Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 6. kapitola

14.12.2011 (07:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 32× • zobrazeno 3245×

6. kapitola

Deana a Jearsy som zaviedla do krásneho aquaparku. Na tú udalosť s tou „farbou“ na zuboch zabudli len čo sme skočili do vody. Vybláznili sme sa, pofotili, Dean nás neustále topil a my sme mu to dvojnásobne vracali.

Prišli sme okolo siedmej večer. Keď som vošla do obývačky, mama s Philom sedeli vedľa seba a pozerali si do očí. Následne sa na mňa pozreli a mama ma zavolala si sadnúť. Jearsy a Deana som poslala do mojej izby. Len dúfam, že nebudú nikde pokukovať, to by nedopadlo dobre. Sadla som si na pohovku oproti nim a uprene im hľadela do očí a snažila sa im niečo vyčítať z tvárí. Lenže boli tak vážni, napätí a zároveň šťastní, že som nič nezistila.

„Chceli by sme ti niečo povedať... teda ja a Phil...“ prehovorila mama a s preglgnutím pozrela na Phila. Vedela som, že sa naňho obracia s pomocou. Začala som sa báť. Čo sa takéto stalo? Srdce sa mi rozbúchalo a tlak v hrudníku ma donútil postaviť sa.

„O čo ide?“ Môj hlas znel netrpezlivo a zároveň naliehavo. Chcela som sa čo najrýchlejšie dozvedieť tú správu. V ústach som mala sucho a hrdlo som mala úzkosťou stiahnuté.

Pozrela som sa na oboch, a keď zbadala ich vystrašené pohľady, radšej som si naspäť sadla.

„O nič nejde, Bella,“ chlácholila ma mama a Phil ticho dodal: „A ostať môžeš u nás aj naďalej.“

„Už mi konečne poviete, o čo ide?!“ vyštekla som na nich nahnevane. Naozaj sa rýchlo vyprovokujem. No moja nahnevaná nálada ma hneď prešla, keď som zbadala ich ublížené pohľady. Ospravedlňujúco som sa im pozrela do tváre a čakala.

„Som tehotná, Bella,“ vyriekla mama dychtivo a šťastne sa usmiala. Zrejme jej odľahlo, že to už viem. Vyvalila som na nich oči a vydýchla. A ja, že niekto zomiera, takto ma stresovať, to sa nerobí. Úplne som sa upokojila a mohla som sa aj konečne usmiať.

„To je super, gratulujem vám. No, nebudem vám zavadzať, pôjdem naspäť do Forks, otec ma potrebuje,“ povedala som a postavila sa. Podišla som k obom a objala ich.

„Bella, to nemusíš,“ šepla mi mama do ucha. Usmiala som sa.

„Charlie ma potrebuje, veď nevie ani zapnúť mikrovlnku.“

Všetci sme sa zasmiali. Mama sa šťastne pozrela na Phila. „Inak, už teraz sa  teším na nový prírastok. Idem si zbaliť veci. Pôjdem s Jearsy a Deanom,“ odmlčala som sa a čakala na ich reakciu. Mame sa to zrejme nepozdávalo, no vedela, že ja som príliš tvrdohlavá a toto diskutovanie by nevyhrala. Usmiala sa a postavila.

„Ale Bella, ak by sa niečo...“

Skočila som jej do reči. „Nič sa nestane, ale keby hej, vrátim sa, alebo sa tomu problému postavím. Mami, neboj,“

S úsmevom na perách som vyšla do svojej izby. Jearsy a Dean sedeli na posteli a prezerali si rodinný album.

„Počuj, idem s vami do Forks, zajtra, hneď ráno nás odvezie Phil s Renée,“ povedala som im. Pozreli sa na mňa a Jearsy sa zúžili oči.

„Nemala by si tam ísť... Edward,“ šepla tak potichu, že som si skoro myslela, že to vlastne ani nevyslovila.

„Kašlem na Edwarda, idem do Forks a basta!“ povedala som panovačne, zobrala im fotoalbum, ktorý som položila na stolík a otvorila skriňu, z ktorej som vybrala dve osušky

„Choďte sa osprchovať a potom ideme spať.“

Dnes bol veľmi náročný deň, unavilo ma nielen to kúpanie, ale aj tá novinka o novom prírastku a stále ma trápila udalosť s tými dvoma upírmi, ktorých som zabila.

V podstate, naozaj som bola rada, že som silnejšia, lebo môžem ukázať tomu darebákovi, že sa ho už konečne nebojím ale... stále ma desila tá možnosť, že musím piť krv, aby som sa udržiavala vo forme.

Zatiaľ, kým som meditovala nad tými problémy, si Dean zobral osušku a išiel sa sprchovať. Ostala som  v izbe s Jearsy, ktorá sedela v tureckom sede a zapletala si vlasy. Vyzerala, že nad niečím rozmýšľa.

„Jearsy, ja viem, že sa bojíš, ale ja... ja som iná, už nie som tá krehká Bella, ktorá sa nechala celé tie roky šikanovať. Jearsy, pomstím sa mu, dostane to, čo mu patrí!“ povedala som jej rozhodne. Okamžite sa mi pozrela do očí a usmiala.

„Bella, musím ti niečo povedať. Niečo vážne, prečo nechcem, aby si sa vrátila k tomu hajzlovi.“

Ajaj. Začínala som sa báť. Netrpezlivo som sa pohniezdila na mieste a pozerala jej do očí.

„No...“ šepla som potichu. Začalo ma bolieť brucho, čo sa tak mohlo stať?

„Edward ma skoro znásilnil, v lese. A povedal, že ti mám odkázať ten nechutný bozk...“ zatriasla hlavou a zavrela oči, „keď mi ten jazyk strčil hádam do krku,“ pokračovala znechutene, div, že sa nerozplakala. Šokovane som vyvalila oči a nahnevane sa postavila. Prišla na mňa taká zlosť, že by som sa najradšej postavila a zabila ho! Veď uvidí.

Dýchaj, Bella, zhlboka dýchaj, nenechaj sa vyprovokovať!

Opakovala som si v hlave, aby som sa naozaj nerozbehla do Forks a nerozbila mu nos.

„Bella, upokoj sa. Nič mi nespravil. Dean ma zachránil,“ povedala a samoľúbo sa usmiala. Deana máme veľmi rady, je to náš poklad. Ešteže tam bol, inak... nechcem si radšej predstaviť, čo by sa stalo, aj keď som vedela veľmi dobre, čo by nasledovalo. Len som si to nechcela pripúšťať.

„Ja ho zabijem, tak či tak!“ nerváčila som sa a prechádzala sa po celej izbe. Zrazu sa otvorili kúpeľňové dvere a vystúpil z nich voňavý Dean – niežeby aj pred tým nevoňal – no teraz, ten šampón... wau. Obidve sme sa naňho usmiali, Jearsy si zobrala uterák a išla sa tiež sprchovať.

„Ja sa idem sprchovať vedľa, nerob tú veľkú neplechu,“ zaškerila som sa naňho a vybehla s uterákom a pyžamom do rodičovskej kúpeľne. Zamkla som sa, zložila si všetky veci zo seba a pozrela do dlhého zrkadla. Pomaly som sa otáčala v zrkadle a prezerala si telo, ktoré bolo na pohľad i na dotyk pevné. Teraz sa tak ľahko neporežem, alebo niečo nezlomím.

Vstúpila som do sprchy a pustila na telo prúd teplej vody. Všetko svalstvo od pliec sa mi dokonale uvoľnilo, až som musela vzdychnúť.

Po takých desiatich minútach sprchovania a umývania vlasov som vyšla zo sprchy, poutierala sa a obliekla si pyžamo. Vlasy som si zatočila do turbanu a išla do izby. Keď som vošla, Dean už ležal na posteli, ktorú vystieram vždy keď máme návštevu a Jearsy, ktorá ležala v mojej posteli. Usmiala som sa na nich, zhasla svetlo a hodila sa do svojej posteli.

„Dobrú noc,“ šepla som a zívla si.

„Dobrú,“ povedali obaja naraz a potom sme už bez slov zavreli oči a od únavy zaspali.

Ráno sme vstali o desiatej, pobalili si veci, aj ja, úplne všetky, zišli dole na raňajky a kufre sme si položili do chodby.

„Nerozmyslela si si to?“ spýtala sa mama a pohladila ma po líci.

„Nie, mami,“ odpovedala som jej šťastne a sadla si na barovú stoličku rovnako, ako aj Dean a Jearsy.

Na tie ich úžasné pachy som si pomaly zvykala a už mi netiekli sliny ako predtým. Teraz mi skôr tiekli sliny, keď som zacítila palacinky.

„Phil vám už ukladá kufre do auta, hneď ako sa najete, odchádzame,“ povedala mamka a pred každého položila tanier so štyrmi palacinkami ozdobenými šľahačkou.

„Ďakujeme,“ poďakovali sme sa jednohlasne a pustili sa do jedla.

„No mne už stačilo, teta, bolo to výborne,“ vzdychla Jearsy a postavila sa. Vyzerala ako keby išla prasknúť. Aj ja som bola plná.

„Ďakujem, Renée,“ poďakoval sa aj Dean a tiež sa postavil.

„Tak decká, mali by sme čo najskôr vyraziť,“ vyhlásil Phil a oprel sa o zárubňu.

Všetci traja sme sa obliekli, obuli a vstúpili do auta. O desať minút sme už boli na ceste.

Za dve hodiny nás vítala tabuľka Forks. Striasla som sa a pocítila som chvenie v brušku. Troška som sa bála, pretože toto bolo miesto, kde sa to všetko udialo, miesto kde ma všetci zničili, kde mi ubližovali.

„Pripravená?“ spýtala sa mama zvedavo. Nadýchla som sa.

„Pripravená,“ vydýchla som a pozrela na Charlieho dom, pri ktorom sme zastali. Okamžite sme vystúpili a každý sa pobral do svojho domu. Našťastie všetci bývame vedľa seba.

Rozbehla som sa k dverám a odomkla. Utekala som do obývačky, no Charlieho nikde, ani v kuchyni, kúpeľni, nikde nebol.

„Je v práci, Bella“ poznamenal Phil a položil mi kufre v obývačke.

„Ach, jasné,“ vzdychla som. Zabudla som, či už som ja dutá. Ešte som aj otvárala dvere.

„Tak, zlato, pozdrav Charlieho a nezabudni isť k doktorovi na tú krv, mali sme ísť ešte u nás, ale zrušila som to. Najlepšie by bolo hneď teraz, môžeme ťa tam zviesť, ak chceš.“

Príliš rýchlo rozprávala, skoro som jej nič z toho nerozumela, iba som prikývla. Mama ma chytila za ruku a vliekla znova do auta. Zaviedli ma do nemocnice a tam som sa s nimi rozlúčila.

„Ľúbim ťa, a zlato, keby niečo, príď,“ povedala mama a pobozkala ma na líce. Začali jej tiecť slzy.

„Mami, neboj. Dávaj pozor na môjho súrodenca a ty, Phil, postaraj sa o ňu.“

Na obidvoch som sa usmiala, vyšla z auta a posledným zakývaním sa s nimi rozlúčila. Rozbehla som sa do nemocnice a hneď kráčala k dverám doktora Carlislea Cullena. On je môj doktor, aké ironické, však? A jeho syn je najväčší gauner, pritom doktor Cullen je skvelý muž.

Zaklopala som mu na dvere a započula som, že povedal: „Je otvorené." Otvorila som dvere a vošla dnu. Natrafila som na veľké prekvapenie. V miestnosti stál Edward a Carlisle. Vyvalila som na nich oči a pri pohľade na Edwarda som chytila hnev. Najradšej by som ho zabila. Prehovárala ma tá malá časť upíra. Tá väčšia ma prehovorila k tomu, aby som sa radšej pozrela na Carlislea.

„Som späť, pán doktor Cullen. Moja mama ma poslala na nejaké krvné testy,“ povedala som doktorovi a podišla k jeho stolu. Edwardove vražedné pohľady som nevnímala, ale zacítila som ich pach. Vyvalila som na nich oči. Cítila som nejakú sladkú vôňu... obidvaja mali zlaté oči, pritom Edward ich mal vždy zelené. Boli bledí, ešte bledší ako ja, a Edward bol nehorázne krásny. Upíri. Čože?! Veď on bol človek! Čo sa mu stalo?

Podľa ich výrazu môj pach nezachytili, a to hralo na moju stranu. Pochabo som sa usmiala na Edwarda a usmiala na Carlislea.

„Ach áno, poslali mi správu. Edward,“ pozrel na svojho nevlastného syna, ktorého zrejme premenil. Ach nie, mýlila som sa. Zasa bude silnejší! No nanešťastie som zase ja silnejšia od ľudí.

„Vravel som ti, že sa nemáš vracať. Môžeš sa tešiť ešte na väčšie peklo,“ zašeptal mi do ucha. Usmiala som sa naňho.

„A ja so ti vravela, že ma budeš ešte prosiť na kolenách, ty hajzel sviniarsky,“ šepla som tiež a zabuchla za ním dvere.

„Ponáhľam sa, pán doktor,“ povedala som netrpezlivo. Okamžite ku mne pristúpil, nad žilami mi upevnil škrtidlo a ja som s rukou chvíľu cvičila. Potom som ju napla a Carlisle pritisol injekciu k žile, ktorá keď sa dotkla mojej kože, viac ju nechcela pustiť. Vyvalila som naňho oči.

„Pritlačte!“ prikázala som mu. Urobil to. Pritlačil injekciu a vtedy mi až vkĺzla do žíl. To teraz bude vysvetľovania. Keď mi dobral krv, pritlačila som k ranke palec a okamžite utekala k dverám.

„Ďakujem vám. Dovidenia, doktor Cullen,“ pozdravila som sa mu a utekala z nemocnice. Zrazu ma niekto chytil za zápästie a vtiahol do kôlne. Edward. Pritlačil ma k stene a silno ma stisol. Človeka by ten stisk bolel, no mňa len pošteklil na ruke. Chytila som mu ruky a s poloupíriou silou mu odtlačila ruky. Edward na mňa vyvalil oči, ale hneď sa spamätal.

„Ešte raz sa ma dotkneš, odtrhnem ti ruky, ty haj...“ zapchal mi ústa, obrátil ma k stene a chytil mi ruky. Začala som sa ho báť, pretože ten stisk bol príliš silný aj na moju novú silu. Pravdepodobne, keby som bola človek, mala by som podliatiny a možno aj polámané kosti. Pocítila som jeho pery pri mojom uchu, striaslo ma.

„Myslíš si, že sa mi môžeš vyrovnať? Si len obyčajný hlúpy človek, ktorý stále vyzerá ako prasa.“

Náhle som sa rozčúlila a hnev, ktorý sa vo mne nahromadil za tie dni, sa ako explózia vyrútil na povrch. Pocítila som veľkú silu, svaly sa mi napli, v mysli som videla len to, ako ho trhám na kúsky. Dokonca aj moje zuby, ktoré keď som si oblizla, sa dokonale ostro zaoblili. Náhle som vydala zvuk, ktorý sa mi vydral z hrude. Hrozivo som zavrčala a....

Zhrnutie

Ak ste to dočítali do konca, tlieskam vám. Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila.

A ešte raz ďakujem všetkým, ktorí mi komentujú túto poviedku a čítajú ju, pravdaže. A ešte ďakujem všetkým Adminom, ktorí mi niekedy pomohli opraviť článok.

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 6. kapitola: