Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 22. kapitola - Neškodná vízia?

08.01.2011 (12:15) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1131×

22. kapitola – Neškodná vízia?

Nemocnica. Bledé prostredie môjho pracoviska. Bude to znieť asi divne, ale páči sa mi tu. Je to práca ako každá iná, no neuveriteľne užitočná. Hrať sa s deckami na spríjemnenie dlhých chvíľ, postávanie u starčekov, či už čistenie sál, nuda? Nie. Som rád, že Cullenovci so mnou držia - mám skvelú partiu, skvelú rodinu. Posledné dni som trávil blízko pri krvi. Na dobrovoľných odberov s Carlislom. Nebolo to ľahké, ale nikomu sa nič nestalo, až na jednu tyč, ktorá mi nedopatrením zostala v ruke. Nakoniec to môj otec zahovoril tak bravúrne, že aj ja sám by som veril jeho verzii s nalomenými koncami. Všetko sa však sťažilo, keď sa pri nás začala motať Julia. To dievča je ochotné, milé, priateľské, až mi to lezie na nervy. Akoby chcela, aby som ju vysal. Neviem, či to nie je zasa nejaký test, ktorý si pre mňa vymysleli moji súrodenci. Nemyslel by som na možnú alternatívu, ktorú mi Carlisle predostrel.

„Vieš, synu, Julia je veľmi príjemná osoba,“ začal nevinne utierajúc injekcie.

„Ak by mi uľahčovala prácu nechuťou na jej krv tým, že by sa striekala chlórom, tak by som ju mal aj rád,“ pokúsil som sa o vtip.

Otec sa mierne usmial. Ale potom povedal niečo, čo ma prenieslo na úplne inú koľaj: „Aj Edward takto trpel, keď sa stretol s Bellou. Bolo na tom vždy niečo viac, než len túžba po krvi. Necítiš to rovnako?“

Jednoznačne som zamrzol po jeho slovách. Niečo viac? Odmlčal som sa - radšej. Cítiť niečo... Popravde som ani len neuvažoval nad touto myšlienkou. Niežeby Julia nebola pekná, tmavé hnedé vlasy, výrazné zelené oči, jemný úsmev, ale ako by to bolo možné? Upír a človek? Vzhľadom k Edwardovi a Belle to nie je až také šokujúce, no v mojom prípade...

Nevnímal som, čo vlastne robím, akoby som aj mohol? Moje myšlienky utekali k slečne Stewensonovej, ku Carlislovým slovám a v bludnom kruhu sa neustále opakovali.

Mali sme všetci pomerne ťažký deň... Alice je zabraná do príprav, Jasper sa tu poneviera v jej okolí a hľadá niečo s čím by pomohol, Edward, kde je mu koniec? Emmett sa na mňa pomerne zvláštne usmieva, Rosalie má ten chladný pohľad, ktorý ničí jej prirodzenú krásu, Esme s knihou v ruke, Carlisle so mnou vo vchodových dverách. Pozdravili sme rodinu, ktorá nám venovala krátky pohľad. Následne pokračovali vo svojich aktivitách.

Sadol som si na gauč a premýšľal... Nad tým istým... Rukami som si bezmocne prechádzal po vlasoch. Prečo mi to tak vŕta v hlave?

„Čo je ti, Riley?“ starostlivo sa ma spýtala mama. Dívala sa na mňa so strachom v očiach. Čo jej mám povedať?

„Nič zaujímavé, otec ma len priviedol na iné myšlienky. Pôjdem pomôcť Alice.“ Nechcel som jej klamať ani nejako zavádzať. Zodvihol som sa a namieril si to k Alice. Tá sa len letmo usmiala. Pomohol som jej pridržiavať rovno bielu stuhu.

„Náš dom sa o pár dní zmení na miesto svadby, všetko musí byť dokonalé!“ nadšene vykríkla moja drobná sestrička.

„Čo je, Riley? Stalo sa niečo v nemocnici?“ opýtal sa ma Jasper, asi vycítil tie moje chaotické pocity.

„Nič, len som odtrhol nepotrebnú tyč pri odberoch krvi.“ Opäť pokus o žart. Aj oni sa len pousmiali.

„Neverím, že ťa toto trápi,“ pokračoval v skúmaní. Premeriaval si ma.

„Netrápi, to máš pravdu, skôr niečo, čo mi dnes oznámil Carlisle.“

„Čo?“ Alice sa horlivo pripojila k našej debate.

„O Julii,“ hlesol som. Nemusia predsa vedieť podrobnosti.

„Stalo sa jej niečo?“

„Nie!“ ihneď som zavrhol Jasperovu domnienku.

„Alice?“ Pozrel som sa na sestru, ktorá mala neprítomný pohľad. Vízia. To sa mi nepáči.

„Alice! Čo si videla?“ Jasper sa starostlivo priblížil k nej i vzal ju do náručia.

„Nič dôležité, len taká neškodná vízia,“ povedala napokon. Potom mi venovala významný pohľad. Očividne tá vízia bola o mne alebo o Julii...

„Som v poriadku, musíme toto dokončiť.“ Pokračovala bezstarostne vo vešaní dekorácií. Už sme sa k tomu nevracali. Len biela, biela a biela. Alice si dáva záležať na detailoch.

Po ťažkom dni ma čakala ešte ťažšia konverzácia. Keď ma moja malá sestra vytiahla na „lov“.

Boli sme v dostatočnej vzdialenosti od domu, no stále sme bežali cez tmavý les, až Alice sa zrazu prudko otočila.

„Vysvetlíš mi, čo bolo v nemocnici?“ povedala podráždeným tónom. Nemal som ani len tušenie, prečo sa so mnou takto rozpráva.

„Carlisle mi povedal, že Edward kedysi bol v Bellinej prítomnosť taký ako ja v jej!“ Nechcel som vysloviť jej meno, ale aj tak som vedel, že ani nemusím.

„Riley, nie je to nič zlé, práveže som tomu spočiatku nechápala, až teraz to dáva zmysel. Samozrejme,“ vravela skôr sama pre seba, než mne.

„Alice, čo si videla?“ opýtal som sa jej.

„Vieš, Riley, nie je to podstatné, len dáme veciam voľný priebeh.“

„Ty mi to nepovieš?“ Nahodil som psie oči. Alice len pokrútila hlavou a úlisne sa uškrnula.

„Na budúcnosť sa oplatí počkať.“ Opäť sa zasmiala i zmizla v lese.

Ja som tam chvíľku stál premýšľajúc nad víziami svojej sestry. Nakoniec som sa rozhodol si niečo uloviť. Koniec koncov, ja to z nej už nejako dostanem...

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If only 22. kapitola - Neškodná vízia? :