Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 43. kapitola

22.03.2010 (13:45) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4150×

43. kapitola

Rony

Ako Edward tvrdil – tá krv bola fakt lepšia, ako čokoľvek, čo som doteraz ochutnal. Bol to lepšie ako všetky drogy sveta, a že som ich aj všetky vyskúšal. Keď si spomeniem na kokaín, ktorý som šňupal zo stehien sladkej Veronique, či extázu, ktorú sme si dávali s Lindou, tak ani jeden z týchto zážitkov nebol lepší, ako dnešný lov. Bol som úplne v šoku zo svojej novej rýchlosti a ostatní mali čo robiť, aby ma dobehli. Myslím, že sme boli až niekde pri Kanade, zrejme, keď sa im to podarilo. Emm síce po love kňučal, že som mu vypil najlepšieho grizzliho na okolí a ja som dúfal, že ho to prejde. Očarujúco som sa na neho pozrel pohľadom, ktorým som v bare ohuroval holky a div sa svete – ono to fungovalo.

Emm sa mi dokonca začal ospravedlňovať, že tak vybuchol a ja som sa usmieval ešte viac. Len som kývol rukou a nechal to tak, ale keď sa po príchode domov ponúkol, že mi napustí vaňu, došlo mi, že to asi nebude len tak. Najmä, keď sa Bella ponúkla, že mi pripraví oblečenie a urobí pre mňa čokoľvek a Edward to vzal úplne v pohode a ešte sa ponúkol, že mi pomôže sa umyť. Na to som len vytreštil oči. To sú všetci upíri taký trafený? Ty vole, snáď to nečaká aj mňa. V pretrvávajúcom šoku som sa rozhliadol po izbe. Vo dverách sa krčil šokovaný manekýn – Carlisle. Zrejme tiež nechápal, čo sa to navôkol deje. Usmial som sa na neho, pretože teraz tu bol jediný, čo sa choval ako tak normálne – nikdy by som nečakal, že si toto niekedy pomyslím – a čakal som od neho vysvetlenie.

„Toto nerob!“ zavrčal na mňa a prudko otočil hlavu.

Aha, chyba,  takže tu nie je jediný, kto sa chová normálne.

„Čo nemám robiť?“ opýtal som sa nechápavo.

„Prestaň sa usmievať a začni sa... proste sa začni mračiť!“ prikázal mi.

„No dobre, klídek brácho,“ zdvihol som ruky v obrannom geste a začal sa mračiť.

Jasne som cítil ryhu medzi svojím obočím. Carlisle sa na mňa opatrne otočil.

„Rony, ty máš nejakú schopnosť. Síce ešte neviem, ako to presne funguje, ale asi budeš nejako oblbovať ľudí alebo čo. Musíme prísť na to, ako to ovládať,“ povedal sa hlboko sa zamyslel. Chudák, dúfam, že ho to moc nebolí.

Teraz mi až došlo, čo povedal a ja som na neho len vypúlil oči. Takže ja mám schopnosť, hej? No a ešte takú skvelú! Kam sa hrabe Edward s tým jeho čítaním myšlienok. Ty vole, to je sila. To teraz už fakt dostanem každú, na ktorú si len pomyslím. Teda, nie, že by som doteraz nedostal, ale tak jeden nikdy nevie. Veď ja by som sa tu vlastne mohol stať niečím viac. Ako kráľom alebo niečo také. Už to vidím, ako si ležím na lehátku niekde na pláži a okolo mňa nahá Bella, Alice, Rose a Esme, ktoré ma ovievajú palmovými listami. Ty kokot, toto je snáď najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Od radosti som začal tancovať a vlniť sa uprostred obývačky s nadšenými výkrikmi: „Som king!“

Keď ma táto eufória prešla a ja som sa zastavil, všimol som si, ako na mňa ostatný len neveriacky zízajú. No mne to bolo šuma fuk. Jediné, na čo som myslel bolo, že musím tú schopnosť otestovať. Otočil som sa na Rose a nahodil svoj najlepší úsmev.

„Rose, zlatíčko, mohla by si mi napustiť vaňu?“

Rose len vypúlila oči a od Emmetta sa ozvalo niečo ako vrčanie. Ty vole, keby nie som ten upír, zrejme sa aj zľaknem. Rosaliine vypúlené oči nahradil výraz, ktorý som nevedel presne definovať, ale keď aj ona zavrčala: „Na to zabudni! Dement,“ pochopil som, že tu asi niečo nesedí.

Kurva, kde je tá moja schopnosť? Čo sa to stalo? Predsa teraz nemôžem prísť o to najlepšie, čo ma kedy v živote stretlo. O niečo, vďaka čomu by som sa stal kráľom všetkých kráľov. Každý by sa mi klaňal, každý by robil to, čo by som chcel. Kurva, ja to chcem naspäť.

„Čo sa to stalo?“ opýtal som sa skoro hystericky.

Fakt som nemal od hystérie ďaleko. Všimol som si, že Bella sa škodoradostne usmieva a Carlisle sa na mňa pozerá s takmer nadšeným a zároveň skúmavým výrazom. To určite neznačí nič dobré.

„Rony, poď so mnou a Bellou. Trochu preskúmame tú tvoju schopnosť.“

„Takže neprestala fungovať?“ opýtal som sa nadšene, ale to ma už Carlisle ťahal do svojej pracovne. V jeho očiach hrali podivné ohníčky a ja som sa začal báť. Bože, čo so mnou chce urobiť?

Bella

Keď Carlisle prišiel s tým, že to, čo sme cítili k Ronymu, je len nejaká jeho schopnosť, neskutočne sa mi uľavilo. Už som si myslela, že je so mňou niečo v neporiadku. No keď som videla, ako Rony začal tancovať a poskakovať, ako keby mal epileptický záchvat, musela som uznať, že ja som tu jednoznačnejšie tá najnormálnejšia. Kým sa Rony hral na Let´s dance, Carlisle mi naznačil, aby som sa ho pokúsila zaštítiť. Doteraz som nad ním držala len štít proti pachom, ale štít proti schopnostiam som držala len nad Edwardom. Chvíľu som sa sústredila a bolo to. Rony sa o pár minút ukľudnil a začal sa nadšene obzerať okolo seba. Potom sa obrátil na Rose a žiarivo sa usmial. Hneď mi bolo jasné, že má niečo v pláne. No chlapček bude asi dosť sklamaný. V duchu som sa už teraz musela rehotať, no keď mu Rose odvrkla, aby zabudol, že ona mu bude napúšťať vaňu, tak ten pohľad stál fakt za to. Mala som pocit, že Ronymu chýba už len málo, aby sa rozplakal. Za to Carlisle vyzeral byť až príliš nadšený tou Ronyho schopnosťou. V takýchto chvíľach mi strašne pripomínal toto úchylného plesnivého dedka – Ara.

Spolu s Ronym a Carlislom sme sa odobrali do Carlislovej pracovne, kde sme celý deň skúmali Ronyho talent. Úprimne som ho ľutovala. Dostať sa do Carlislových rúk ako objekt výskumu, by som nepriala ani najhoršiemu nepriateľovi. Rony sa časom naučil tú svoju schopnosť ovládať, takže aj keď som nad ním už nedržala štít, tak už sme okolo neho neskákali ako cvičené opice. Aj keď sa občas pokúsil svoj dar použiť na niekoho z rodiny, tak som ho veľmi rýchlo schladila natiahnutím štítu. Po pár dňoch sa všetko vrátilo do starých koľají a Carlisle prišiel s tým, že s Esme odídu na pár týždňov na dovolenku. Toto oznámenie urobilo asi najväčšiu radosť Edwardovi, ktorý sa s Carlislom nemohol vystáť asi najviac. Rony bol taktiež nadšený, pretože Carlisle ho ešte stále otravoval s novými zisteniami o jeho schopnostiach a všetko si musel na Ronym hneď otestovať. Za to Esme nebola príliš nadšená. Tešila sa na dovolenku s Carlislom, ale zároveň sa obávala toho, čo sa stane s jej domom až sa vráti. Ako úprimne, aj ja by som sa bála. Nechať v dome šesť stredoškolákov a jedného, ktorý má síce viac rokov, ale chová sa na pätnásť, je samo o sebe už dosť riskantné a nieto ešte, keď sú to upíri a z toho ešte aj traja novorodení. To je skutočná samovražda. Aj ja som sa toho celkom obávala. Ako túto zmes udržím na uzde? Esme pred odchodom zamkla do svoje spálne zopár svojich starožitných váz a ďalších krehkých a majetných vecí. Ako keby boli pre nás zatvorené dvere problém.

Bolo mi jasné, že teraz to tu na starosť dostanem hlavne ja a tiež Rose s Alice. Myslím, že budeme mať čo robiť, aby sme si tých štyroch upíroch trochu ustrážili s čo najmenšími stratami. I keď pri tých štyroch to bude roboty vyše hlavy. Ako aj dnes, keď sa rozhodli, že obývačka by potrebovala nový náter. Vďaka bohu, že Alice videla, čo by sa stalo, keby sme im to dovolili. Chúďa Esme. Asi by ju trafilo, keby videla všetko postriekané žiarivo ružovou s čiernymi bodkami. Fakt netuším, kde sa tie blbé nápady v tých ich hlavách rodia. Je neskutočne, ako môžu byť štyria upíri dokopy tak blbí. Každý deň nás prekvapujú viac a viac. Niekedy mám pocit, že tí štyria sa radšej nemali nikdy stretnúť. Na love sa o jedného grizlliho doťahovali ako malé deti, a pred dvomi dňami Emmetta napadlo, že či by sme sa s Edwardom nepridali k nim do štvorky. Samozrejme hneď schytal jednu od Rose a dostal týždňový zákaz vstupu do spálne, čo mu však príliš nevadilo, keďže ani Rony nikoho nemal a tak trávili noci spolu. Bože, kedy už toto skončí? Avšak zase nebolo všetko až tak zlé. Vďaka tomu, že je teraz Edward upír sa náš vzťah – teda, ak sa to vzťahon dá nazvať – viac než zlepšil. Sama nemôžem uveriť tomu, že mi jeho neustála prítomnosť vôbec nevadí. Nikdy by ma ani nenapadlo, že raz budem šťastná po boku nejakého upíra a už vôbec nie po boku Edwarda, ale bolo to tak. Jediné, čoho som sa obávala bolo, že raz Edwarda omrzím. Potriasla som hlavou, aby som z nej vyhnala takéto myšlienky. Nechápem, prečo nad tým vôbec rozmýšľam. Veď som predsa krásna, sebavedomá upírka, o ktorú mal záujem dokonca aj samotný vládca upírov. No nie, že by to bolo nejaké terno. Neviem si ani predstaviť, že by som s ním niečo mala. Postaví sa mu vôbec ešte? Pri tom veku  - no neviem, neviem. A radšej si to ani nechcem predstavovať. Aj keď zas na druhej strane, na uspokojenie tej jeho Sulpicie to asi stačí. Dúfam, že my s Edwardom nebudeme tak hrozní, keď budeme „starí“.

Ale naspäť k nášmu vzťahu. Sme na tom teraz skutočne lepšie, keď je tá nevraživosť medzi nami preč, ale stále som od neho nepočula nič, čo by mi aspoň naznačilo, že ma miluje. Tieto slová by ma dosť ukľudnili. Mám teraz totiž najväčší strach z toho, že  ho „vypustím“ zase do normálneho sveta, kde sa bude hrať na človeka. Čo ak bude lietať za každou sukňou a bude testovať svoje nové sexuálne schopnosti na všetkom živom, teda prípadne aj mŕtvom – no čo, u neho jeden nikdy nevie. Potom si už ani nespomenie, že nejaká tá Bella existuje. Ale nie, tak to nebude, veď ja sa viem pripomenúť! Už som si v hlave prehrávala plán na – Čo keby, keď sa domom ozval zúfalý výkrik. Hneď som vedela, od koho pochádza a o sekundu som stála vedľa Alice.

„Čo sa deje?“ vyhŕkla som a čakala na odpoveď.

Alice mala vypúlené oči a v tvári hrôzu. Zatriasla som ňou, ale nič. V obývačke, kde sme práve stáli, už boli všetci, no Alice stále nereagovala. Mala sklenený pohľad, čo značilo, že preskúmava budúcnosť. No veď v pohode, ja mám času dosť. Konečne sa Alice prebrala, no šok a zúfalstvo z jej tváre nezmizlo.

„Vysvetlíš mi už konečne, čo sa sakra deje?“ skríkla som.

Alice ma zaregistrovala a cez jej pery sa predralo jediné slovo: „Volturiovi.“

Hmm, tak z toho som ozaj múdrejšia.

„A čo s nimi?“

„Prídu, o tri dni sú tu. Aro a ešte asi šesť ďalších,“ povedala.

„Kurva, čo tu ten plesnivý, škaredý, dementný, impotentný úchylák chce?“ zavrčala som.

Zhrnutie od NeliQ

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 43. kapitola: