomenul som mu. „Chcem, aby tu zostala. Myslíš, že by sa to dalo zariadiť?“

„No, dúfam, že áno. Ja si asi pôjdem zbaliť do Volterry svoje veci a skúsiť nájsť skutočnú lásku vo svete,“ zasmial sa. „Ale aj tak to budem musieť prebrať s Arom.“

„Tak sa zdá, že on rozhodne asi o všetkom,“ zasmial som sa.

Spolu sme sa vybral späť do domu.

Ara nebolo treba presviedčať, všetko si prečítal v našich mysliach.

A pre to, že Belu milujem z celého svojho srdca, som sa hneď po odchode návštevy vybral za ňou povedať jej tie novinky. Snáď bude naozaj šťastná!

The end

Ale nie tak celkom, 1. kapitola II. série je už na svete!

Poďakovanie ľuďom, ktorí "zavadili" o túto poviedku a ktorým ďakujem za komentáre:

mima19974, Emielee, NikkiReed,

nessienka, ACullen, Elisme7,

marketasaky, misppule, LasyLiliane,

helloktty, Faillë; Draco, Majka :) ,

lola, doda040506, Nesii,

Cukricek, LucyCull, MiriamCullen

Ešte raz: Ďakujem vám!

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hero, love and vampires - Epilóg: