Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 20. kapitola

04.03.2012 (20:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 37× • zobrazeno 2490×

Nasledujúce dni boli fakt hotové peklo. Bolo to ešte horšie ako predtým, ale keďže som sa vedela brániť (určite si môžete domyslieť ako), vlastne, tento týždeň som už päťkrát sedela v riaditeľni za napadnutie spolužiakov, takže... ale zaslúžili si. Nikto mi tu nebude prikazovať, čo mám robiť, že mu mám dať pokoj, že to bola len stávka, že som ho určite nadrogovala a také všelijaké ich táraniny ohľadne našeho sexu na záchodoch s Edwardom.

Každý sa na nás pozeral, ukazoval, teda hlavne na mňa. Edwarda nechali na pokoji, len sa smiali na mne. Ako mohol on so mnou niečo mať. A navyše, prednedávnom sa mi jedno dievča z Carolininej skupiny prihovorilo. „Ešte stále je tu Cornelia, ty fľandra.“

A to mi pripomenulo, Cornelia sa už nikdy nevráti. A všetci to vedia. Nevedia o tom, že je mŕtva, ale našli akože od nej list, že ušla niekam do iných štátov a už sa nikdy nevráti. Bolo to tak lepšie, aj keď jej rodičia musia byť veľmi zdrvení. Neviem si predstaviť, ako by to brali moji rodičia, aj keď je veľká pravdepodobnosť, že dopadnem ako Cornelia.

S Edwardom, keď sa dozvedel, že je Cornelia mŕtva, to nič nespravilo, veď prečo by malo, keď ju nemiloval. A navyše, mali sme kopec problémov, ktoré sme museli vyriešiť. Teda nie spolu, ale keďže išlo o jeho rodinu a ja som vlastne bola za to zodpovedná, boli sme v tom nakoniec spolu.

Alice, ktorá ešte stále pod jej mocou sa ma snažila zabiť ako aj Jearsy. Niekedy pri Jearsy to bolo komické, ako dnes, chcela ma zhodiť zo schodov, pričom si sama ona ublížila. A Alice? Tá mi neubližuje fyzicky ale psychicky, a to je o stokrát horšie. Ďalším problém je Tanya, s ktorou sa dnes stretávam a chcem sa s ňou niečo dohodnúť.

Pokiaľ ma vypočuje, bude len rada. Len kvôli mojim rodičom a priateľom práve teraz sedím na vlhkej zemi a pozorujem, ako ku mne kráča Tanya s jej ohnivým a pomstiteľským pohľadom.

„Čo chceš?“ spýtala, teda skôr vyštekla.

„Tanya, chcela by som sa ti za všetko ospravedlniť. Keby som len vedela, že je to tvoja rodina, nikdy by som ich neposlúchla a nezabila ich. Lenže, bola som vystrašená a navyše ten upír naliehal, že ho musím spáliť. Jednoducho som musela. Tanya, viem ako sa cítiš. Aj ja som práve stratila všetkých, ktorých som mala. Teda Corneliu nerátam, ale Alice, chcem ju späť a Jearsy tiež. Prosím ťa, odpusť mi, Tanya.“

Na celý môj preslov Tanya pozerala s otvorenými ústami. Za necelých päť sekúnd sa jej tvárou prehromaždilo asi tisíc pocitov, ktoré som nevedela presne určiť.

Tanya sklopila hlavu a vzdychla. Bol na ňu komický pohľad, hlavne, keď jej tvár bola nerozhodná a to sa u nej nikdy nestalo. Vždy vedela, čo chce, no teraz to nevedela.

„Bella... ako vyzeral ten, ktorý ti prikázal, aby si ich zabila?“ Jej hlas sa jej podlomil. Prišlo mi jej ľúto. Naozaj ľúto, nezaslúžila si nič z tohto. Nemala stratiť jej druhú polovičku ani brata. Príliš veľká strata, aj ja by som chcela pomstu. Postavila som sa a opatrne k nej podišla. Zdvihla hlavu a pozrela mi do oči.

„Hnedé krátke vlasy, väčší ako ten druhý.“ A to jej stačilo. Rozvzlykala sa. Nahla som sa k nej a opatrne ju objala. Bola som na ňu nahnevaná za to všetko, ale chápala som ju.

Vzlykala mi na ramená a pomedzi vzlyky povedala. „Bol to môj milenec, Miles,“

A rozvzlykala sa ešte viac. Chcela som jej nejako pomôcť, bola to moja chyba. Musela som ju jednoducho utešiť, bola to moja povinnosť.

„Tanya, ja sa ti fakt ešte raz ospravedlňujem. Tvoj priateľ bol... bol fakt dobrý. Chcel ma zachrániť. Chcel ma za každú cenu ochrániť.“

Zdvihla hlavu, jej krásu vzlyky ani trochu neotriasli.

„Zrejme som to všetko pokazila, všetko to bolo kvôli mne, pretože som ich poslala hľadať talenty, veľké talenty a našli teba,“ povedala a ja som zalapala po dychu.

„Mňa?“

„Ehm, si veľký a nadaný, veľmi nadaný talent, Bella. Máš tri schopnosti, no ak mi dovolíš, Bella, a odpustíš, chcela by som sa vrátiť k rodine, ktorú ešte mám. Samozrejme, všetko napravím, a ešte raz odpusť,“ povedala a ja som na ňu hľadela s otvorenými ústami. Hľadali mňa, chceli mňa? Prečo práve mňa? Ja mám tri schopnosti?

No zrazu ma objala a skôr ako som sa jej na to celé chcela spýtať, bola preč. Bola som úplne vykoľajená. Tanya zmizla, odišla bez toho, aby mi ublížila. A navyše ma prosila o odpustenie a k tomu ešte som sa dozvedela, že mám až tri schopnosti.

Musela som sa posadiť na zem, pretože tie myšlienky na mňa, moju minulosť a všetko okolo tohto, čo sa stalo, boli ťaživé.

V hlave mi začalo dosť hnusne bubnovať a cítila som v nej tlak. Veľký tlak. Chcelo sa mi kričať, no nevedela som spraviť ani povedať žiadnu vec. Bola som úplne otupená, bolo to všetko na mňa príliš veľa.

Zrazu mi zavibroval mobil v nohaviviach. Najprv sa mi ho nechcelo dvíhať, ale znervózňoval ma a navyše, bolo to neznáme číslo.

„Prosím?“ spýtala som sa otrávene.

„Dobrý, tu je Samantha Kingstonová, je tam Isabella Swanová?“ spýtal sa tenký, ženský hlas.

„Áno, o čo ide?“ spýtala som sa. Začínala som sa báť. Mala som divný pocit.

„Je mi to ľúto ale vaša mama s jej druhom havarovali. Jej druh je mŕtvy a vaša matka je v kóme a na prístrojoch, musela som vám to...!“ Musela som ju vypnúť. Tak toto bolo fakt na mňa veľa. Nevedela som povedať ani slovo, bolo to niečo hrozné, ten pocit bezmocnosti, strachu, prázdnoty. Všetko to bolo také... rozplakala som. Plakala som ako o život a nemohla som prestať myslieť na to, že už nechcem žiť.

Môj život nemá zmysel, hlúpy život. Všetko som v ňom dokašľala, úplne všetko.

Moje myšlienky ma postavili na nohy a ja som sa rozbehla k útesu, kde som stretla dobrého kamaráta, ktorého som takisto stratila. Bežala som a plakala. Neutierala som slzy ani nie hlúpe sople, čo mi pokrývali celú tvár. Bolo mi to jedno. Chcela som len voľne plávať v mori. Oddávajúc sa tomu jemnému vlneniu. Chcela som s ním splynúť.

Zastala som na kraji útesu a pozrela pred seba. Západ slnka, mierny vánok a divo búšiace more udierajúce do skál.

Myslím, že toto bude pekná smrť, určite lepšia ako roztrhaná v pazúroch nejakého upíra. Či už Alice, Tanye alebo mojej najlepšej kamarátky Jearsy.

Nadýchla som sa a predstavila si moju mamu napojenú na prístrojoch, ktoré ju držia pri živote. Ktoré, keď ju odpoja, jej srdce pomaly začne strácať rytmus a napokon moje uši budú počuť len to hrozné ticho, ktoré nezvládnem.

Zavrela som oči a spravila krok do prázdna. Moje telo pomaly klesalo dole a ja som nakoniec pocítila chlad mora a silný úder, ktorý mi uštedrila voda.

Otvorila som oči a pozrela na vrch. Bola som necelý meter pod vodou a všímala si slabo prúdiace svetlo.

Vlny ma hádzali do skál, no ja som tú bolesť necítila, pretože som sa nadýchla a pľúca mi naplnila chladná slaná voda. Zaštípalo ma na pľúcach, išlo mi ich roztrhnúť, bolo to hrozné.

Cítila som, že sa blíži koniec môjho života a posledné, na čo som dokázala myslieť, boli Edwardove pery blúdiace po mojom tele, jeho rozpálené dotyky, krásne karamelové oči. Všetko som si naraz uvedomila, pravdu o mojich citoch, chcela som mu vysloviť to, čo som práve zistila, na čo som prišla, chcela som sa rozbehnúť za ním, no zrazu mi z úst vyšiel len jediný a posledný povzdych. Edward.

 Zhrnutie

Pokračovanie alebo nie? Pretože sa mi zdá, že je čím ďalej, tým menej komentárov. 

A tu je trailer k mojej spoluautorskej poviedke. Hádam si to prečítate a okomentujete. ;) Už sú aj dve kapitoly a prvú si môžete pozrieť tu. A dúfam, že nás podporíte, pretože sa veľmi snažíme. :)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 20. kapitola: