Ahojte. Áno, viem, po dlhej dobe sem znova niečo prispievam a ešte je to také krátke. Prepáčte. Nesii. :) A budem rada za vaše komentáre.
02.04.2012 (18:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1817×
22. kapitola
„Edward?“ spýtala som sa potichu a tajomne mu pozrela do očí. Zdvihol obočie a šibalsky sa usmial. Chytil ma okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. Bol tak sexy, mala som neuveriteľnú chuť po ňom hneď vyštartovať, no ovládala som sa.
„Ehmmm?“ zamravčal a nahol sa k môjmu krku, na ktorý ma začal bozkávať. Striasla som sa, no radšej som zachovala chladnú hlavu, lebo som sa práve chcela spýtať na niečo dôležité, teda, nie až tak, ale chcem to vedieť.
„Prečo si zrazu zmenil názor na mňa?“ spýtala som sa naozaj zvedavo a Ewardovi v tom momente zmrzli pery na mojom krku. Pomaly sa odtiahol a zarazene mi hľadel do tváre. Stavím sa, že keby bol človek, červenal by sa.
„Bella,“ začal, no akosi sa mu nedarilo nič povedať. Proste zamrzol. Sklonil hlavu a úplne sa odo mňa odtiahol. S povzdychom si sadol na posteľ a hľadal slová.
„Bella, ja som si neuvedomil, ako ťa veľmi milujem, jednoducho - som vždy cítil niečo k tebe, ale až teraz som zistil, že to bola láska,“ povedal sladko a pozrel mi do očí. Zalapala som po dychu. To je po prvykrát, čo mi on povedal niečo takéto krásne. Celá som sa rozžiarila a podišla k nemu. Hlavu som mu položila na hruď, ktorá sa rýchlo nadvíhala a rukami som ho oblapila okolo chrbta.
Cítila som, ako si vydýchol. Jeho ruky sa obmotali okolo môjho pásu a pocítila som jeho pery na mojom krku. Vzdychla som a zdvihla hlavu. Pozrela som Edwardovi do jeho zlatých očí a s úsmevom na perách mu skočila do náručia. Zatlačila som naňho a Edward sa pohol do zadu, kde padol na posteľ.
Obidvaja sme sa zasmiali, keď som dopadla na Edwarda, a potom mu nežne pozrela do očí.
„Už nikdy mi tak neublíž, zabilo by ma to!“ šepla som a nahla sa k jeho perám. Zastavil ma a chytil mi tvár do jeho rúk.
Vážne mi pozrel do očí a prehovoril.
„Už to nikdy nespravím, sľubujem ti,“ povedal, a potom sa s chuťou natiahol k mojím perám.
A potom si ma už po druhýkrát celú zobral.
Vedela by som si toto celé užívať donekočna, ležať na jeho hrudi, nechať sa hladkať a láskať, lenže mala som povinnosti. Otcovi som sa už dlhší čas neozvala a to nebolo práve najpríjemnejšie, no navyše - moja matka bola stále v nemocnici, vlastne, ak tam je... a ja tu... Bože, ja si tu užívam, zatiaľ čo moja matka zomiera. Čo som to ja za dcéru? Necitlívá chudera!
Rýchlo som sa postavila z Edwarda a obliekla si spodnú bielizeň, rifle, košeľu a pozrela na Edwarda, ktorý si ma lačne prezeral.
„Musím ísť do Phoenixu,“ šepla som a utekala do kúpeľne, kde som sa upravovavala. Prečesala som si vlasy, oči pretrela špirálou, na ústa naniesla lesk a vkročila naspäť do izby. Edward bol oblečený a sedel na postelli. Zdvihla som obočie.
„Ideš niekam?" spýtala som sa ho. Usmial sa a postavil.
„Predsa s tebou, zlato," šepol a pritiahol si ma k sebe do náručia. Prikývla som.
„Ale najprv zavolaj Charliemu," povedal a podal mi mobil. Usmiala som sa naňho a vytočila Charlieho. Po druhom pípnutí to zdvihol.
„Bella. No konečne, už som si myslel, že sa ani neozveš. Ako sa máš a čo Tanya?" pýtal sa Charlie horlivo. Pri mene Tanya ma pichlo pri srdci. Ako mu poviem, že stratil platonickú lásku. Ešte predsa o tom nemusí vedieť.
„Všetko je fajn, ocko, škola mi ide, s Tanyou sme kamarátky a pozdravuje ťa. Momentálne je ale v práci, ocko," vyhovárala som sa, aby mu nenapadlo ju zavolať k telefónu. Charlie si šťastne povzdychol.
„Ako sa máš ty?" spýtala som sa rýchlo. Takmer som pocítila, ako sa usmial.
„Úžasne, je tu krásne, neviem to opísať slovami."
„To je super, ocko, musím končiť, mám niečo ešte v škole."
„Dobre, zlatko, ľúbim ťa."
„Aj ja teba. Pa."
Zložila som a rýchlo zosadla z Edwarda. Chytila som ho za ruku a ťahala ho po schodch pred ich dom. Prišili sme k striebornemu Volvu a pri mieste vodiča som zdvihla hlavu a pozrela na Edwarda.
„Môžem?" spýtala som sa, pretože viem, že toto Volvo je jeho najobľúbenejšie auto a nedopustí, aby sa mu niečo stalo.
„Ale jasné," povedal a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a rýchlo, teda, pokým si to nerozmyslí nasadla do auta. Pripútala som sa, pretočila klúčikom a naštartovala. Edward sa celý čas na mňa uprene pozeral a mňa to začalo znervózňovať.
„Čo je, Edward?" spýtala som sa ho už trocha podráždene a pozrela mu do očí. Zdvihol obočie a náhle zdvihol ruku. Už už som sa zľakla, že ma ide znova udrieť, no on mi len položil jednu ruku na stehno a druhou ma pohladil po pleci. Musela som si vydýchnuť. Bella, ty si stále myslíš, že by ti vedel ublížiť?
Malá časť mňa si to stále myslela, pretože nikdy neviem, či to len hrá alebo ma naozaj ľúbi. Už nikdy mu nebudem dôverovať a veriť tak, akoby som mala, pretože ma zradil a ublížil mi a na to nikdy nezabudnem, aj keď ho milujem.
Budem sa snažiť, budem prekonávať samú seba, ale pokiaľ to nepôjde, bude mi musieť stačiť to, čo zo mňa ostalo, to, čo zo mňa spravil Edward.
Áno. Je to hrozné a ešte aj krátke. Blbo ukončené a strašne rýchlo napísané. Celé je to také, že mám chuť stlačiť Backspace, lenže neviem, či by sa mi znova chcelo písať, keďže mám teraz prijímačky na školy, každodenné doučovania, a tak... Ešte nie je koniec. :) Budem rada za akýkoľvek komentár. Ďakujem všetkým, ktorí čítajú moju poviedku. :)
Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 22. kapitola:
Ani nevieš, aká som bola nadšená, keď som tu uvidela ďalšiu kapitolu! Popravde, mrzí ma, že je to také krátke Ale chápem ťa... potrebuješ čas... Nemáš veľa času na poviedky, ale ty si taká zlatá, že si predsa len nájdeš nejakú tú chvíľku na napísanie kapitoly...aj keď kratšej, som rada za to, že stále na nás myslíš a píšeš ...To sa cení
Ak by bol toto úplný koniec poviedky, čo dúfam, že nie je, asi by som skolabovala.. Celú poviedku píšeš krásne, snažíš sa, robíš mi radosť a.... teraz taký urýchlený koniec?? To by ma vážne mrzelo a dúfam, že keď budeš mať nabudúce čas, tak ešte niečo napíšeš
Táto kapitola má síce drobné nedostatky, ale mne to nevadí, pretože každý vie, že ty píšeš krásne a keď máš písať pre nás - nedočkavých bláznov, tak to v tom zhone aj tak vyzerá.. Ale nebolo to také zlé...Fakt tam boli len malé chybičky, ktoré sa dajú vždycky spraviť....
Veľmi sa mi páčili tie posledné dva odstavce... Mali v sebe akési kúzlo, ktoré ma očarilo
Štýl písania sa ti stále len zdokonaľuje, čo je super...Som zvedavá čo z tejto poviedky ešte spravíš....Ty dokážeš vždy prekvapiť..
Samozrejme, teším sa na tvoju novú poviedku, ktorá príde po tejto...
Nesii, tlieskam ti
neviem sa dočkať dalšej:D
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!