Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I'm back. Did you miss me? - 1. kapitola

16.09.2014 (07:00) • HappyDee • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1537×

Volám sa Anastasia Lara Cullen-Soulová, som upírka a som znovu späť. Stojím tu pripravená, s úsmevom na tvári, plná nových síl a výziev. Som pripravená ukázať iným, že sa mám dobre, že si viem užívať, že ma samota nezabila, ale naopak - posilnila. 

Aj keď som sa vo Forske a jeho lesoch nikdy necítila stratená, musím priznať, že momentálne som mala značné problémy dokonca aj s GPS nájsť môj nový dom. Vedela som, že keď tu chcem znova bývať, musím najskôr kúpiť nejaký dom. Nechala som to preto na maklérku a zároveň dizajnérku, ktorá mi ho zabezpečila. Po telefóne znela schopne, takže jej verím.

Kľúče som mala, už len nájsť dom. Samozrejme, čo sa polohy týkalo, stále som si chcela udržiavať isté súkromie a odstup od ľudí, čiže som chcele dom v lese.

Šoférovala som asi desať minút, keď som ho konečne našla. Ostala som prekvapená.

„Je naozaj krásny," povedala som si sama pre seba.

Musím povedať, že vo vnútri bol rovnako krásny. Zavolala som maklérke a oznámila som nadšenie z domu.
Autá aj veci už boli v dome, všetky som ich dala poslať ešte pred príchodom. Hodila som sa do obrovského gauča a užívala si atmosféry, ktorá z nového domu priam vyžarovala.

Po chvíľe lenošenia som sa rozhodla, že sa pôjdem trocha prejsť po lese. Chýbalo mi to. Prezliekla som sa do jednoduchédo outfitu a vyšla z domu. Potrebujem prísť na nové myšlienky. Od zajtra nastupujem opäť do školy. Kolotoč povinností, zoznamovania a vybavovačiek zase raz dokola. Vedela som však, že teraz to bude iné, vedela som, že stretnutie s Cullenovcami bude samozrejmosť. Teším sa na ich výrazy, keď ma uvidia.

Z môjho premýšľania ma zrazu prerušil krik. Ženský krik. Utekala som k zdroju kriku, keď som uvidela babu, menšej postavy, ako sa práve potkýňa o kmeň stromu a rúti sa k zemi. Bleskovo som ju stihla chytiť aby nespadla, keď v tom ma zarazil pohľad, ktorý videla spoza jej plecia. Muž s bielou pokožkou a červenými očami. Upír?! Tu a teraz?! Keď sa naše pohľady stretli, zmizol.

Uvedomila som si, že tú babu stále držím v rukách.
„Ehm, si v pohode?" spýtala som sa jej ustarane.
„Wow, to bolo proste wow, neviem ako si to spravila, ale ďakujem," odvetila mi s úmevom, ale nechápavo.
„Počula som krik a potom som si všimla ako padáš, tak som ťa zachytila," povedala som jej, pričom si ma skúmavo obzerala.
„Ja... ja pardon, len... no... to je jedno," odvetila zmätene.

„Čo sa stalo? Prečo si vlastne kričala?" sýtala som sa jej.
„Vieš, ja vlastne neviem, bola som sa prejsť v lese, pozrieť sa na nejaké byliny a kvety ohľadom školského projektu, keď som počula zvuky, nikto sa neozýval, tak som radšej šla, no v tom som uvidela nejakého chlapa, zľakla som sa a začala utekať," dokončila bojazlivo.

„Ja som tu nevidela nikoho," zaklamala som trocha, „ale dávaj si pozor, nie je to tu práve bezpečné."
„No to teda nie! Ja viem kto a čo to bolo!" povedala zrazu prísne.

Čože? Ona ho videla? Vie čo je zač? Pozná upírov?

„Pppočkaj, ty vieš kto to bol?" spýtala som sa s obavami.
„No samozrejme, že viem, úchylák to bol nejaký!" dokončila zrazu naštvane.
Tak úchylák? Uf, musela som sa jemne pousmiať, ja trúba, jasné, že nič nevie.

Všimla si môj úsmevu, tak sa na mňa podozrivo pozrela. Bola zlatá.
„Ja som Sia... ehm... teší ma a ďakujem ešte raz, inak, ak môžem, si tu nová? Nepoznám ťa," spýtala sa ma, pričom som si všimla, ako si ma premeriava.

„Som Lara, aj mňa teší, a máš pravdu, len dnes som sa prisťahovala, zajtra sem nastupujem do školy."
„Tak to sa teda asi vidíme," dodala s úsmevom a chystala sa na odchod.
„Čo blázniš? Kam chceš ísť teraz sama? Poď so mnou, bývam tu kúsok, zavolám ti taxi." Vedala, že na výber nemá, tak súhlasila.
Nechcela som riskovať, že sa ten upír vráti, neviem vlastne ani čo tu hľadal a prečo jej chcel ublížiť, nedávalo mi to zmysel.
Po ceste z lesa som sa dozvedela o novinkách na škole. Vraj sa to tu začína hemžiť snobmi, ďalej, že škola otvára každý víkend priestory nejakého školského klubu, taktiež o tom, ako nechutne tam varia a samozrejme o "pár dokonalých deckách". Cullenovcoch.

Už počas rozhovoru som si všimla, že Sia nepatrí do skupinky tých namyslených bohatých deciek, o ktorých mi vravela. Je jemná a hanblivá. V spoločnosti sa necíti príliš svoja. Všimla som si aj, ako si ma viackrát obzerala. Pri ceste som jej zavolala taxík a rozlúčili sme sa. Išla som naspäť domov, stále premýšľajúc nad tým, čo som videla.

Neskôr však prišli na rad iné veci. Čo ráno na seba? Vedela som, že v momente, ako vystúpim na parkovisku z auta, budú oči na mne, avšak prečo neprehĺbiť dojem skvelým outfitom? Veď ako som si povedala, nová Lara, nový štýl, noví ľudia, nové vzťahy. Už žiadny asocializmus, chce to zábavu.

Ráno som si dala sprchu, jemne upravila vlasy a spravila make-up. Zo šatníka som nakoniec vytiahla sivý top s čiernymi nohaviciami a masívnym náhrdelníkom (nech je na čo upútať). K tomu obyčajnú kabelku a čierne lodičky.

Ešte posledný pohľad do zrkadla, okuliare na hlavu a poďme na to. Okuliare sú mojím neodmysliteľným kamarátom, nosím ich skoro stále, cítim sa tak bezpečnejšie. Som zástancom, že z očí dokážeš človeka úplne prečítať, čiže rada čítam v očiach druhých, ale tie moje, tie musia ostať ukryté.

Vytiahla som moje obľúbené auto z garáže a vyrazila som. 

Počas jazdy som si vo Forske naozaj všímala veľa drahých aút. Žeby sa nám to tu ozaj menilo na nejakú smotánku? Zasmiala som sa v duchu. Náhle som však trhla volantom, keď sa mi do cesty pripietla nejaká čierna Audina. Bleskovo som otvorila okno a začala kričať:
„Šibe ti alebo čo? Si slepý?"
Namiesto odpovede som sa však dočkala len zatrúbenia od dotyčného vodiča.
Vidím, že Sia mala pravdu. O snobov, detičky zo smotánky a namyslených spratkov tu nebude núdze. Troška sa aspoň pobavím.

Potvrdilo sa mi to, keď som prichádza na školské parkovisko a uvidela pár naozaj skvelých aút. Vďaka môjmu menšiemu incidentu som samozrejme trocha meškala, čiže, keď som prišla na parkovisko, bolo totálne preplnené deckami, ktoré stáli pred školou. V momente všetky oči padli na moje auto, cítila som to.

Keď už divadlo, tak poriadne. Pustila som v aute pesničku na plné a užívala si pohľady ostatných. Pomaly som zaparkovala, vzala kabelku a vystúpila. A vtedy som ich uvidela...

Na druhej strane parkoviska stáli oni - Cullenovci. Naše pohľady sa stretli a navzájom do seba zabodávali. Tvárila som sa sebavedomo a vyrovnane. Pozrela som sa na každého jedného z nich... Alice, Jasper, Rosalie, Emmett, Edward, Bella... a... a počkať! Kto je ten siedmy?!

Autor: HappyDee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I'm back. Did you miss me? - 1. kapitola: