Leah sa nemýlila, upírske opekačky nikomu neprejdu beztrestne. Oni tiež nie sú výnimka. Lenže upíri majú plán... Čítajte. :)
21.05.2012 (07:00) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1114×
12. kapitola: Odveta
Leah ešte raz prekontrolovala zbalené tašky a kufre.
Thomasovi obviazali stopu po uhryznutí a vymenili mu potrhané a dokrvavené oblečenie, takže vyzeral celkom obstojne. Enrik ho stále kontroloval, akoby dúfal, že sa preberie. Leah sa už ani nepokúšala niečo mu vysvetľovať. Jej syn to chápal a zároveň odmietal.
Našťastie Anja nevnímala napätie, ktoré sa vznášalo okolo, pretože celý čas spala a Leah jej to trochu závidela. Lenže teraz nebolo času na ľutovanie a vzdychanie.
Manuel bol vystresovaný, ničomu nerozumel. Leah nevedela, ako ho upokojiť a vlastne žasla, že jej tak bezhranične verí. Tak veľmi to nechcela! Tak veľmi sa nechcela vrátiť, riešiť vlkolakov, Cullenovcov, proste nič! Chcela svoj život taký, aký bol posledných desať rokov. Čo mala ešte urobiť? Ako tomu mala zabrániť?
O pol jednej nastupovali do auta. Manuel nosil tašky, Anja ďalej spala, Pia už sedela v aute vedľa nej a Enrik sedel pri Thomasovi, ktorého položili cez tri sedadlá. Manuel na túto príležitosť zohnal dodávku.
Leah zamkla byt a s tichým povzdychnutím sa vybrala po schodoch. Manuel naštartoval auto, aby dievčatám nebola zima.
Zacítila ich prv, ako ich zbadala. Boli šiesti, z toho jeden nemal koleno a ruku. Musel to byť ten, ktorý im vtedy v telocvični utiekol. Leah sa z hrude ozvalo namosúrené zavrčanie a potom jej telom prešla triaška.
Teraz vám to spočítam, vy banda, alebo zomriem, pomyslela si.
Enrik sedel pri Thomasovi. Jeho sestra Pia sedela na sedadle pred ním a on videl, ako sa jej lesknú oči. Rád by jej povedal, že je všetko v poriadku, že sa nemusí báť, ale to sám nevedel. Vždycky chcel svoju sestru chrániť a teraz cítil, že tá potreba je ešte naliehavejšia.
Thomas znova ticho zastonal a Enrik si nechcel predstavovať, aké bolesti musí mať.
Odporné, barbarské monštrá! myslel si, no v tej chvíli ním preletel silný záchvev. Pia sa otočila na neho a otvorila ústa v nemom výkriku. Enrik si bol istý, že keby nevidel jej oči, tam na mieste by sa premenil. Pomaly mu začínalo dochádzať, že vždy, keď prežíva nejakú silnú emóciu, najmä hnev, jeho telo sa chce zmeniť, explodovať.
Musím si dávať väčší pozor. Nechcem, aby ma Pia videla ako vlka. Vlastne, neviem, ako by som sa do auta ako vlk zmestil.
Pia si dala ruku pred ústa, poslala mu jeden ospravedlňujúci pohľad a otočila sa mu chrbtom. Enrik sa díval na jej ramená a želal si, aby mohlo byť všetko ako predtým.
Otec naštartoval auto. Enrik si ani neuvedomil, že je tu zima. Jemu totiž vôbec nebola a to mal na sebe len tri štvrťové nohavice a tričko s krátkymi rukávmi. Pia bola naobliekaná ako snehuliak, no triasla sa od zimy.
Zrazu spozoroval nejaký prudký pohyb. Nakukol cez okno a zbadal mamu. Bola prikrčená ako levica, keď sa chystá skočiť, a celým telom jej lomcovala triaška. Z tieňa vychádzali šiesti upíri. Jedného Enrik spoznal. Bol to ten bez ruky a kolena.
Enrik nezaváhal. Vyskočil z auta a postavil sa k mame zboku. Chcel ich roztrhať, chcel sa poddať triaške. Vstúpilo do neho veľké odhodlanie. Vedel, že ak by sa niekomu z jeho rodiny niečo stalo – ak by prišiel o otca, o svoju malú sestričku Anju alebo Piu, asi by sa zbláznil. On to proste nedovolí. S mamou si vymenili jeden rýchly pohľad.
„Na čo čakáte?! Rýchlo!“ rozkázal jeden z upírov. Vlastne to bolo dievča, malo na sebe čierny plášť a vyzeralo ako dieťa. Malé, rozkošné, až príliš dokonalé a snehovo biele dieťa. Ostatní mali plášte šedé, ani jeden ho nemal taký čierny ako ona.
Všetko sa zbehlo neuveriteľne rýchlo. Dvaja upíri sa s potmehúdskymi úsmevmi vydali k autu. Otec na nich zatrúbil, no jeden vrazil rukou do okna auta. Úlomky skla sa rozleteli všade okolo. Pia sa rozkričala. Mama explodovala a ako strieborno-sivá vlčica sa vrhla na tých dvoch.
Enrik sa nadýchol odporného, štipľavého, upírskeho smradu a telom mu preletel ďalší záchvev zarovno s vlnou paniky. Vtom mu na chrbte pristál ďalší upír, ktorý sa očividne schovával na streche. Enrik myslel, že je po ňom. Upír mu však nezahryzol do krku, ako by mal, ale mu bokom dlane zasiahol do citlivého bodu medzi krkom a plecom. Enrik sa sklátil na zem v ostrej bolesti, ktorá mu na tom mieste vystrelila.
Nastala tma.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hladina stúpa - 12. kapitola: Odveta:
Soniiiiiii už tu máš viac ako tri komenty tak davaaaaaaj!! sorry ze ta tak naháňam ale ako som už povedala tato poviedka je uuuuplne najlepšia... bez pokračovania neprežijeeeeem... zachráň maaaaaaa!!
Táto poviedka je uuuuplne najlepšia!! ...som zvedavá ku koľkým tvojím poviedkam to ešte napíšem straaaaaaašne moc sa teším na pokračovanie... :D
Dúfam že nás niekedy prídeš pozrieť... sme sa nevideli 100 rokov Síce mám občas pocit,že ostatným to príliš neprekáža ale mne veľmi chýbaš... keď si uvedomím že sa možno už neuvidíme... :( niekedy len tak sedím v 1.E (Editkina trieda) a čakám kedy sa vo dverách zjaví malá blondínka a opýta sa ma či je vedľa mňa voľné :)
Snáď sa stretneme čo najskôr
Skvelé...tlieskam a zároveň aj slintám teším sa na pokračko...rýchlo
super kapča...
už sa teším na pokračovanie...
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!