Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hry s citmi 4. kapitola

12.10.2011 (21:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 3097×

Zastala som, keď som si uvedomila, že predsa len sa niečo zmenilo. Znova som ucítila to známe chvenie a ja som prekvapene otočila hlavu k striebornému Volvu, ktoré stálo na kraji parkoviska. Edward sa znudene jednou nohou opieral o svoje auto, druhou rukou si ležérne prehraboval jeho “po sexe“ vlasy a prepaľoval ma svojim zeleným pohľadom. Mojim telom znova prešli zimomriavky, keď som spoznala ten jeho pohľad. Už viackrát na mňa tak hľadel.

Prvýkrát keď sme sa stretli, druhýkrát v učebni a nakoniec v jeho izbe. Túžba... na to jediné som práve mohla myslieť.

Stála som tam, zarazená a strnulo hľadela do jeho očí. Nechápala som to. Pred pár dňami mi sám hovoril, že na to zabudneme. Čo sa mohlo za ten čas zmeniť? A hlavne, čo odo mňa očakával? Nervózne som si zahyzla do pery a cítila, ako červenám. Vedela som, čo očakáva. A to príliš dobre. A musela som si priznať, že som to chcela tiež. No bolo to príliš nebezpečné. Pre neho a hlavne pre mňa a moje city. Jedna moja časť mi hovorila, aby som s tým vôbec nezačínala, no proste na ňom bolo niečo, čo ma k nemu neuveriteľne ťahalo. Nebola to láska a už vôbec nie jeho povaha. Bola to túžba.

A teraz ako tam tak stál, celý sexy a prepaľoval ma jeho zeleným pohľadom, som znova odhodila všetky predsudky preč a ja som vedela, že to bolo presne to, čo videl v mojich očiach.

Moje zamyslenie vyrušil až školský zvonček a ja som zistila, že na parkovisku sme už sami. Edward prerušil náš očný kontakt, rýchlo si zdvihol tašku, ktorá ležala vedľa neho na zemi, a s letmým úsmevom sa vybral do školy. Hneď som ho nasledovala, keďže profesor, ktorého teraz mám, nikdy nevedel pochopiť, prečo prichádzam neskoro na hodiny.

Vošla som do učebne, sadla si na svoje zvyčajné miesto a rozhliadla sa. Edward, aj keď išiel predo mnou, vošiel do triedy a v rukách zvieral učebnice. Jeho pohľad padol na mňa a na moje prekvapene sa vybral ku mne.

Och môj bože, on si vedľa mňa sadol! Rýchlo som odvrátila svoj pohľad z jeho očí a zapichla ho na stôl predo mnou. Prečo sedí vedľa mňa... a hlavne ako sa mám teraz sústrediť?

Vo vzduchu som znova ucítila tú lahodnú vôňu a chvenie, ktoré sa pri jeho prítomnosti vždy objavilo. Jemne som sa pousmiala, privrela oči a snažila sa sústrediť na hocičo iné, len nie na neho.

„Dlho si nebola v škole,“ skonštatoval potichu a tým ma vytrhol z myšlienok. Pod zvukom jeho hlasu som okamžite otvorila oči a zahľadela sa do tých jeho, ktoré zamyslene hľadeli na jeho prepletené prsty.

„Boli to iba dva dni,“ odpovedala som pobavene. Edward na mňa s pozdvihnutým obočím pozrel a úplne odignoroval moje posledné slová.

„Kde si bola?“ povedal, tentoraz pomalšie, ako keby som nechápala jeho otázke. Robí si zo mňa srandu?

„Čo je tebe vlastne do toho?!“ vyprskla som nahnevane a so založenými rukami som sa obrátila smerom k tabuli. Znova nastalo nepríjemné ticho, ktoré prerušoval iba Edwardov dych.

„Čo je mi do toho?“ zopakoval neveriacky. „Od minulého pondelka sa do toho starám.“

Pobavene som prevrátila oči.

„Aké galantské.“

„Povieš mi to?“ zasyčal cez zaťaté zuby a ja som na ňom mohla vidieť, ako veľmi je nahnevaný. Edward bol zvyknutý, že vždyc dostane to, čo chce. No ja mu tú radosť neurobím.

„Nie.“ Milo som sa usmiala a prisahala by som, že Edward práve očervenel. Zhlboka sa nadýchol a ruky pomaly uvoľnil z pästí.

„Čo by asi tak povedala Alice na to, že sme spolu spali?“ šepol s hravým úsmevom a v očiach sa mu nebezpečne zablysklo. Prekvapene som na neho otočila. On sa mi ide vyhrážať?

„Bola to len jednorázovka, nič viac... užili sme si a tým to končí,“ zopakovala som jeho slová, ktoré mi povedal pri odchode a zbadala, ako sa zamračil. „Povedala som to dobre, Edward?“

Jeho zamračená tvár sa pomaly začala vyjasňovať a znova ju nahrádzala tá hravá. Jemne položil svoju ruku na moju nohu a prstami mi prechádzal hore a dolu. Moje telo na ten dotyk okamžite zareagovalo a ja som ucítila to známe chvenie v podbrušku. Nenávidela som ho za to, čo so mnou robí.

„Provokuješ ma, Bella?“ zvedavo pozdvihol jedno obočie a ruku naďalej až smrteľne pomaly sunul po mojej nohe. „Pretože to by som nerobil.“ Prsty silno vkliesnil medzi moje nohy a donútil ich roztvoriť sa. Prekvapene som zalapala po dychu a rýchlo sa rozhliadla po triede, či nás niekto nezahliadol. Našťastie, všetci boli až príliš zaujatí svojou prácou.

„Čo odo mňa chceš?“ spýtala som sa nechápavo a Edwardov úsmev sa ešte rozšíril.

„Dajme tomu, že minulý pondelok sa mi páčil... až priveľmi a niektoré dni, keď Tanya nie je Forkse, som osamelý. No a tie dni myslím na teba. Práve teraz myslím na teba,“ šepkal potichu a s túžbou na mňa hľadel. „A ešte od teba chcem vedieť, kde si bola.“

Nahnevane som sa zamračila. Edward sa nikdy len tak ľahko nevzdával a vždy dostal to, čo chcel. A keď to nedostal, tak sa nedialo nič dobré.

„Bola som na návšteve rodiny,“ prevrátila som oči a povedala mu čiastočnú pravdu.

„Nezaujímavé.“ Edward jemne našpúlil pery, očividne nezaujatý mojou odpoveďou. Čo čakal? Že som nezvládla to, že ma ignoroval?

„Čo je pre teba zaujímavé?“ zamrmlala som nezaujato a ani od neho nečakala odpoveď, no Edward sa aj tak zamyslel a lišiacky sa usmial.

„Ty, ja, po škole, moja posteľ.“ Starostlivo oddelil každé slovo a tým to urobil ešte dramatickejšie.

„Ty, ja, tvoja posteľ a v tvojich snoch.“ Edward sa zasmial a nervózne si prehrabol vlasy. Už strácal trpezlivosť a mňa to práve iba začalo baviť.

„Neodporuj.“

„Ja neodporujem,“ vyhŕkla som.

„Ty ma nechceš?“ Teraz už na mňa pozeral smutne, obočie mal jemne stiahnuté a jeho úsmev zmizol. Skoro by som mu to aj uverila, keby som ho nepoznala. „Zraňuješ moje city, Bella.“

„Ty máš city?“ vykoktala som zmätene, na čo iba prevrátil oči. Jeho ruky sa znova ocitli na mojich nohách, pomaly sa ku mne naklonil tak, že som až cítila jeho sladký dych a môj pohľad spadol na jeho plné pery, ktoré priam vyzývali k bozku.

„Stavím sa...“ zašepkal potichu a naďalej ma omamoval svojou blízkosťou, „že sa mi do dvoch týždňov priznáš, že ma chceš.“

Strnula som hľadela do jeho krásnych očí a prerývane dýchala. To nie je veľmi ťažká stávka. Dokým mu to nepoviem, tak vyhrám.

„A keď prehráš?“ vydýchla som. Edward sa pousmial.

„Urobím čo len budeš chcieť.“

„Ty vieš, že to je až príliš jednoduché,“ zamračila som sa, neistá Edwardovým sebavedomím. Stále sa usmieval tak isto, akoby vedel, že to vyhrá.

„Viem, preto to bude ešte lepšie, keď prehráš.“ Edwardove oči, ktoré boli doteraz na mne, sa presunuli k dverám a ja som až vtedy zaregistrovala, že do učebne vošiel profesor.

„Dohodnuté,“ šepla som rýchlo a sledovala, ako sa s posledným arogantným a pobaveným úsmevom otočil k tabuli.

„Bella, stoj!“ Alice za mnou zadýchane fučala, keď som sa hnala chodbou a snažila sa čo najskôr dostať preč z tej triedy. Preč od toho diabla.

„Kričím tu na teba cez celú chodbu,“ vyčítala mi ďalej a schmatla ma za ruku, aby ma zastavila. „Čo ťa tak rozrušilo?“ spýtala sa nechápavo a skenovala ma svojim vševediacim pohľadom.

„Rozrušilo? Neviem o čom hovoríš,“ zahovorila som trochu priškrtene a Alice sa zamračila.

„Bella, vieš, že si vždy červená a tvoje oči sú rozšírené, keď klameš?“

Prekvapene som sa zamračila a prevrátila oči. Čo je ona? Psychológ?

„Nemám veľmi dobrý deň, to je všetko,“ zahovorila som potichu a snažila sa vyhýbať jej pohľadu. Alicina tvár sa zrazu rozžiarila a šťastne sa usmiala.

„Mám pre teba niečo, čo ti ten deň zlepší!“ povedala až príliš nadšene. „Dnes poobede príde Jasper, a tak som rozmýšľala, že by sme si spravili taký spoločný deň. Bazén, grilovanie a potom by si u nás prespala, čo povieš?“ Nedočkavo na mňa hľadela.

„Ja neviem, Alice, veľmi sa na to necítim.“ Predstava večera stráveného po boku Alice, ktorá zamilovane pozerá na Jaspera, nebola lákavá.

„No tak, Bella... prosím?“ Smutne na mňa hľadela a v jej malých rúčkach zvierala tie moje.

„Dobre,“ vydýchla som rezignovane a zmierila sa s tým, že Alice sa nedá oponovať.

...

Aj s Alice sme pomaly kráčali k autu, po dlhom dni školy. Domov som dnes ani neplánovala ísť. A Alice ma ani nechcela pustiť. Že keď budem niečo potrebovať, môžem si požičať od nej.

„Ahoj, Alice, Bella.“ Objavil sa vedľa nás Jasper a ja som ho odzdravila. Alice sa okamžite začervenala.

„Ahoj, Jasper,“ zamrmlala a ja som sa musela zasmiať. Že vraj ja som čitateľná.

Cesta domov ubehla rýchlo. Alice s Jasperom sa na niečom stále smiali a ja som tam sedela... v tichosti. Možno som si predsa len mala rozmyslieť to prespávanie u Alice.

Ich dom bol prázdny, každopádne ako vždy, keď som sem prišla. Jej rodičia prichádzali domov veľmi neskoro, alebo boli odcestovaní.

Dnes bol vo Forkse jeden z krajších dní. Slnko síce nesvietilo, no nebola ani zima. S Alice sme sa rýchlo prezliekli do plaviek a išli k bazénu, kde už nás čakal Jasper. Sadla som si na lehátko a vedľa mňa sa usadila Alice.

„Alice, poď do vody!“ zakričal na ňu Jasper a ona iba s úsmevom zakrútila hlavou. „Poď, lebo si pre teba prídem.“ Tentoraz sa usmieval už aj Jasper. Pobavene som ich sledovala a zasmiala sa, keď Alice znova zakrútila hlavou a Jasper sa rozbehol smerom k nej a chytil ju na ruky. Alice sa chichotala po celý čas, až dokým neskončila vo vode.

Ešte chvíľu som sledovala, ako sa zabávajú a naháňajú a nakoniec sa postavila.

„Idem si pre niečo na jedlo,“ zavolala som pre istotu, aj keď som vedela, že to práve teraz nikoho nebude zaujímať. Pomalým krokom som sa vybrala do kuchyne a so záujmom otvorila plnú chladničku. Vzala som si džem a zo skrinky vytiahla toasty. Ľudské jedlo som nemala rada, no v takýchto situáciách som sa musela uspokojiť aj s týmto.

Donatierala som prvý toast a načiahla sa pre ďalší, keď sa okolo mňa ovinuli dve silné ruky a pritiahli si ma k svojmu pevnému hrudníku.

„Hmm, Isabella, ty mi snáď čítaš myšlienky,“ zapriadol mi do ucha a bradu si oprel o moje rameno. Stuhnuto som stála na mieste a cítila sa nepohodlne. Možno keby som sa uvoľnila a oprela o tú jeho vypracovanú hruď a... Prekvapene som sa zastavila. Na čo to, preboha, myslím?

„Máš chuť na toasty?“ vykoktala som prvú vec, ktorá mi napadla. Edwardova ruka sa pomaly zdvihla, aby mi odhrnula vlasy z krku. Prstom mi jemne prešiel po nahej pokožke a nakoniec na ňu priložil svoje pery a opatrne ju medzi ne vsal. Cítila som, ako sa mi zadrhol dych a mojim telom prešlo vzrušenie z dotyku jeho pier a ja som sa prichytila pri tom, ako ešte viac nakláňam hlavu do boku.

„Mám na niečo chuť, no toasty to určite nie sú,“ šepol mi cez bozky a ja som prekvapene vydýchla všetok vzduch, ktorý som mala v pľúcach. Bez rozmýšľania som zdvihla ruky a zaplietla ich do jeho jemných vlasov a poláskala ich.

Edward jemne zavrčal a s planúcimi očami na mňa pozrel. Jeho pohľad sa pomaly presunul na moje pery a jazykom si pomaly prešiel po tých svojich, aby ich navlhčil. Pevne som zovrela jeho vlasy a priťahovala si ho bližšie. Zavrel oči a pootvoril pery a ja som sa zachvela, keď som ucítila jeho dych na tvári. Tak blízko...

„Bella, už si hotová?“ Edward odo mňa vystrašene odskočil ku stolu, ktorý bol za ním. Alice s úsmevom vošla do kuchyne a keď jej pohľad padol na zadychčaného Edwarda, zamračila sa.

„Znova sa tu hádate?“ spýtala sa s pozdvihnutým obočím a ja som si všimla, ako sa Edward uvoľnil.

„Ako inak,“ zamrmlal a vstal. Do ruky schytil nejakú minerálku a vybral sa k dverám. „Keby niečo, som v izbe,“ zakričal ešte z obývačky a vybral sa po schodoch hore. Alice sa na mňa významne pozrela a neveriacky si ma premerala.

„Čo?“ spýtala som sa podráždene, do ruky zobrala pripravené toasty a rýchlo bežala k bazénu, aby som sa vyhla ďalším otázkam.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hry s citmi 4. kapitola: