Dozviete sa, či Jane s Alecom odsúdili.
27.06.2012 (11:15) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1740×
Minulá časť:
Po piatich minútach vyšiel sudca s mamou v závese. Tá mala zovreté ruky, akoby ho o niečo prosila. Vyzerala, že mala slzy na krajíčku. Vzdychla som si. Mama sa potichu vybrala k nám.
„Súd sa rozhodol o..." začal sudca. Zavrela som oči.
„... odsúdení," dokončil. Roztriasli sa mi kolená. Mama vedľa mňa ticho plakala, Alec vyzeral, že je prekvapený. Ten sudca sa na nás usmieval, ako keby nás práve pozval na čaj. Rozzúrene som sa na neho pozrela.
Úsmev mu zamrzol na tvári, výraz sa zmenil na ľahko ubolený. Vystrašilo ma to. Ten protivný chlap lúskol prstami a za dverami sa zjavili dvaja muži - stráž. Pomaly sa k nám približovali. Mama nás objala, akoby nás nechcela nikdy pustiť.
„Neboj sa," zašepkala mi. Potom sa obrátila ku Alecovi.
„Daj pozor na Jane. Nebojte sa. Ja to tak nenechám." Vyzerala ako na pokraji zrútenia. Objala som ju. Po tvári mi tekli slzy. Jeden z tých chlapov ma surovo zdrapil za plece, Aleca ten vyšší. Nahnevala som sa. Zrejme som vyzerala ako blázon, keď som sa mu snažila vytrhnúť. Alec bol pokojný. Nechápem tomu. Ja to nenechám zaviesť tak ďaleko. Muži nás odvádzali preč. Očami plnými sĺz som sledovala mamu, ako na nás hľadí. Na druhej strane miestnosti boli druhé dvere, ktorými nás odvážali preč. Venovala som posledný pohľad mame.
Dvere sa zatvorili. Mlčky som sa pozrela na Aleca. Keď sa na mňa pozrel, veľavýznamne som sa pozrela na tých mužov, čo nás ťahali, a potom na naše ruky. Pochopil.
Žmurkla som. Obidvaja sme do mužov udreli lakťom. Pustili nás. Okamžite sme vytrielili po chodbe. Alec sa držal asi tri metre predo mnou. Vtom ma chytili silné ruky. Alec ďalej utekal. Ruky ma na pleciach držali tak pevne, až som si myslela, že mi urobia ďalšiu modrinu. Od bolesti som zavyla, ďalej som sa pokúšala vykrútiť náručiu. Alec zastal.
„Uteč, Alec, utekaj!" kričala som na neho, no už bolo neskoro. Aleca chytil druhý muž. Prestala som sa tým rukám vykrúcať, pochopila som, že to je zbytočné. Unavene som sa pozrela na Aleca, ktorý to ešte nevzdal. Zmučeným pohľadom som sa pozrela aj na moje ruky. Potom na stráž. A znova na Aleca.
Stráž nás vliekla po dlhej chodbe. Tentoraz som mala ruky na krku, ktorý mi držal ten muž. Bola som bezbranná. Otvorili sa ďalšie dvere s nápisom: Cela predbežného zadržania. Vošli sme do menšej, no ešte dlhšej chodby. Po ľavej strane sa ťahali mreže, za nimi boli cely. Stráž otvorila jednu celu. Najskôr tam hodili Aleca, potom mňa. Dopadla som na zem, udrela som si ruky, aj kolená. Stráž sa uchechtla. Mreža sa s buchnutím zavrela. Počula som šťuknutie zámky. Alec mi pomohol na nohy, no bola som príliš vyčerpaná na to, aby som stála. Sadla som si na slamu v kúte. Počula som, ako sa vedľa mňa ozvalo šuchnutie. Alec si prisadol vedľa mňa. Zúfalo som sa rozplakala. Alec si ma pritúlil ku sebe. Schúlila som sa do klbka. Alec ma hladil po vlasoch. Objala som ho okolo pásu. Teraz som proste potrebovala oporu. Niekoho, kto by ma utíšil.
„Alec, neklamme si," zašepkala som.
„Neboj sa, Jane, ja niečo vymyslím," povedal.
„Alec!" zarazila som ho. Je zbytočné ďalej si klamať. Viem, že toto neskončí dobre." Neviem, či niečo rozumel. Vravela som mu to do košele. Ešte stále som na sebe mala moje šaty, ktoré sa dosť zašpinili, jednak po tom, ako nás tí muži ťahali po chodbe, jednak preto, že ma do cely hodili o zem.
Nedokázala som uveriť, že prešlo iba pol dňa, zdá sa mi to ako pol roka. Toľko sa od toho zmenilo. V jednej sekunde som bola vyrovnaná, v druhej odsúdená na upálenie. Celý deň sme sa s Alecom rozprávali.
Večer som zaspávala s tichou modlitbou na perách. Aby to všetko bol len sen. Aby som sa zobudila vo svojej posteli, nie v Alecovom lone, ktoré mi poskytol ako posteľ. Aby som išla do školy. Už by mi nevadili Deanove každodenné potupy. Radšej by som znášala Sarine posmešky. Vôňa dymu a horúce plamene bolo niečo úplne iné.
Zaspávala som, prenasledovaná nočnými morami - plamene, bolesť, Alec vedľa mňa priviazaný o stĺp.
Viem, že vás výsledok asi neprekvapil, ale aj tak budem rada za nejaký komentár, smajlíka, kritiku.
« Předchozí díl
Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Jane ako malá - 9. kapitola:
ok... rozhodla som sa, že napíšem o jej živote po premene
Škoda, že to dopadlo opravdu tak jako v knize. Opravdu bys to mohla napsat i po proměně, protože s tímto tempem za chvíli povídka skončí a to by byla škoda.
super, ale je mi jich strašně líto
možno... napadlo mi to, keďže z tohto sa dá vyžmýkať maximálne 10 kapitol... teda, keď žili... ale asi áno
Veľmi dobré. Budeš písať aj o ich živote po premene?
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!