Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I'm back. Did you miss me? - 3. kapitola

12.10.2014 (07:15) • HappyDee • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1502×

Po ceste domov som sa zastavila v blízkom supermarkete, vedela som, že zajtra pred párty príde Sia, čiže nejaké jedlo by sa rozhodne zišlo, prázdna chladnička a poličky by zrejme pôsobili divne.
Po nákupe som prišla domov, trocha sa pohrala s dekorovaním ovocia po dome a nakoniec som išla pozrieť čo ma čaká vlastne zajtra v škole.

Konečne piatok, najskôr škola, potom párty. Ha, deň ako u pravého obyčajného človeka.
Ráno som si hodila sprchu, upravila si vlasy a obliekla sa. Dnes som zvolila klasický jednoduchý outfit, ktorým sa nedá nič pokaziť. V zrkadle som si všimla moje oči, ktoré začínali meniť farbu, chcelo by to poriadny lov. Dnes však nebude kedy, bude to musieť počkať do zajtra.

Škola mi tentokrát išla rýchlo. Behala som hore-dole po škole, každý učiteľ sa ma po hodine pýtal množstvo otázok a preto som tentokrát nemala čas zaoberať sa príliš okolím.
Čo sa však nedalo prehliadnuť, boli neustále pohľady tých namyslených povrchných báb, ktoré si ma stále premieravali a niečo šepotali. Vlastne sa čudujem, že vôbec prežili fakt, že na ich škole je nová baba, ktorá spravila rozruch medzi všetkými chalanmi. Nie sú stredobod pozornosti, och, toľká škoda. Na čele s barbie hlavou Jennou vyzerali ako nejaká feministická sekta. 
Dnes na ich reči nemám fakt nervy, rozhodla som sa preto pre plán ignorácie, aspoň na dnes.

Počas obedovej prestávky som nemala, ako počas celého dňa, čas, takže som len prebehla cez jedáleň. Po prvýkrát som dnes stihla zaregistrovať Cullenovcov, ktorí sa na mňa okamžite pozreli.
Bol tam aj on - Chris. Naše pohľady sa stretli, keď nás z nich zrazu pretrhol poriadny hrmot zvonka. Wow, vyzerá to na poriadnu búrku.
Pri odchode z jedálne som opäť narazila na skupinku našich sebavedomých krásavíc s Jennou. V momente, ako ma zazreli. si niečo pošepkali a zasmiali sa.

Lara! Sebakontrola! Dýchaj! Nenechaj sa vytočiť! Musela som sa upokojovať v duchu.

Dnes už len dejepis a domov. Prebehlo to naozaj rýchlo. Na poslednú chvíľu som vošla do triedy, keď sa naše pohľady opäť stretli. Mám dejepis s Chrisom a Emmettom? No super. Akoby toho nebolo málo, boli tu aj tie barbínky.

„Slečna Lara, posadťe sa, prosím, sem.“ Ukazoval mi učiteľ dejepisu. „Vítam vás tu u nás,“ povedal mi s úsmevom.

„Oh, ďakujem,“ povedala som mu rozhodene.

Predstavil sa mi ako učiteľ Peterson. Zatiaľ, čo si zapisoval veci, všimla som si, že Emmett s Chrisom niečo riešia, barbíny študujú nejaké magazíny a zvyšok triedy hľadí do okna.
No páni, vonku je naozaj dobrá búrka. Sivá obloha a poriadny dážď. V triede bolo ticho, bolo počuť len kvapky dažďa búchajúce o okná.

„Takže, kto by nám dnes povedal niečo zaujímavé z histórie?“ spýtal sa učiteľ a hodil pohľad na študentov.

„Slečna Lara, čo keby ste nám prišli povedať o nejakej vaše obľúbenej udalosti z odbobia, ktoré práve preberáme?“ spýtal sa ma a v triede padli všetky oči na mňa.

„No, ja ehm, neviem ani čo práve preberáte, neviem, či je to vhodné,“ povedala som skromne. To ako seriózne?

„Obdobie okolo rokov 1000-1300, verím, že vás určite napadne nejaká historická udalosť, ktorá vo vás niečo zanechala.“ Ukázal prstom smerom k tabuli, aby som vstala.

Rýchlo som rozmýšľala, o čom budem hovoriť. Keď ma napadol jeden bláznivý nápad. Usmiala som sa, postavila sa a vykročila k tabuli. Amtosféra v triede bola naozaj zvláštna. Ticho a zvuk búrky prerušil môj hlas, keď som začala rozprávať.

„Východná Európa - odobie okolo roku 1112, odobie označované ako “BloodTime“, čiže krvavé časy,“ dokončila som s pevným a vážnym hlasom, videla som, že učiteľ sa tváril, že ho to zaujalo a tak ma ani neprerušil.

„Vraví sa, že v jednej dedinke, za čias kráľovskej vlády, vznikla na tomto území takzvaná Beznádejná vojna, beznádejná preto, pretože druhá strana vedela, že nemá šancu vyhrať. Ľudí v tejto dedinke vraj vyzabíjali upíri,“ dokončila som a okrem celej triedy, ktorá mala zdesené výrazy, som si všimla len ako Emmett a Chris zadržiavali smiech. Idioti.

„V ľudských telách, ktoré našli, nebolo ani jednej kvapky krvi, boli to len bezduché telá. Zistenie, že to boli upíri, vyvodili z viacerých faktov, ktoré získali. Tých, ktorí to vraj spravili však nikdy nenašli, neprišli ani na ich mená. Najviac obetí vraj tvorili dievčatá, ktoré boli známe vďaka svojim majetkom a povrchnosťou, proste mrchy,“ dokončila som a svôj pohľad venovala smerom na Jennu a jej bandu tupých podlizovačiek. Všimla som si ich prestrašených výrazov. Plán vyšiel. Počkať, vlastne začínam si všímať prestrašené výrazy celej triedy, dokonca aj učiteľa.
Len čo som to dopovedala, akurát poriadne zahrmelo. Uvedomila som si, že táto situácia vyzerá naozaj trocha strašidelne.

V triede bolo stále ticho, ktoré pretrhlo až zvonenie. Tentokrát však nikto nevyletel z triedy ako zvyčajne, všetci sedeli ako prilepení. S ladným pohybom som sa vrátila k lavici, zobrala si veci a povedala smerom k učiteľovi:
„Super hodina, myslím, že dejepis budem mať rada, dovi.“ S úsmevom som sa zobrala a odišla z triedy.

Bod pre mňa. 

Búrka neprestávala, takže cesta domov bola zložitejšia ako inokedy, ale po polhodine som nakoniec úspešne zaparkovala pred domom.

Večer ma z hudby pustenej v dome prerušil zvonček. Otvorila som dvere, pred nimi stála premočená Sia.

„Ahoj, tak som tu,“ povedala, pričom stále stála v daždi.

„Bleskovo poď dnu, nemokni tam,“ povedala som a potiahla ju za ruku dovnútra.

„No teda, máš to tu naozaj krásne,... Lara, ja som ani nevedela, čo si mám obliecť, zmokla som, tak nejeko som dúfala, že mi niečo požičiaš,“ dokončila skromne.

„Samozrejme, teraz sa utekaj vysušiť a niečo ti vyberieme.“

„Ale nechcem žiadne šaty, ani opätky! Jasné?“ povedala mi výhražne.

„Neboj, vyberieme vhodné šaty, k tomu nie príliš vysoké opätky a bodka,“ povedala som jej víťazne.

Vedela som, že Sia nie je príliš vyzívavý typ, zvyknutý chodiť vo veciach, v ktorých by na seba upútavala, preto som sa
snažila nájsť niečo, v čom sa bude cítiť dobre.

Po hodine vyberania a úprav som Siu navliekla do čiernych šiat s klobúkom s jemnými topánkami. Naozaj jej to pristalo.
„No vidíš to, si krásna, dnes ukážeš Dannovi, kto tu je šéf,“ dokončila som a sputili sme rehot.

Ja som sa dnes rozhodla, že Jenne a jej barbie klanu dvihnem nervy, preto som si zobrala čierne vyzývavé šaty s čiernymi topánkami. Nie, že by som išla baliť celú školu, ale vedela som, že fakt, že bude na niekom
viacej pozornosti ako na nich, ich dobre vytočí. Tak prečo nie? Dnes ma v škole ohovárali na každom rohu, tak teraz im dám na to aspoň skutočný dôvod.

Po posledných úpravách sme so Siou sadli do môjho auta a vyštartovali smer škola.

Parkovisko bolo totálne preplnené, okolo budovy školy a na značkách svietili jemné svetielka a zo zadnej budovy znela hudba. Všimli sme si už dokonca pár poopíjaných deciek.

„Lara, ja, ... ďakujem ti ešte raz, za toto všetko, nebyť teba, teraz sedím doma a nadávam sama na seba.“ Chytila ma za ruku a ďakovala mi.

„To je v poriadku, to ja som rada, dnes to roztočíme jasné?“ Na súhlas sme si dali high five a pomaly vystupovali z auta, keď som predo mnou na druhej strane uvidela Cullenovcov.

„No to si robíš srandu?! Odkedy oni, preboha, chodia na párty?!“ vypustila som so seba prekvapene, načo sa ihneď pozreli mojim smerom...

Ops. To som naozaj povedala? Lara, dávaj pozor! Sia si všimla môjho výrazu a preto mi so smiechom povedala:
„Neboj sa, veď to z takej ďiaľky určite nepočuli.“

„Kašli nato, Sia, a poď, pôjdeme do haly,“ dodala som zamyslene a kráčala smerom k hale. Po pár krokoch som však zistila, že kráčam sama.

„Sia?“

„Lara, stoj! Ja neviem v opätkoch chodiť tak rýchlo, počkaj ma,“ hovorila zúfalo a pokúšala sa utekať smerom ku mne.
„Jasné, počkaj, pomôžem ti,“ povedala som jej so smiechom.

Po ceste do haly sme si vypočuli množstvo komplimentov a pár poznámok od báb, ktoré sa dali čakať. Nedalo mi nepozrieť sa na Chrisa. Niečo ma k nemu stále ťahalo. Oblečený bol ako vždy, perfektne.
Stavím sa, že tu dnes zbalí každú druhú.

Hala bola preplnená ľudmi, ktorí sa bavili, dokonca som si všimla aj ľudí, ktorí nechodia k nám na školu. Bolo to tu naozaj skvelo zorganizované, to sa muselo uznať.
So Siou sme si dali na začiatok pohárik vodky a išli na parket.
Všimla som si, ako sa viacerí udivene pozerajú na Siu. Boli prekvapení, že ju tu vidia. Pár z nich jej dokonca povedalo, že jej to dnes veľmi pristane. Bola som rada aj za ňu. Všimla som si dokonca Rosalie a Emmetta, ako tancujú na parkete, to zase prekvapilo mňa.

Keď som si všimla, že sa Sia baví, rozhodla som sa ísť k baru.
Uvidela som Danna a Jennu, preto som sa rozhodla, že by to chcelo ešte pár pohárikov. Vypýtala som si ich od barmana, avšak, ako mi podával pohár, šmykol sa mu a rozbil o bar. Keď sa pokúšal pozbierať kúsky skla,
porezal sa a ja som už nevnímala okolie, ale len jeho krv, ktorá mu stekala po ruke. Uvedomila som si, že som už dlho nebola na love, čo moje hrdlo značne pocítilo. Toto nedopadne dobre.

Zrazu som však pocítila dotyk rúk na mojom tele, ktoré ma pevno držali a bleskovo odnášali z haly, smerom von za školu...

Autor: HappyDee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I'm back. Did you miss me? - 3. kapitola: