Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever - 16. Zradca

23.06.2013 (21:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1987×

16. Zradca

Pohľad Belly:

Pomrvila som sa v Edwardovej náruči. Hladil ma po prsiach a bokoch a vo vlasoch som cítila jeho dych. Stále som popritom nemohla uveriť, akej živočíšnosti sme sa oddali. Ani vo sne by mi nenapadlo, že som takého niečoho schopná. Ale popravde, za posledný týždeň sa toho veľa zmenilo. 

„Takto chcem ostať naveky,“ priznala som Edwardovi. Zasmial sa. 

„Veľmi rád.“ Vtisol mi bozk na čelo a ja som cítila, ako sa v ňom znovu preberá jeho mužnosť. Pretočila som sa k nemu tvárou a sadla si mu na bedrá. jeho hrdelný ston prerušil môj vzdych. „Takto ti ublížim,“ namietal. Nebolo tomu dlho, čo sme trikrát vyvrcholili v spoločnej extáze slasti. Zdalo sa však, že nám to stále nestačí. 

Pokrútila som hlavou a začala sa pomaly pohybovať. „Nie som z porcelánu,“ uškrnula som sa. 

Prikývol. „To teda rozhodne nie si.“ Omotal si moje kučery plné hliny okolo prstov a pritiahol ma k sebe. Jeho druhá ruka skončila na mojom zadku a jemne ho stačila. „Si nádherná,“ šepol. Nezabránila som, aby mi zružoveli líca. Ešte stále som si nevedela zvyknúť na jeho komplimenty. Posledný raz prirazil a ja som sa vyčerpaná zrútila na jeho dokonalý hrudník. Obaja sme sťažka vydychovali.  

„Páčim sa ti, Bella?“ To ma prekvapilo. Nadvihla som hlavu. Tváril sa vážne. Roztiahla som ruky v geste "čo myslíš?" Pohladil ma po líci. „Asi som sa zamiloval,“ priznal a mne to vyrazilo dych viac než sex. Ešte nikto mi nikdy nepovedal, že ma má rád, nie to aby ma niekto miloval. Edwardovo úprimné vyjadrenie ma šokovalo aj potešilo. Nevedela som, čo na to povedať. „Máš ma rada?“ spýtal sa znova, keď som mlčala. 

„Neviem, ako sa spoznáva láska, ale mám ťa viac než rada.“ Zase som sa červenala. Tentoraz z toho, že aj napriek bohatým skúsenostiam v sexe, ktoré mi Edward zabezpečil, som bola neskúsená v citoch. Hnevala som sa sama na seba, že som o mužoch neprejavila záujem už skôr. 

„Chceš so mnou zostať?“ pýtal sa ďalej vážnym hlasom. Nemala som tušenie, čo mu behá po rozume. Pokrčila som ramenami. Jedna moja časť mu chcela povedať áno, tá druhá ju však zadržala. Posledné dni som sa sústreďovala len na pomstu, ktorá sa mi akosi vymykala z rúk. Premýšľala som, ako zabiť Ara a nevedela, čo bude ďalej. Edward mi nasadil do hlavy chrobáka. Večnosť s ním by mohla byť zaujímavá. 

„Možno,“ povedala som nakoniec. Výraz jeho tváre sa nezmenil. Hnevalo ma to. Vyzeral, akoby si chránil svoje city oceľovým múrom a ja som nevedela prečo. 

Vytiahla som ho zo seba a posadila sa vedľa neho tak, ako ma Boh stvoril. Teraz to bolo to posedné, čo ma trápilo. „Edward?“ oslovila som ho po chvíli. Vôbec sa nehýbal, ani nedýchal. Jasné, že upíri nemusia dýchať, no desilo ma to. Strčila som do neho. „Edward!“ už som vykríkla. Až potom sa nadvihol na lakťoch a prekvapene sa po mne pozeral. 

„Stále chceš zabiť Ara?“ Zmenil tému tak rýchlo, až som musela zalapať po dychu. „Máš nejaký plán, ktorý by neobsahoval časť, keď sa s ním dostaneš do postele?“ Mala som nutkanie utiecť, tak veľmi mi bolo trápne. 

„Myslela som, že ho zabijem sama, chcela som to ešte posledný raz vyskúšať, kým budem ohrozovať životy iných. Vlkolaci mi chcú pomôcť.“ Bol prekvapený. Videla som, ako sa mu za tými čiernymi rozvášnenými očami hýbu myšlienky. 

„Zariadiš mi s nimi stretnutie?“ 

„Prečo?“ opýtala som sa okamžite. 

„Pomôžem ti. Môžeš mať toľko schopností, koľko len chceš, Aro je priveľmi silný. Tak zariadiš to stretnutie? Najlepšie čo najskôr.“ Vygúlila som oči. Jeho rozkazovačný tón ma udivoval. A tie pochybnosti. Mala som sto chutí ukázať mu niektorú svoju schopnosť, aby som mu ukázala, že som dosť silná. No to už sa dvíhal zo zeme v celej svojej kráse a mňa to úplne vyhodilo z rovnováhy. Vzrušene som sledovala, ako sa oblieka, až som sa zabudla. Keď som zaklipkala očami, už bol oblečený a nedočkavo na mňa pozeral. Hodil po mne šaty.

„Zavoláš ich? Vy vlkolaci by ste si mali vedieť čítať myšlienky alebo čosi podobné, nie?“ Radšej som nechcela vedieť, odkiaľ toto vie. Zjavne bol rozhodnutý stretnúť sa s nimi aj proti mojej vôli a preto bolo lepšie, ak ich zavolám ja, než by sa vrhol do lesa na vlastnú päsť a oni by ho zabili. S tým by som sa nikdy nezmierila. 

Vrátila som mu šaty a keď už prekvapene otváral ústa, priložila som mu na ne ukazovák. „Vieme si čítať myšlienky, ale iba keď sme premenení na vlkov. Myslím, že som pred pár hodinami začula Jareda. Tak skúsime, či je ešte pripojený.“ Pousmiala som sa nad svojím prirovnaním. Pričupila som sa a premenila sa na vlka. Už to nebolelo tak ako po prvý raz. Vlastne to bolo ako umyť si telo vodou a zmyť všetky nečistoty. 

Započúvala som sa do ticha lesa. Bolo tam pár kusov lovnej zveri a ja som si uvedomila, že mi vyhladlo. Pozrela som na Edwarda. Moje vlčie telo ho stále ohromovalo. Potiahol nosom. Bola som rada, že mu nesmrdím, práve naopak. Videla som, že ho to do istej miery vyrušuje. Čo bolo úchylné a sexi zároveň. 

Ty spávaš s upírom? Začula som prekvapené myšlienky Jareda. Bola som rada, že je stále premenený. Žeby strážil hranice?

Som aj poloupírka. Máš niečo proti? Vyslala som mu. 

Je mi to jedno. Ale je to nechutné. Akoby sa naša rasa už viac nemohla klesnúť. 

Zavrčala som, aj keď to nemohol počuť. Mohol len cítiť môj hnev. Edward sa postavil vedľa mňa a zaostril do hlbokého lesa. Vedel čítať myšlienky. Len ja som bola výnimkou, za čo som bola celkom aj vďačná. Spomenula som si, keď ma ešte pred pár hodinami pohládzal po tvári a v jednom kuse sa ma pýtal, na čo myslím. Keď som na neho nahnevane vyletela, vysvetlil mi to. Napadlo mi, či dokáže čítať myšlienky aj vlkolakom a či zachytil tie Jaredove. 

Mohla by si na neho prestať myslieť? Lezie mi to na nervy, znechutil sa vlkolak niekoľko kilometrov odo mňa. Opäť som zavrčala, ale Edward vedľa mňa sa usmial. Takže jeho myšlienky zachytil.

Prepáč. Vlastne som ťa chcela poprosiť o malú službičku. Pošleš za mnou Sama?

Načo?

Edward nám chce pomôcť s Arom. Chcel by sa s ním rozprávať.

Tentoraz zavrčal on. Prečo by chcel pomôcť? Pijavice sa nezabíjajú medzi sebou. Nie?

Nebol si tým taký istý. Uchechtla som sa vo svojej vlčej podobe, takže to skôr znelo ako odprsknutie. Zabíjajú. Dokonca viac, než by mali. Zavoláš Sama?! Nebola to už prosba. Jered mal však v hlave stále toľko protichodných myšlienok. Dupla som si nohou a zavrčala tak, až sa otriasol celý les. Medzi ušami som pocítila Edwardovu ruku, snažil sa ma upokojiť. Posledný raz som sa pozrela smerom, kde bol asi tak Jared. Zavolaj ho, inak za ním prídem sama a zaryjem do teba svoje tesáky. Spomenula som si, ako sa Jared bál mojich upírskych tesákov, keď som u nich bola po prvý raz. Zachvel sa a vynadal mi. V polovici jeho nadávok som sa už ale premenila naspäť na človeka. V momente som na perách pocítila Edwardove ústa. 

„Milujem, keď sa premeníš naspäť a ja z teba tá najdokonalejšia poloupírka,“ šepol vyrušene. Oči mu ešte viac sčerneli. Uchechtla som sa. 

„Takže sa ti ako vlk nepáčim?“ podpichla som ho. 

Pokrútil hlavou. „Nemôžem ťa pobozkať.“ Musela som súhlasiť - vyzeralo by to zvláštne, ak by svoj jazyk vopchal do veľkej vlčej papule. Striaslo ma. Nie, toto som rozhodne nemala v pláne skúšať.

Edward mi pretiahol šaty cez hlavu a pomedzi bozky mi ich zaväzoval. Celá som bola nasiaknutá jeho vôňou, a to sa mi veľmi páčilo. Obtrela som sa mu o hruď, na čo zavrčal. 

„Mali by sme sa ovládať, inak si ťa vezmem znovu.“ 

„Presne to by sa mi páčilo,“ hlasno som vzdychla. Edward sa odtiahol a ja som spozorovala, že sa blížia. Upravila som si vlasy a snažila sa rozčesať tie chuchvalce. Musela som vyzerať strašne. 

Edward si mi okolo pása omotal ruku a prisunul si ma viac k telu. Spokojne som sa oprela o jeho hruď.

„Ste nechutní,“ začula som Jakea. Vyšiel spomedzi stromov nahý do pol pása len v šortkách. Za ním vyšiel aj Sam a Jared ako vlkolak. Zavrčal na mňa, na čo som ukázala tesáky a zasyčala. Okamžite sa stiahol. 

„Edward, toto je Sam Uley, vodca svorky. A to je Jacob a Jared,“ predstavila som mu ich. Sam a Edward na seba len kývli hlavami, bola som naivná, ak som myslela, že si podajú ruky. Edwardovi vlkolaci smrdeli, krčil nos, aj keď sa snažil správať slušne. 

„Takže,“ začal Sam neisto. Pohľadom preskočil z Edwarda na mňa a potom znova na neho. „Chcel si sa rozprávať o Arovi?“ 

Edward prikývol. „Chcem ho vidieť mŕtveho rovnako ako Bella. Dokonca možno o niečo viac.“

„Prečo? Čo ti urobil?“ vyzvedal Jake. Cítila som, ako zosilnelo jeho zovretie. Pohladila som ho po líci a on sa upokojil. 

„Zabil mi rodičov,“ odvetil nakoniec. Edwardov príbeh ma zakaždým dojímal a nútil ma plakať. Aj teraz som mala čo robiť, aby som zadržala slzy.

„Prečo?“ nenechal to Jake. Zagánila som na neho. Edward sa na mňa pozrel a nechcel odpovedať. V očiach som mu videla toľko bolesti, že by to skolilo aj vola. Za to som ho obdivovala. 

„Máte už nejaký plán?“ opýtal sa nakoniec s poriadnym nádychom. Sam si ho premeriaval. Hodnotil. Na tvári mal pochybnosti. 

„Edward je tá najlepšia verzia upírov, aká môže existovať. Mohli by ste mu veriť aspoň tak ako mne,“ vyhŕkla som. Všetky pohľady sa ocitli na mne a ja som zružovela. Cítila som, ako ma páli ksicht. 

„Tak dobre. Ale ak nás podrazíte, zabijeme vás,“ vyhrážal sa Sam. „Bella vravela, že by mohla Ara vylákať na spoločný lov, kde by sme ho mohli napadnúť aj my, ale na také pozvanie by ho musela lepšie spoznať. Neviem, či sa to podarilo." Pokrútila som hlavou ešte viac červená. Edward vedľa mňa stuhol. 

„Toto bol váš plán?“ nemohol tomu uveriť môj milenec. Prevrátila som očami a bola zvedavá, s akým geniálnym nápadom na mňa vyrukuje. „Tak to bolo snáď to najúbohejšie, čo som kedy počul.“ Jared zavrčal. „Ara stráži garda ako oko v hlave. Myslím... Nie, viem, že mám niečo lepšie.“ Otočil sa na mňa. „Bella, nemuselo by sa ti to páčiť. Nechceš sa vrátiť späť do Letného sídla?“ 

Ohúrene som otvorila ústa. „Zbláznil si sa? Nie! Chcem počuť ten tvoj perfektný plán.“ Zarazila som si ruky na prsia. 

„To nebol návrh. Potom ti všetko poviem. Teraz choď!“ rozkázal. Takéhoto som ho ešte nevidela. Na tvári mal nečitateľný výraz a jeho hlasu by som nemala odporovať. Aj tak som však ostala stáť na mieste. 

„Bella, mám ťa tam odniesť?“ Vypleštila som oči. To nemohol myslieť vážne. Čo také strašné bolo v jeho pláne, že ma chcel odtiaľto vyštvať? Už-už som sa chcela ozvať, keď mi zaškvŕkalo v žalúdku. Edward s usmial od ucha k uchu. Toto sa mu naozaj hodilo.

 „Chcem, aby si mi potom všetko povedal. Dobre?“ Súhlasil. Bolo mi jasné, že mi nepovie úplne všetko, preto som bola zrazu rada, že som polovičný vlkolak prepojený s mysľami ostatných. Keď nepovie všetko, jednoducho si to prečítam v Jaredovej hlave. 

Skryla som úsmev a pobozkala Edwarda letmo na líce. Rozbehla som sa cez les späť do domu a kvôli hladu ma šialene bolelo celé telo. Vbehla som do kuchyne a zobrala prvé, čo som našla v chladničke - kuracie prsia nakrájané na pásiky. Bez rozmyslu som si ich strkala do úst, pričom mi nebolo vôbec zle. Až keď bol plastový obal spoly prázdny, zacítila som čerstvú krv. Ozval sa výkrik. Pustila som jedlo a vydala sa za ním. Viedol cez obývačku, po rovnakej ceste, kadiaľ sa ťahala krvavá stopa. A tej krvi bolo veľa. Príliš veľa. 

Viedla von. Na chvíľu som zastavila, niečo sa mi nepozdávalo. Všade bolo cítiť upírov, nie len Egyptský klan, ale aj známe vône, ku ktorým som však nedokázala dosadiť tvár. Mala som sa na pozore a bola som kedykoľvek pripravená na útok, keď som pomaly prešla na koniec chodby do zadnej časti Letného domu. Vtedy som spozorovala známu vôňu. Zamrzla som na mieste a v sekunde sa otočila. Niekde tam vpredu bol Aro. Nemala som tušenie, čo tu robil, ale nesmel ma zbadať. Vykročila som späť, no skôr, ako som urobila čo i len dva kroky, ma zrazila tvrdá päsť k zemi. V hlave mi trešťalo. Niečo sa zlomilo, ale nebola som si istá, či to niečo bolo v mojej hlave. Vliekli ma. To jediné som si dokázala uvedomiť, pretože sa mi šaty kĺzali po tele hore a ja som si príliš silno uvedomovala tú hanbu. Pokúsila som sa zaklipkať očami a prečistiť si rozmazané obrazy pred sebou. Cítila som toľko upírov, až sa mi zlievali dokopy. Ten, čo ma ťahal, ma konečne pustil, ale stál pri mne. Pretože, keď som dvíhala ruku k tvári, lakťom som nechtiac zavadila o jeho nohu. Konečne sa mi rozjasnilo.

„Aro?“ vypískla som. Priečilo sa mi nazvať ho otcom. Tým už v mojich očiach dávno nebol.

Stál s ďalšími tromi či štyrmi upírmi – nebola som si istá, všetko sa mi akosi zdvojnásobovalo – len pár metrov odo mňa. Vlasy ma prehodené dozadu cez čierny plášť s červeným golierom. Tváril sa... Nedokázala som to odhadnúť. Nevidela som tam hnev. Ani zúrivosť. Možno pocit zadosťučinenia voči mojej osobe a malý úškľab víťazstva. Díval sa na mňa z poriadnej výšky.

„Dcérka,“ povedal snáď tým najmilším hlasom. Striaslo ma.

„Ako si ma našiel,“ nič lepšie ako otázka mi nenapadlo.

Pery sa mu ešte viac rozšírili do úsmevu a elegantým gestom – tak ako to vedel len on – ukázal doprava. Nasledovala som jeho ruku, viedla k zakrvavenému telu chlapíka. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že je mŕtvy. Jeho tučnú tvár som nikdy nevidela, preto som sa nechápavo otočila späť k otcovi. Ten pohyb ma bolel.

„Garda ťa vypátrala od letiska až do Španielska. Tento človek je posledný, ktorý ťa videl nažive.“ Stále som nerozumela. Otočila som sa znova k mŕtvole. Bolo vidieť, že ho mučili. Ale potom som si všimla ešte niečo. Niekoľko metrov za ním stála Kristen, so širokým víťazoslávnym úsmevom, ktorý sa jej nepodarilo tak skryť ako Arovi.

„Prečo mám pocit, že s tým máš niečo spoločné?“ opýtala som sa priamo jej. Nič nepovedala. Len sa dívala. Dívala sa zvrchu ako Aro a ja som mala sto chutí ju zabiť. Teraz som ľutovala, že som to neurobila už skôr.

„Čo teraz?“ Pozrela som na Ara. Na um mi prichádzali len dve možnosti. Buď ma zabije tu a teraz, alebo vezme späť do Volterry. Tak trochu som dúfala, že urobí to prvé. Smrť by bola pre mňa vykúpením. Ale život vo väzení skutočným trestom.

„Matka je na teba zvedavá. Už sa nemôže dočkať svojej dcéry,“ odvetil a ja som sa neubránila znechuteniu. Možno som mohla včas zaútočiť na Ara, tak nech ma zabijú. Skutočne som chcela umrieť. A chcelo sa mi plakať. Ako som mohla byť taká hlúpa a myslieť si, že ma konečne postretlo šťastie, keď som sa milovala s Edwardom. Mohlo mi napadnúť, že jeho priateľka, údajná „snúbenica“, to nenechá len tak. Nikto mi nebude chýbať viac než Edward. Len som dúfala, že Sam ho zdrží dosť dlho na to, aby sa nestretol s Arom. V duchu som sa s ním rozlúčila. Nechcela som žiť, ako doteraz. Pomaly som sa dvíhala zo zeme a chcela zavrčať. Vtedy sa objavil Edward. Zbadala som ho ako prvá. Pri pohľade na Volterrských upírov sa zarazene zastavil. Jeho výraz sa menil zo sekundy na sekundu. Ohromenie vystriedala zúrivosť. A tá zas plynule prešla do pokojného výrazu, akoby to bola obyčajná schôdzka rodičov na základnej škole, možno so štipkou prekvapenia, pri zistení, že jeho dieťa prepadá s matematiky.

„Edward,“ zvolal Aro. Sledovala som, ako sa k nemu priateľsky prekĺzal a objal ho. Edward stál ako skamenený. Výraz jeho tváre neprezrádzal nič. „Musím ti poblahopriať, že si si našiel takú krásnu upírku. Ste dokonalý pár, skutočne. A zároveň som ti vďačný aj za to, že si sa postaral o moju Isabellu a dal si ma informovať o jej polohe.“ Aro ho priateľsky potľapkal po chrbte. Edwardovi sa len na sekundu objavilo na tvári prekvapenie. Potom zase skryl svoje pocity. Ja som však tie svoje tak ľahko skryť nedokázala. Pocit zrady ma od vnútra drtil. V jedinej minúte som si uvedomila, čo pre mňa všetko Edward znamenal a ako veľmi som ho mala rada a pri tom nič, čo nebola pravda. Nemohla som tomu uveriť. Skutočne ma zradil! A popritom hovoril, že ma miluje. Hajzel, hajzel... Už som nedokázala zadržať slzy, keď sa mu Kristen omotala okolo tela a vtisla mu aj napriek veľkému počtu cudzích upírov vášnivý bozk na pery. Zadržala som akýkoľvek zvuk, aj keď vďaka slzám, som sotva videla pred seba.

„Srdečne vás chcem oboch pozvať na dcérine zásnuby. Bude to o pár dní vo Volterre. Určite príďte.“ Počula som šťastný Arov hlas. Sotva som vnímala slovo zásnuby. V tejto chvíli ma už nič nemohlo raniť viac.

„Samozrejme. Veľmi radi prídeme,“ súhlasil Edward. To bolo naozaj príliš. Chcela som umrieť. Po krátkej chvíli sa mi podarilo odpadnúť. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever - 16. Zradca: