Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » How I live my life - 14. kapitola

26.09.2012 (09:00) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1070×

Deň na to som sa cítila skutočne úžasne. Keď si predstavím, že som spala s najúžasnejším upírom na tomto svete, hreje ma pri srdci. Len si to predstavte. Kedykoľvek si na to spomeniem, tak som úplne roztúžená. Edward ma však ráno poriadne schladil, keď som si našla len lístok, že sa chystá na lov a že ma poobede čaká loď na ostrov Esme. Esme ho dostala od Carlislea, preto nesie jej meno. Aj keby som chcela protestovať, nemohla som. On ma totižto úplne odhadol, na lístok dodal, že keď ho ostanem čakať, dopadne to zbytočne len hádkou. Tak som sa zahrala na poslušnú priateľku a pekne som sa teda odpratala na tú loď.

V prístave ma čakala luxusná jachta. Na palube ma čakal celkom sexi kapitán, ktorý ma odviezol na ostrov. Ešteže bol natoľko slušný a nevyužil Edwardovu neprítomnosť. Keď som sa sama ocitla na ostrove, odrazu na mňa doľahla Edwardova neprítomnosť. Rozmýšľala som, čo budem teda robiť. Ako si som nechcela len tak vtrhnúť do tej nádhernej vily, čo sa odrazu predo mnou objavila. Bolo na nej vidieť Esmin podpis. Skutočne bola ohromujúca, aspoň to, čo som videla zvonku.

Batožinu som tu nemala, až na malú kabelu, ktorú mi Edward nechal. Zvyšok prinesie spolu s jedlom, ktoré sa chystá tiež priniesť. Dlho som nebola na slnku, preto som sa rozhodla aspoň trocha si ho užiť. V kabelke som našla zabalené aj veľmi pekné, určite Alicina práca, plavky. Boli čisto biele len s tmavohnedými korálikmi našitými na leme nohavičiek a na zaväzovaní.

Ľahla som si až úplne k moru, tak, aby mi vody obmývala nohy a vystavila svoje telo slniečku. Opaľovala som sa, pokým svietilo slnko. Keď zašlo, skočila som do vody. Plávala som a plávala. Hrala som sa s vodou a tvorila z nej rôzne veci. Až keď vyšiel mesiac, som sa vrátila na pláž. To už tam stál Edward. Keď ma zbadal, strach akoby zmizol a nahradilo ho hnev.

„Čo si si myslela?" spýtal sa a hneď ma zabalilo do uteráka.

„Bola som plávať," odvetila som. „Nechcela som tam vtrhnúť ako..." Slová zastavil sladkým bozkom. Zdvihol ma a niesol do domu. Odrazu som sa ocitla na posteli a Edward ma neprestával bozkávať.

„Len som sa bál," zašepkal a prikryl ma. Chcela som protestovať, ale povedala som si, že to nemá žiadny zmysel. Pritúlila som sa k nemu. Čakala som, či niečo povie, ale on len začal tíško niečo pohmkávať. Až po chvíli, keď som už pomaly zaspávala, prehovoril.

„Rád sa pozerám ako spíš. Si pri tom nádherná," povedal veľmi potichu. Pohladil ma po tvári a donútil ma vykúzliť úsmev na perách. Zdvihla som k nemu oči a on sa ku mne sklonil a pobozkal ma. Bol to však len letmý bozk.

„Už spi, princezná. Nech sa na teba môžem dívať."

„Teraz sa mi už nechce," šepla som.

„Čo by si chcela robiť?" spýtal sa ma a povytiahol obočie. Vymanila som sa z jeho objatia a vyskočila. Tiež sa postavil, ale len tak bezradne postával.

Vyzliekla som si košieľku a chytila ho za ruku. Zreničky sa mu rozšírili a začal dýchať rýchlejšie. Ťahala som ho von a on len poslušne za mnou išiel. Prišli sme až na pláž a ja som sa na neho otočila. Dala som mu dole tričko, rukami prešla po jeho hrudi. Kým sa stihol spamätať, zmizla som mu. Rozbehla som sa a bežala som do vody. Nezaostával a bežal za mnou. Keď sme objali, hneď sme sa vrhli na svoje pery a hladili sa. Častokrát sme sa pustili a len chvíľu plávali, ale vždy sme sa znova prilepili na svoje pery.

Ráno som sa zobudila v náručí svojej lásky. Sledoval ma a usmieval sa.

„Kde sme to včera skončili?" spýtala som sa a narážala na včerajšiu noc. Len sa usmial a rýchlo sa ku mne sklonil.

Medzitým:

Sakra... Znelo v hlave dievčine. Už bola zúfalá. Isabella jej stále unikala a už ju to nesmierne hnevalo. No nielen to, ale aj, že ak sa s ňou nevráti, môže sa rozlúčiť so životom. Chytila najbližšieho muža pod krkom a pritiahla si ho bližšie k tvári.

„Rozšírte územie. Musíme ju nájsť," štekala.

Kráčala ďalej, až kým sa dostala na okrajovú štvrť mesta Rio De Janeiro. Prechádzala len tak ulicami a v duchu preklínala Isabellu, Volturiovcov, aj všetkých upírov. Preklínala aj sama seba a to, čím je. Prečo nemohla byť aj ona radšej upírom ako dieťaťom tmy. Dcérou noci, či čím to vlastne je. Nenávidela sa a nenávidela aj zvyšok sveta. Ale keď konečne a celkom náhodou uvidela svoj cieľ, prvýkrát sa zaradovala. Konečne jej svitne na lepšie časy!

Bella:

„Bells? Prečo si vlastne prišla do Forks?" spýtal sa Edward, podľa neho, neškodnú otázku. A mne sa odrazu v hlave ozvali dva hlasy. Jeden mi vravel, že mám zapierať, že nemám povedať pravdu. Ten druhý, aby som bola úprimná. A aj keď som vedela, že riskujem, musela som mu to povedať.

„Edward, ja... budem úprimná. Som tu ako... ako to povedať, no mala som za úlohu, sledovať vás," zašeptala som a nehľadela som na neho. Po chvíli som pokračovala: „Volturiovci si vami neboli istí a preto ma poslali, aby som na vás dávala pozor," dopovedala som to veľmi v skratke.

Dlho bolo ticho, bála som sa zdvihnúť pohľad a stretnúť sa s tým jeho. V očiach som mu našla len zmes prekvapenia a zlosti. Nevidela som tam ani náznak lásky, či nehy. Postavila som sa a podišla k nemu, ale on okamžite odskočil a bol pripravený zaútočiť. Do očí sa mi natlačili slzy. Hneď po tom sa narovnal. V očiach mu ostala len zlosť a ja som si bola istá, že hladí cez tú povestnú krvavú hmlu. V tomto momente som si bola istá, že by mi Edward dokázal ublížiť.

„Išla by si aj cez mŕtvoly, však?" spýtal sa ma, hlas úplne ľadový. „Ak by som chodil napríklad s ľudským dievčaťom, nahlásila by si to. Ani by si okom nemrkla. Klamala si mi. Ohrozila so celú moju rodinu! Vieš si vôbec predstaviť, čo by si mohla spôsobiť?!" vyštekol na mňa.

„Edward, vieš, že by som nešla! Vieš, že mám tvoju rodinu rada, že teba milujem nadovšetko! Priala som si, aby som to nemusela skrývať, ale mala som rozkazy! Edward, nikdy by som neriskovala vaše bezpečie!" vykríkal som plačlivo. Slzy sa mi vyliali a len na okamžik sa v Edwardových očiach mihla láska, rýchlo nahradená spleťou pocitov, ktorým zatiaľ kraľoval hnev. Edward si začal masírovať nos a ja som uznala, že by som si mala stiahnuť.

„Ja myslím, že by sme si mali dať na chvíľu pauzu," zašepkala som. Edward mi pozrel do očí a už pokojným hlasom mi odpovedal.

„Vyzerá to ako zatiaľ najlepšie riešenie," povedal. „Môžeš tu ostať a ja..."

Skočila som mu do reči.

„Bude lepšie, ak odídem ja. Ubytujem sa zatiaľ na pevnine, bude to lepšie pre nás pre oboch," zašepkala som a odišla.

V izbe som si narýchlo zbalila veci a snažila som sa presvedčiť, že teraz nie je správny čas na plač. Edward ma čakal na lodi a pomohol mi nastúpiť. Keď sa naše ruky dotkli, prešla mnou vlna túžby a radšej som ju vytiahla z tej jeho. Odviezol ma na pevninu a odniesol mi veci až k hotelu. Podľa mňa, aspoň som sa touto nádejou živila, chcel vedieť, kde som. Keď odišiel, naplno ma pohltila samota a tak strašná prázdnota. Teraz som sa konečne naplno rozplakala a plakala a plakala, až kým som nezaspala.

Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek How I live my life - 14. kapitola: