Ďalšie If only, máme tu pohľad od Diega a späť k Rileymu. Kapitolka je o trošku kratšia. Venujem ju čitateľke eme, pokiaľ ma ešte číta. :D
06.09.2010 (07:15) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1306×
7. kapitola - Boj?
Diego
Utekal som čo najrýchlejšie, aby som sa vyhol tej pomätenej žene. Pre pomstu, boli sme stvorení pre pomstu. Musím za Bree. Povedať jej pravdu. Zachrániť ju a aj Rileyho. Lenže tá pomstychtivá upírka mi je v pätách.
Musím sa skryť. Kam? Do čerta! Kde to, vlastne, som? Utekal som na východ od Seattlu, musím sa vrátiť, lenže s tou beštiou sa nechcem stretnúť. Mysli, Diego, mysli!!!
V korunách stromu ma nájde, to by som pobežal priamo k nej. Nemôžem sa vrátiť, zatiaľ. Navštívim tých žltookých? Nemôžem, zabili by ma možno skôr, než by som otvoril ústa. Čo teraz? Voda... Perfektné! Budem zadržiavať dych. Dúfam, že ma nenájde. Mohol by som sa schovať za Freda, tak ako Bree.
Ona sa nikdy nepriblížila k domu, nikdy som ju nevidel. Musím sa poponáhľať, skôr, než bude neskoro. Na tabuli stálo: Mercer Island, Jazero Washington. Spravím si menšiu obchádzku cez Union Bey až k dobre známemu Seattlu. Nadýchol som sa a ponoril do temnej vody. Vystrelil som a udržoval si rovnakú rýchlosť, aby som zostal v bezpečí. Trvalo to približne desať minút, než som pocítil špinavú vodu v okolí Seattlu. Som už skoro tu.
Len ešte popracovať na nenápadnosti. Namieril som si to priamo k domu. V okolí som cítil jej pach. Niekde sa tu poneviera. Musím sa schovať za Freda, rýchlo. Je deň, slnko sa odo mňa odrážalo a ja som bežal, čo najrýchlejšie do zatemnenej pivnice. Prekĺzol som bez povšimnutia do úzkej chodby. Odohrávala sa nejaká bitka a všetci povzbudzovali svojho favorita. Riley sa na nich povýšenecky pozeral a na perách mal miestami úsmev. Hľadal som najmenej sympatické miesto. Fred! Otriasol som sa. Sedel pravdepodobne na gauči a Bree v jeho blízkosti. Bitka sa rozpútala do vlny násilia a Riley začal s ustupujúcim manévrom skôr, než sa niečo stalo. To bola moja šanca. Prebehol som čo najväčšou rýchlosťou k pohovke. Prevrátil sa mi žalúdok. No prekonal som nevoľnosť a uvidel Bree. Hrali s Fredom karty.
„Bree, Fred!“ pozdravil som ich potichu. Bree nadšene vstala zo stoličky a objala ma. Naplo ma. Nechápal som, ako to vydrží.
„Ach, Diego! Myslela som si, že si s ňou, alebo to najhoršie...“ zlyhal jej hlas. Fred sa na nás mlčky pozeral a pocit nevoľnosti ustupoval.
„Stvorila nás len ako nástroj pomsty, núti Rileyho, aby robil, čo chce, chcela ma zabiť, pretože viem priveľa. Bree, musím Rileymu povedať pravdu.“
„Nie, utečieme! Rileymu neverím!“ povedala pevným hlasom.
„Zneužíva ho! Prosím, musím mu pomôcť,“ povedal som stále potichu.
Fred sa postavil a prehovoril: „Útek je najlepšie riešenie. Nechaj mu odkaz. Bree mu ho môže odovzdať a v noci sa vytratíme.“
Bree vďačne hľadela na svojho kamaráta. Celý ten nápad sa mi nepáčil. Mal som len šťastie, že ma nikto nezaregistroval, ale neviem, či by sme odišli nenápadne.
Fred celý deň používal svoj talent a nikoho ani len nenapadlo sa na nás pozrieť. Večer Riley nakázal, aby išli von. Cvičil ich na boj, ktorý nastane už o pár dní. Na stránku z knihy od Bree som Rileymu napísal krátky odkaz. Pod Fredovým štítom som vyšiel z domu a lístok podal Bree. Prikývla a podišla k Rileymu. Niečo mu zašepkala a Riley sa tváril neurčito. Do kabátu mu zastrčila lístok a ľudskou rýchlosťou sa vrátila k nám. Riley okamžite odvrátil svoj pohľad a lístok si poobzeral v rukách. Bol čas vypadnúť. Utekali sme, čo najrýchlejšie od Seattlu. Dúfam, že to Riley pochopí...
Riley
Cvičiť v priestore, akým bola pivnica, bolo naozaj hrozné. Nebolo možné sa pohnúť, nie to ešte bojovať. Večer som všetkých nahnal von. Niektorí si z toho robili zábavu a povzbudzovali svojich. Aj keď som si bol istý, že už chápu a vyrástli, tak som sa, zjavne, mýlil.
Zrazu od neznáma ku mne prišla Bree. Natiahla sa a šepla mi do ucha : „Riley, nehnevaj sa, ale Fred je veľmi tvrdohlavý, pokúsim sa ho nejako presvedčiť, no moje šance sú márne. Našla som tento lístok, ktorý mi pripomínal niečo ako Fredov tajný denník. Pokúsim sa ešte o jednu vec.“
Do kabáta mi nenápadne podstrčila lístok. Odišla späť na miesto, ktorému som nemohol venovať pohľad. Skúmal som papier, na ktorom bol Fredov denník. Bol nezarovnaný, ako vytrhnutý z nejakej knihy.
Drahý Riley,
prosím, never jej ani slovo. Ona je odporná klamárka. Vôbec ťa nemá rada, si len ako jej bábka a ona ťahá za nitky.
Pokúsila sa ma zabiť, pretože som zistil pravdu o slnku a o tmavých plášťoch.
Riley, pre všetko na svete, maj rozum a opusti ju!
Odpusť mi, prosím, ale ja nedokážem byť v tejto armáde. Zomrieť za pomstu, ktorú chce ona vykonať. Toto nie je môj boj. A tvoj tiež nie. Žiadneho z nás, len jej. Preto sa nehnevaj, ale opúšťam Seattle, spolu s Bree a Fredom. Mal by si spraviť to isté.
Tvoj kamarát Diego
Zazeral som na list, ktorý mi, údajne, zanechal Diego. Moje zorničky boli rozšírené a ústa dokorán otvorené. Bol som ako v tranze. Nezmohol som sa na žiadnu reakciu. Victoria ma nemá rada? Bábka? Odišli? Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!
Toto je určite len krutý žart. Pozrel som sa zlostne na smer, kde zmizla Bree. Nikto tam nestál, žiadny pocit nevoľnosti, opustili nás. Čo ak to je pravda...?
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek If only 7. kapitola - Boj?:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!