Viac o Belle a Jakeovi. Jani :)
28.03.2012 (18:30) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1248×
Baby. Ak by ste to nepochopili. Týchto meničov som presunula na Aljašku. Viem, je to trafené, ale keby Bella žila vo Forks ako upír, neviem. Rodičia ju hľadajú a asi tam by ju našli. Viac o tom rozvediem v 10. kapitole. Sľubujem, aby ste to pochopili. Dobre?
„Bella. Nikdy sa nezmení to, čo som povedal. Nikdy sa nezmení, že moje srdce bude navždy patriť tebe. Ty jediná mi ho môžeš vrátiť a tým aj rozbiť na malé kúsky. Ale tým, že si povedala, že aj tvoje srdce je moje, moje je stále v tvojom vlastníctve." Jacob sa pozrel do mojich očí a ja do jeho. „Aj keď máš červavé oči, vždy budeš moja Bella.“
Otočil sa a kráčal preč.
Vedela som, že to, prečo kráča preč, je kvôli Samovmu rozkazu.
Ja som ostala stáť len tak, v nemom úžase, a sledovala, kde mizne vo vlčej podobe.
Alice ma chytila a ťahala do domu a ja som len horko-ťažko poslúchla.
„Isabella. Čo to s tebou je? Prečo vyznávaš lásku vlkolakovi?“ Alice priam zúrila.
No ja som to prakticky ignorovala. Bola som tam...
(Pred rokom)
„Bella. Bella. Kde si?“ Jake sa stále tváril, že ma nevie nájsť, aj keď vedel presne kde som.
Boli sme šťastní. On a ja. Malý koláč, čo som upiekla a zopár chlebov so šunkou, ktorú má Jake najradšej.
Boli sme zamilovaní. Viac ako to bolo možné. Boli sme spútaný tým najsilnejším putom lásky, aké kedy existovalo.
Jake ma dohnal, chytil ma, zatočil sa so mnou a hodil ma do jazierka.
Keď skočil za mnou, tváril sa, že sa topí, aj keď vedel plávať lepšie ako ja. Ale aj tak som ho vytiahla a dala som mu bozk, ktorým sa žabiačik prebral. No škoda, že sa žabiačik nepremenil na princa. A nemal by vlastne ani na akého. Môj princ tam ležal stále.
„Alice, nechaj ju tak,“ zahundral Edward a tým ma vrátil späť do reality.
Alice sa len zasmiala a zatočila hlavou. Viem, že mi nemôže čítať myšlienky, ale prečo je takýto? Doteraz bol milý. A teraz je ako kvašný krumpeľ.
„Bella. Prečo mu vyznávaš lásku. On je vlkolak. Ublíži ti.“ Alice sa na mňa pozrela takým mamičkovským pohľadom.
„Vieš. Jakea toto muselo tak raniť. Boli sme niečo viac ako len priatelia. Boli sme tak šťastní. Sam si až niekedy myslel, že Jake sa ku mne postupne, čím ďalej tým viac, pripútava. No neviem, čo bude s našou láskou aj ďalej. Neviem, ako sa to vyvinie. No teraz, teraz, keď som našla kúsok skladačky z môjho minulého života, Jakea nechcem stratiť. Nechcem, aby sa cítil previnilo a najradšej by som bola, keby sa toto vôbec nebolo stalo.“ Pozrela som do Alicinho smutného výrazu.
Viac som už však silu rozprávať nemala. Vyliezla som na strechu a skúsila som len tak, pre srandu, zatvoriť oči. Zrazu sa celý svet rozpohyboval.
„Bella. Bella. Si v poriadku?“ Nado mnou sa skláňal Jake.
Z jeho vlasov mi do tváre kvapkala voda. Spev vtákov bol všade navôkol a my sme boli na našom obľúbenom mieste.
Snívam, alebo je to skutočnosť? Ale veď upír nemôže zaspať. Nemôže, ale čo keď ja áno? Vo všetkom som iná, tak prečo nie v tomto.
„Čo sa stalo?“ Chytila som sa jeho teplej ruky.
Jeho teplá ruka. Jeho teplé dotyky. Ak je toto sen, tak nech sa neskončí... Ale čo ak bol sen tamto?
Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hodiny už odbili, zlatko - 9. kapitola:
krásne Jacob a Bella
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!