Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jane Hudson Volturi 9. časť

25.02.2010 (22:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1790×

9. kapitola : Ešteže to dopadlo tak ako to je

HUDBA

„Ďalej,“ ozvalo sa.

„Ahoj, to som ja Jane,“ povedala som a otvárala pri tom dvere.

„Stalo sa ti niečo? Počula som o tebe na boji. Vážne si v poriadku?“ otázky sa z nej len tak sypali.

„Jasné, že som v poriadku.“

„To som rada. Keby sa ti niečo stalo, veľmi by si mi chýbala,“ povedala a aj ona ma objala.

„Dusíš ma,“ Ledva som povedala.

„Ou. Prepáč,“ zasmiala sa. Potiahla ma za ruku a by som si sadla na posteľ. Sulpicia mala červené oči, gaštanové vlasy, ktoré jej siahali až po pás. Teraz ich mala voľne rozpustené, no väčšinou mávala nejaký účes.

„Tak, čo máš nové?“ opýtala sa, no ja som mlčala. „neboj sa, ja to nikomu nepoviem. No... Aro sa neráta,“ zasmiala sa.

„Aro to už aj tak vie. Len neviem ako začať,“ priznala som.

„Tak pekne od začiatku,“ usmiala sa.

„Pokúsim sa. Išli sme na ten boj do Anglicka a Demetri ma pobozkal,“ povedala som potichu.

„Fíha. A ako to bolo ďalej? Vieš, mne nedovolia ísť na boj, tak ma to dosť zaujíma.“

„Boj sa začal celkom dobre. Potom keď ma skoro ktosi zabil, tak ma Demetri zchránil, no a padla ďalšia pusa. Znovu sme začali bojovať a keď sa Demtri odo mňa dosť vzdialil, tak nejaký traja muži si to namierili rovno ku mne. Ostatok si vieš domyslieť, nie?“ spýtala som sa.

„Áno, viem si to domyslieť.“

Sulpicia ma vždy vedela pochopiť a preto som ju mala veľmi rada. Vždy mi poradí, keď niečo potrebujem vedieť.

„Demetri mi dnes niečo spomínal o Didyme. Aká bola?“ opýtala som sa. Povzdychla si.

„Marcus ju našiel, keď umierala. Vtedy mohla mať asi tridsať rokov. Mala nejakú nevyliečiteľnú chorobu a vlastne ju zachránil. Na prvý pohľad sa do seba zaľúbili. Potom sa stala jeho ženou. Zomrela vo svojom prvom boji. Bola to moja dobrá kamarátka,“ smutne vravela. Keby mohla, tak teraz by pustila nejakú tú slzu.

Len teraz som si uvedomila, čo pre ňu mohla spôsobiť moja smrť.

„Si pre mňa ako vlastná dcéra,“ povedala. „Keď som bola ešte človek, mala som malého synčeka. Zomrel asi tri mesiace po narodení. Niečím sa udusil.“

„To mi je ľúto.“

„Ja som sa hneď na to chcela zabiť. Skočila som do rieky a takmer sa tam utopila. Aro ma našiel polomŕtvu na brehu. Ešte mi našťastie bilo srdce, tak ma hneď premenil. Mala som vtedy presne dvadsaťosem rokov. Ako dlho som upír, už nepočítam. Nejako ma to nezaujíma.“

„Ani ja to už nepočítam,“ zasmiala som sa. „Je to už veľmi dlho, čo ma Felix našiel.“

„Pamätám si na teba. Čakala som, kedy sa konečne premeníš. Vedela som, že budeš výnimočná a budeš mať nejaký dar. Bola si veľmi zlatá ako človek,“ usmiala sa.

„No, to mi hovoril každý. Ale teraz mi to kazia tie červené oči,“ povedala som.

„Ale aj tak si rozkošná.“

„Ďakujem. Ty tiež nevyzeráš zle.“ Spolu sme sa zasmiali. Sulpicia mi potom urobila nejaký účes. Rozprávali sa až kým niekto nezaklopal na dvere.

„Idem otvoriť,“ povedala a postavila sa.

„Ahoj! Je tu Jane?“ opýtal sa mne známy hlas. To nemôžem mať aspoň na chvíľu pokoj.

„Áno som tu. Čo sa deje?“

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jane Hudson Volturi 9. časť: