Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hry s citmi 2. kapitola

19.09.2011 (20:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 30× • zobrazeno 3153×

Tú noc sa mi prvýkrát snívalo o Edwardovi Masenovi.

Ležala som na posteli v úplnej tme a tichu, ktoré prerušoval len občasný zvuk vetra z dokorán otvoreného okna. Záclony sa ľahko zdvíhali pod náporom studeného vetra, ktorý sa dostal až na moju pokožku a ja so si až vtedy uvedomila, že som nahá. Úplne.

Chcela som sa postaviť, no ruky som mala nad hlavou, pevne priviazané k posteli. Aj napriek chladnému vetru som bola spotená a bolo mi teplo. Okolo mňa sa všade znášala krásna vôňa. Možno med alebo škorica. A ešte niečo, no na to som nevedela prísť. Márne som sa snažila rozoznať, kde to som. Nič, okrem veľkej, drevenej posteli, na ktorej som ležala, som nevidela.

Na tvári som ucítila teplý dotyk, ktorý putoval po mojej sánke. Pozrela som sa na stranu, z kadiaľ ten dotyk prichádzal a hľadela do dvoch známych zelených očí.

„Edward,“ šepla som do tmy, hľadela na jeho bledú tvár a bronzové vlasy, ktoré sa v mesačnom svite leskli a plné pery, ktoré sa po zvuku jeho mena zvlnili do úsmevu.

„Ššššš!“ Prstom mi prešiel po perách a ja som ich s tichým vzdychom otvorila. Edward vedľa mňa ležal, s jednou rukou vpletenou do jeho vlasov a podopieral si hlavu, aby ma mohol vidieť. Druhá ruka stále spočívala na mojej pere a láskala ju.

Pomaly a ľahko ako pierko mi skĺzol po krku, ramene a znova sa vrátil ku dierke na krku. Prstami mi putoval po dekolte, až sa zastavil u mojich pŕs a opatrne ich pohladil. Vedel, čo robí. Z jeho jemných a pomalých dotykov som sa išla zblázniť. Konečne sa prstom dostal až navrch a obkrúžil mi bradavku, ktorá mi pod pocitom jeho jemnej a teplej kože okamžite stvrdla.

Bola som vzrušená a Edward stále pokračoval tým mučivým, pomalým tempom tam, kde som ho chcela mať najviac. Prešiel mi po pupku a obkreslil ho tak, ako to urobil pri mojich prsiach. A stále klesal nižšie a nižšie. Tento raz už všetkými prstami putoval po mojom podbrušku a ja som už celá horela túžbou po jeho dotyku. Tak blízko. Edwardove oči sa nebezpečne zableskli a...

„Bella, vstávaj inač nestihneme do školy.“ Prekvapene som zažmúrila do ostrého slnka, ktoré prechádzalo cez úplne iné okno ako v mojom sne. Prekvapene som vzdychla, vyčerpaná a nevyspatá. A samozrejme, celá spotená a vzrušená. Rukou som si prešla po ešte stále slabých očiach a konečne vstala.

„Už som si myslela, že ťa ani nezobudím. Spala si ako zabitá.“ Alice sa zachichotala a neveriacky zakrútila hlavou. „Snívalo sa ti niečo?“

So strachom som na ňu pozrela, no Alice sa stále iba usmievala. Prosím, nech nevie. Prosím!

„Nepamätám si,“ zahovorila som rýchlo a pohľad zapichla do periny predo mnou. „Prečo?“

„Iba si niečo hovorila zo sna... to nestojí za reč.“ Mávla rukou a už ma ťahala von z izby, rovno do obývačky.

„Musím už skočiť na nákupy. Prichádzajú nové veci, jesenné a ja to nesmiem zmeškať...“ Ďalej som ju už nepočúvala, pretože moja myseľ už bola inde. No, presnejšie môj zrak. A to na Edwardovi.

Opieral sa o kuchynskú linku, bez trička a s rozhádzanými vlasmi do všetkých strán. Už som ho videla polonahého, veľakrát, no nikdy som mu nevenovala ani trochu pozornosti. No teraz, po včerajšku, ma tento pohľad vykoľajil viac, akoby som chcela. A on tam stál, v celej svojej kráse a prepoľoval ma rovnakým zeleným pohľadom ako v mojom sne. Ako keby vedel.

A ja som tam stála, v pyžame a strapatá.

Môj zrak sa nedobrovoľne vybral na prieskum jeho vypracovaného tela, krémovej pokožky, pevných ramien, až ku okrajom jeho teplákov, ktoré boli až nebezpečne nízko a ja som mohla vidieť jeho zárezy, ktoré sa strácali za látkou jeho teplákov. Jemne som si zahryzla do pery a vrátila sa späť k jeho pohľadu, ktorým ma stále prepaľoval. A ja som sa prvýkrát za celý život cítila nepríjemne v prítomnosti Edwarda.

Veď som ho predsa nenávidela... tak prečo si ho teraz obzerám a myslím na to, aký je sexi? A prečo sa mi páči to, ako sa na mňa pozerá? Tak hladne a túžobne. Oči mal jemne privreté a zdvihol jednu ruku, aby si mohol zahryznúť do koláča, ktorý držal.

Na perách mu zostalo trochu cukru a ja som uprene hľadela, ako vystrčil jazyk a pomaly ním prešiel po spodnej pere. Tak toto už bolo priveľa.

Rýchlo som sa otočila a zhlboka sa nadýchla, aby som sa upokojila. Alice sa zjavila za mnou, v rukách držala nejaké rožky a pitie, všetko zabalené a pripravené do školy.

Vybrala som sa preč z kuchyne, bez toho, aby som sa ešte raz pozrela na Edwarda a vošla do izby.

Keby som bola doma, obliekla by som si obyčajné rifle a nejaké tričko. Vlasy by som si učesala, možno ich stiahla do drdolu a obula by som si svoje obľúbené tenisky. No doma nie som a vedľa mňa stojí Alice, v rukách drží lodičky na opätku, krátku sukňu a tielko. S tichým povzdychom, zmierená so svojou prehrou, som schytila aspoň sukňu a tielko a obliekla sa do toho. Vysoké topánky odmietam. Síce som poloupír a nikdy sa mi nestalo, že by som spadla, no tieto boty boli až príliš nepohodlné. A na lov sa s nimi tiež nedalo chodiť.

Alice ma ešte rýchlo upravila a už sme mohli vyraziť do školy. Prišli sme ešte pomerne skoro, parkovisko bolo prázdne a vonku bolo iba pár študentov.

Pomaly sme kráčali po chodbe, až ku svojim skrinkám. Vybrala som si veci na svoju ďalšiu hodinu, biológiu, ktorú som mala s Edwardom. Uf, tak toto bude zaujímavé!

Musím ho proste ignorovať, tak, ako som to robila posledné dva roky. A samozrejme, nevšímať si ten jeho spaľujúci pohľad.

„Akú máš teraz hodinu?“ Otočila som sa na Alice, no okamžite som zbadala, že tá je duchom neprítomná a hľadí kdesi na roh miestnosti. Prekvapene som sa otočila a nasledovala jej pohľad.

No jasné. Ako prvého som si všimla Edwarda, na ktorého mám asi posledné dva dni zapnutý radar, ako tam stojí, jednou nohou opretý o stenu a na neho sa lepí Jessica Stanley. Najväčšia šľapka našej školy, ktorá za ním chodila ako jeho chvostík.

A potom tam stál dôvod, prečo Alice nedávala pozor. Jasper Hale. Prevrátila som oči a pobavene sa uškrnula, a otočila sa spať ku skrinke, aby som sa mohla venovať príprave do školy.

„Prečo sa smeješ?“ povedala Alice trochu nahnevane a môj úsmev sa pod jej tónom ešte rozšíril.

„Je to najlepší kamarát tvojho retardovaného brata. Tak prečo za ním nejdeš?“ spýtala som sa. Alice jemne našpúlila pery a znova hodila pohľad na Jaspera. Mohla som na nej vidieť, ako ukrutne rozmýšľa.

„Myslíš?“ zamrmlala nervózne.

„Lepšie ako ho sledovať cez pól chodby.“ Pokrčila som plecami. A tu ma máme. Sama mám taký istý problém a radím Alice. Iba s tým rozdielom, že ja s tým debilom nechcem mať nič spoločné.

Alice sa na mňa usmiala.

„Máš pravdu, idem za ním,“ povedala rozhodne a už kráčala po chodbe. Prekvapene som tam stála s otvorenými ústami.

Sledovala som, ako tam prišla a všetky pohľady sa stočili na ňu.

„Ahoj, Jasper, tak som rozmýšľala, že keď teraz máme angličtinu, tak by sme na ňu mohli ísť spolu,“ vypálila hneď s úsmevom a ja som mohla vidieť, ako Jasper prekvapene vypúlil oči. Alice bola sebavedomá a taktiež pekná, takže pre mňa nebolo veľkým prekvapením, keď  prikývol a pomaly sa vybral s Alice. Ešte predtým však pozrel na Edwarda, ktorý ho priam zabíjal pohľadom. Pousmiala som sa, spokojná tým, čo vidím. Edward Alice miloval, a preto sa mu predstava, že bude s Jasperom sama, nepáčila. Aspoň nejaký náznak toho, že má srdce.

Moju úvahu prerušil zvonček a ja som si rýchlo zobrala veci a bežala na hodinu. Nanešťastie tam už profesor bol a ja som si musela vypočuť poznámky o neskorých príchodoch a postihov, ktoré za to môžem mať.

Bez slov som si sadla do lavice a snažila sa ignorovať pohľady mojich spolužiakov. Na stôl som si vyložila pero a zošiť, do ktorého som si cez nudné hodiny väčšinou kreslila.

Profesor začal vysvetľovať niečo o dýchaní a podobných veciach, keď do učebne vstúpil Edward. Prekvapene som zdvihla hlavu a sledovala, ako sa vybral medzi lavice a profesor ho bez slov pozoroval. To snáď nie je možné. Neveriacky som sklopila hlavu k svojmu zošitu a znova sa venovala mojej predchádzajúcej činnosti. No z toho ma vyrušila stolička, ktorá sa vedľa mňa odsunula, a vedľa mňa si sadol Edward. Na perách sa mu zjavil úsmev, keď zbadal môj zarazený výraz. Tváril sa, akoby sa nič nestalo. Dva roky spolu mávame biológiu a ani raz si ku mne nesadol. Všimla som si Jessicu, ktorá sa vzadu nahnevane ošila a otočila sa na svoju kamarátku Lauren, aby jej niečo mohla povedať.

„Takže, ešte raz pre pána Masena... Dnes budeme preberať dýchaciu sústavu.“ Edward odo mňa konečne odtrhol zrak a ja som okamžite sklopila hlavu ku stolu a snažila sa počúvať výklad profesora.

Celú hodinu sa mi to aj darilo, zapisovala som si poznámky, počúvala a Edwarda úplne odignorovala.

Práve som si kreslila do zošita, keď ma vyrušil pohyb Edwarda. Pomaly sa posunul tak, že sme sa ramenami skoro dotýkali a jednu nohu jemne priložil k tej mojej. Stuhla som a zacítila vôňu, ktorá sa okolo mňa tým pohybom rozšírila. Pane bože, tá vôňa! Med a škorica.

Pozrela som sa Edwarda, ktorý si niečo zapisoval na papier. Hlavu mal sklonenú a do očí mu padalo pár prameňov jeho vlasov. Pomaly zdvihol jednu ruku, prehrabol si ich a ja som sa pristihla pritom, že od neho nemôžem odtrhnúť zrak. Teraz sa už naše nohy dotýkali úplne a Edward jemne kúsal vrch jeho ceruzky.

Jeho oči nepatrne stmavli a zavreli sa, keď jemne vystrčil jazyk a obkrúžil vrch. A ja som uprene hľadela na jeho plné pery, ktoré sa jemne zovreli okolo ceruzky. Edward sa stále pohrával s jazykom, keď prudko otvoril oči a hľadel rovno na mňa. Jeho ústa sa vytiahli do úsmevu a ďalej okusoval tú ceruzku.

Neodvrátila som pohľad a ďalej ho sledovala. A vtedy mi to došlo.

Edward chce, aby som ho sledovala. A vzrušuje ho to, rovnako ako mňa.

Po učebni sa ozval zvonček a ja som okamžite zhrabla veci z lavice a vybehla z triedy. Snažila som sa spamätať z toho, čo sa stalo. Znamená to, že to Edward cíti tiež. Že ma chce?

Nemusela som hľadať odpoveď, pretože zozadu som ucítila jemný náraz a všetky učebnice mi vypadli z ruky a rozleteli sa na zem. Okamžite som sa zohla, aby som si ich mohla pozbierať a na chrbte som ucítila pevnú hruď a známu vôňu. Vedľa mňa sa zjavila Edwardova tvár. Až príliš blízko tej mojej.

Cítila som, ako sa mi zastavil dych a prekvapene som hľadela do jeho zelených očí.

„Po škole ťa budem čakať na parkovisku... nastúp do strieborného volva.“ Tie slová vyhŕkol tak rýchlo, že som si ani nebola istá, či som dobre počula.

„A čo Alice?“ šepla som.

„Alice ide po škole preč... a ja som doma sám.“ Cítila som, ako pod jeho slovami červenám a napäto vnímam každý jeden jeho dotyk.

„Och, Bella, nepozeraj na mňa tak, lebo mám dosť blízko k tomu, aby som ťa niekde zatiahol a donútil ťa červenať sa ešte viac,“ vzdychol pridusene a jeho oči horeli vzrušením. Jednou rukou ma vytiahol späť do stoju a do rúk mi už podával učebnice. Stále neschopná pohybu som ich zovrela a sledovala, ako sa Edward s úsmevom otočil a zmizol v dave študentov.

...

Na ostatných hodinách som bola duchom neprítomná a rozmýšľala som. Aj napriek všetkému som si musela priznať jednu vec. Edwarda som chcela, a to veľmi. Však neurobím nič zlé. Bude to len jednorazovka, na ktorú obidvaja zabudneme, a budeme pokračovať ďalej. Veď pôjde len o sex. O nič iné. Užijem si, uspokojím si svoje túžby a ďalej budem ignorovať Edwarda, ako keby nikdy neexistoval.

Keď skončila posledná hodina, pristihla som sa pritom, ako sa náhlym cez budovu školy. Ruky sa mi trochu triasli od napätia a strachu, ktoré som cítila. A samozrejme, mojím telom prechádzalo vzrušenie, ktoré sa zväčšovalo každým jedným krokom.

Vyšla som na parkovisko, rozhliadla sa, či ma niekto sleduje a vybrala sa na úplný kraj cesty. A tam ma už čakalo strieborné volvo.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hry s citmi 2. kapitola: