Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ja nie som vyvolená! - 7. kapitola

03.09.2010 (11:45) • Sweetie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 895×

„Dobré ránko, spachtoško,“ ozval sa niekto vo chvíli, keď som sa pomaly prebúdzala.

Už len na dotyk som cítila, že musím byť v posteli. Mäkké prikrývky navlečené do saténových obliečok: to musela byť iba teplučká posteľ. Cítila som sa oveľa lepšie, aspoň čo sa spánku týka. Otvorila som oči a začala som žmurkať do svetla prenikajúceho z obloka.

Keď som opäť našla stratený zrak, začala som hľadať pôvodcu toho hlasu. Sedel blízko pri obrovskej posteli s baldachýnom, na ktorej som ležala. Neviem, ako dlho som naňho len tak civela ako na hlavu padnutá. On ku mne pristúpil a sadol si na okraj posteli.

„Zlatíčko, čo ti to urobili?“ hovoril si skôr pre seba a pritom chytil moju ruku do svojej.

„Je mi to tak veľmi ľúto. Nikdy som nemal dovoliť, aby ti toto spravili. Mali sme ich zničiť hneď vtedy. No my sme si mysleli, že sú dostatočne vystrašení,“ pokračoval, ale ja som sa od neho odvrátila.

„Choď preč,“ zavzlykala som.

„Nechaj ma samu. Vypadni!“

Pozrela som na neho spomedzi potokov sĺz, ktoré sa mi valili po tvári. V tej jeho bol zmučený výraz. Nikdy som ho nevidela takto skľúčeného, dokonca ani vtedy, keď zomrel Richard.

„Prečo si to dovolil?!“ zrevala som na neho a pritom vstávala. Všetko ma strašne bolelo a hlava sa mi točila. Bola som iba v tielku a nohavičkách, tak som schytila plášť, čo visel v skrini pri posteli.

Zrazu ma chytila jeho ruka a otočil ma k sebe.

„Erin! Ja... Ja som ťa celý svoj život chránil. Nikdy by som nedovolil, aby sa ti niečo stalo. No napriek tomu som zlyhal. Zlyhal, zlatíčko moje. Nedokázal som ťa ochrániť,“ hovoril a keby mohol, v tej chvíli by plakal aj on.

„Keby tu bola mama...“ začala som, ale on ma prerušil.

„Keby tu bola mama, tiež by tomu nezabránila. Čo také by asi spravila? Vrátila sa v čase? Veď minulosť meniť nemohla a...“

„Neženil by si sa,“ vypadlo potichu zo mňa.

Vtedy ma pomaly pustil a klesol na zem. Stála som nad ním, neschopná niečo povedať. Bola som taká nahnevaná. Nahnevaná na celý svet, ale hlavne na neho.

Počas tých niekoľkých dní som nikdy neuvažovala nad tým, ako sa im podarilo uniesť ma. Až teraz mi to svitlo. Pretože, ak by sa nekonala tá svadba, nemusela by som sa sama túlať po meste. Niekto by so mnou aj s Jeanom išiel. Otec ma nikdy nepustil von iba s jedným ochrancom. Ale vtedy mali všetci plné ruky práce a Sara odvetila, že jednu ochranku predsa mám, tak nech ju neotravujem. Vraj nikto iný nemá čas. Otca som sa, pravdaže, ísť spýtať bála, pretože by mi ešte „nová kráľovná“ dobre vynadala a ja som hlavne za pokoj v rodine. Vtedy u nás neboli strýčkovia ani žiadni známi, tak som išla iba s Jeanom. A vtedy sa to stalo.

„Za všetko môžeš ty!“ vykríkla som na neho.

„Keby si sa neženil a ja som nemusela ísť s Jeanom do mesta sama, nikdy by sa to nestalo! Nikdy by som sa nemusela pozerať ako umiera! Nikdy by som sa nemusela báť pozrieť do zrkadla alebo iba na vlastné telo! Ty nevieš, aké to je! Nenávidím ťa! Nenávidím a nenávidím aj tú tvoju ženušku!“ pokračovala som.

„A ozaj, keď sme už pri nej, ako to, že tu nesedí tiež? Hmm? Ona si nikdy nenechá ujsť chvíľu, kedy sa môže tváriť ako starostlivá mamička, však?!“

„Er, to nehovor. Princeznička moja, vypočuj ma. Dcérka!“ zavolal, keď som vstala a utekala k dverám. Ani som sa nemusela obzerať, kde sú. Vedela som to presne. Takisto som už vedela, v čej izbe sa nachádzam.

Plášť som si zdvihla, aby sa mi nemotal pod nohy. Roztvorila som starodávne drevené dvere a rozbehla sa po chodbe.

Za rohom som však do niekoho vrazila. Cez uslzené oči som sa pozrela na svoju prekážku. Stačilo mi iba uvidieť tie oči a v momente som sa mu hodila okolo krku. Z celej sily som ho objala. Cítila som, ako si tvár zaboril do mojich vlasov a ja som potichu plakala.

6. kapitola 8.kapitola

zhrnutie poviedok

Autor: Sweetie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja nie som vyvolená! - 7. kapitola: