Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 14. kapitola - Kalná chuť

05.10.2010 (16:15) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1178×

14. kapitola – Kalná chuť

Riley

Opieral som svoju hlavu o nevyužitý kuchynský stôl. Odlišnosti medzi mojím luxusným novým domovom a chaotickým temným domom novorodených upírov prekonávajú hranice môjho myslenia. Ak zoberiem do úvahy fakt, že Cullenovcov ani zďaleka nie je také veľké množstvo ako neskrotných novorodených upírov. Nie sú tu dve skupiny bojujúce o moju priazeň. Aj keď... Rosalie a Edward nesúperia o mňa, skôr o to, či sa ma zbaviť, alebo nie...

„Riley? Nad čím premýšľaš?“ Jasper ma vyrušil z môjho rozjímania. Skúmavo hľadel na mňa a analyzoval.

„Nad ničím dôležitým...“ odpovedal som mu. Narovnal som svoj postoj a pousmial som sa.

„Myslím, že viem, čo ťa trápi,“ začal s pohľadom do zeme.

Mňa osobne trápi viacej vecí, ale zaujíma ma, čo si o tom myslí Jasper.

„Rosalie, Victoria...“ odmlčal sa.

Moje ruky sa rozochveli, tak som ich pre istotu prekrížil na prsiach a pevne zaťal.

„Riley, nemáš to ľahké a Rosalie ti to rozhodne neuľahčila. Skús na to zabudnúť,“ navrhol mi a do jeho hlasu sa vkradol súcitný tón.

„Pokúsim sa...“ odvetil som. Neodvážil som sa pozrieť Jasperovi do jeho žltých očí.

Jasper ešte chvíľu na mňa pozeral, asi aj chcel nadviazať konverzáciu, no nič z toho nakoniec nevzišlo. Ja som sa neodhodlal na dialóg, nechal som to tak. Odišiel a zanechal za sebou uvoľnenie. Využíva na mňa svoju moc. Zaberá to, to nepopieram, ale dokážem sa s tým popasovať aj sám. Sú to moje problémy, moje trápenie... Hoci by mi spoločnosť neuškodila, teraz potrebujem byť sám.

„Riley?“
Opäť vyrušený ďalším upírom - Esme.

„Áno!“ ozval som sa.

„Ako ti je?“ spýtala sa a priblížila sa ku mne. Na tvári mala obavy a jej ladný krok pôsobil ustaranejšie než inokedy.

„Fajn!“ zaklamal som.

„Ach, Riley!“ objala ma matka. Svoje ruky som tiež odtočil okolo nej. Stisol som viečka a potlačoval vzlyky. Už nemôžem ďalej...
Objímala ma a ja som z nej cítil lásku, nehu a dôveru. Záleží jej na mne a ja ju nechcem sklamať. Čo mám urobiť? Čo by túto ženu zbavilo jej neoprávneného strachu? Skryl som svoju tvár do jej vlasov a pevnejšie stisol jej telo. Moja matka...
Ak by som dokázal plakať, jej vlasy by boli kompletne mokré. Stáli sme – bez slov.

„Ehm, prepáčte, že vyrušujem!“ ozval sa ďalší upír. Ľudskejší, než ktorýkoľvek iný. Pustil som svoju matku a obzrel sa smerom k nemu.

„Riley, asi vieš, čo bude nasledovať. Oči ti už tmavnú...“ začal nevinne. Neuvedomil som si pálenie hrdla. Dá sa to potlačiť...

Chcel som utiecť... Na lov s Cullenovcami. Ešte včera som bol odhodlaný stať sa plnohodnotným členom vegetariánskej rodiny a teraz? Keď prišlo na lámanie chleba, tak sa chcem vypariť.

Prikývol som. Nechcem to, ale musím. Musím, pretože chcem. Dobre, to je dobrá hlúposť, no pravdivá. Zahryzol som si do spodnej pery a psychicky sa pripravoval na potravu. Išli so mnou – všetci, dokonca aj Rosalie. Opustil som dom a cítil čerstvý vlhký vzduch na svojej tvári. Bolo príjemne...

Cullenovci pokynuli severne od ich domu a ja som zacítil odporné srdce nejakého bylinožravca. To mám piť? Spýtal som sa asi sám seba. Dokonalý ufňukanec...

„Riley, pripravený?“ opýtala sa ma Esme.

Pokrčil som nos a prikývol. Rozbehli sa smerom k pachu zvieracej krvi. Nasledoval som ich. Srdcia splašene bili – dokonca aj iné živočíchy sa nás báli. Utekalo to predo mnou. Aspoň ak by mal tento majestátny jeleň šancu. Zablokoval som mu únikové cesty. Krúžil som okolo a tváril sa, že je tu viacej mojich dvojníkov. Zviera zmätene pobehovalo pohľadom. Otočilo sa mi chrbtom – chyba. O pár chvíľ ležal pod mojím zovretím. Snažil sa vyslobodiť, no už mu môj jed prúdil v žilách. Fuj! Toto nie je krv, skôr odpad. No musím to robiť. Kvôli sebe, kvôli svojej rodine. Zviera vydalo zo seba posledné zavrčanie. Už je bez krvi – prázdne.

„Dobrá práca, Riley!“ pochválil ma Carlisle, ktorý sa nečakane objavil za mojím chrbtom.

„A ostatní nelovia?“ nedalo mi nespýtať sa ho. Všetci pozorovali, ako sa kŕmim?

„Chceli sme najskôr vidieť teba, ako to zvládaš,“ odvetil. Čiže nejaký ten malý test, alebo som slúžil ako herec v divadle...

„A?“ vyzvedal som svoj výsledok. Hoci ma pochválil už na začiatku, zaujíma ma, čo sa bude diať ďalej.

„Tuším ti oči trošku zožltli...“ začal skúmavo a rukou ma schytil pod bradu, aby si lepšie mohol obzrieť moju tvár.

Potom ma opatrne pohladil po sánke.

„Výborne!“ zvolal nadšený.

Tohto muža som zatiaľ nepochopil. Ešte stále mám v hlave veľké množstvo otázok typu: Prečo to robí? Ale, ako som sa už dozvedel, na niektoré otázky neexistuje jednoznačná odpoveď.

Potom sa celá rodina pustila do boja, v ktorom bol už víťaz jednoznačne určený. Ani ja som nepohrdol ôsmou srnou, ktorá sa nachádzala v miernom šoku. Jej inštinkty jej radili utekať, no ona pohľadom pozerala na Emmetta s jeleňom. To aj medzi zvieratami existuje láska? Dívala sa tak súcitne, jej veľké hnedé oči boli zaliate strachom... Čo to robím? Lovím, nie? Skočil som na ňu. Žiadna reakcia. Zahryzol som sa jej do krku a ignoroval tú kalnú chuť. Ticho zakňučala. Padla pod mojimi rukami. Vysatá, mŕtva.

Rodina sa na mňa ešte chvíľu dívala. Mám dosť. Otriasol som sa.

„Ideme domov?“ navrhol som.

Alice sa usmiala a pokynula hlavou ku mne. Asi sa chce porozprávať.

„Myslím, že by sme mohli zavolať Bellu, aby sa zoznámila s Rileym,“ začala a jej oči sa upierali na Edwarda.

„S tým nesúhlasím!“ Edward hneď zavrhol túto myšlienku.

„Prečo? Neublížim jej, dokážem sa ovládať,“ protestne som sa vrútil do začatého rozhovoru. Konečne by som sa mohol ospravedlniť Belle. Za všetko... Porozprávať sa s ňou a zoznámiť sa s posledným členom Cullenovského klanu.

„Dokáže to, ver mi!“ nariadila Alice a zatvorila oči. Očividne ukazovala môjmu bratovi jasný dôkaz o mojej spôsobilosti.

Súhlasne som prikývol na Alice.

Carlisle s Esme tiež súhlasili s týmto nápadom a Jasper nemal žiadnu pripomienku. Rosalie a Emmett sa vyparili. Ani som nestihol postrehnúť kedy.

Edward premýšľal... Má pravdu, ak si myslí, že je to pre jeho Bellu nebezpečné a riskantné. No viem, že by som mal cvičiť sebaovládanie a keďže Alice vraví, že nič zlé nevidela, tak všetko pôjde ako po masle...

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If only 14. kapitola - Kalná chuť: