Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je diabol alebo anjel? Kapitola 2. Odchádzam...

14.05.2010 (20:00) • Tralala • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1374×

Kapitola 2. Odchádzam...

Stála som pred svojou popravšou čatou. V ruke zvierala palubný lístok. Nebudem plakať. Nebudem plakať. Sama si sa rozhodla. Tak čo? Tak čo? No nebudeš plakať. Opakovala som si stále v duchu, keď som sledovala Willa, ako sa chystá so mnou rozlúčiť. Nebudeš, nebudeš a nebudeš! Kričala som na seba v duchu. Cítila som, ako sa mi do očí hrnú slzy. Zase.

Will pristúpil ku mne. Zalapala som po dychu. Hlboký nádych. Roztvor doširoka oči a usmej sa! Keď Will videl, ako sa tvárim, prepukol v smiech. Došlo mi, že musím vyzerať, akoby som zadržovala prdy. Proti mojej vôli som sa zasmiala. To už ma, ale držal v náručí.
„Že ti nie je hanba, Bells,“ bručal mi priamo do ucha. „Takto ma tu nechávať samého a opusteného. Mne to láme srdce a ty sa tomu ešte smeješ!“ Tresla som ho do ramena rukou.
„A ešte ma aj biješ,“ povedal zhrozeným hlasom, „zlá, zlá, zlá Bells. Nemôžeš sa aspoň na chvíľu tváriť, že ti budem chýbať a že ma máš rada?“ Chcela som mu ublížiť, ale načo si kaziť peknú chvíľku? Letuška, ktorá čakala na to, aby mi mohla skontrolovať lístok, sa mračila. Bolo mi jasné, prečo. Žiarlila. Všetky žiarlili. Will, to on bol dôvod, dôvod prečo som nemala žiadne kamarátky, ale to sa v tej diere, s názvom Forks, dúfam zmení.

Tuhšie som ho objala a skúmala veľkosť svojej príručnej batožiny. Willa by som vymenila za akúkoľvek kamarátku, len keby išiel so mnou.
„Bells,“ povedal pobavene. Trochu som sa odklonila od jeho hrude. Na tvári mu pohrával úsmev.
„Tam sa nezmestím,“ povedal a zadržoval smiech.
„Nooo...“ zatiahla som.
„Bells, nie si Jack the Ripper.“

„Posledná výzva pre cestujúcich do Seattlu linkou OK963.“

„Nie!“ zakňučala som mu do ramena.
„Pozdrav odo mňa Charlieho,“ povedal, pobozkal ma do vlasov a pustil. Prehodil si môj batoh cez rameno a ťahal ma k letuške. Poslušne som jej ukázala lístok a mračila sa na ňu. Otočila som sa pre posledné zbohom.
„Nemrač sa!“ prikázal mi. Potom mi vysadil tašku na chrbát a do ruky vložil poskladaný papierik. „Až v lietadle,“ rýchlo dodal, keď videl, že ho chcem roztvoriť.
„Fajn,“ zamrmlala som a strčila si ho do vrecka bundy.
„Bells?“ opýtal sa.
„Áno?“
„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ spýtal sa a v tvári mal vážny výraz.
„Hm...“
„Dávaj na seba pozor.“ Prevrátila som oči. „Ja to myslím vážne, Bella. Žiadne medvede, vlastne žiadna divoká zver. Žiadne potulovanie po tme. Žiadne...“
„Od teba to sedí,“ skočila som mu do reči.
„Ja to myslím vážne.“
„Ja tiež.“
„Sľúb mi to,“ trval na svojom.
„Sľubujem,“ povedala som, prevrátila oči a dodala: „Tati.“

„Slečna, môžeme?“ opýtala sa ma letuška, ktorá sa snažila o milý úsmev.
Pozrela som sa na Willa. V krku som začala cítiť hrču. Vedela som, že budem zase plakať. Ale nie pred ním, pred ním nie. Hovorila som si v duchu. Pozbierala som všetku moju odvahu a pozrela sa Willovi do očí. Vykúzlila som úsmev.
„Ahoj... “
„Ahoj,“ povedal a tiež sa na mňa usmial. Stále ma držal za ruku.

„Slečna,“ upozornila na seba letuška.
Cítila som, ako to na mňa ide. Kútiky úst sa mi zatriasli. Pre istotu som roztiahla úsmev ešte viac. Posledný pohľad. Otočila som sa. Urobila som prvý krok a ruka mi vykĺzla z tej jeho. Rýchlo som nasala vzduch nosom. Mala som pocit, akoby mi niekto zovrel srdce.
„Slečna?“
„Idem, idem,“ povedala som a rýchlo som sa vybrala za ňou. Smerom k môjmu novému životu.
Letuška za mnou zamkla dvere a rýchlo sme sa ponáhľali chodbou k lietadlu. Rukou som nahmatala lístoček. Rozprestrela ho.


Tá je moja...
Daj mi na ňu pozor, kým prídem.
William.

Najprv som nechápala, ale potom som si všimla, že sa mi niečo zalesklo na ruke. Ako? Pýtala som sa seba, keď som neveriacky hľadela na náramok.

Letuška ma odprevadila na moje miesto. Pozerala som von. Lietadlo sa rozbehlo. Odchádzam. Povedala som sama sebe. Keď sme boli vo vzduchu, zavrela som oči. Po lícach mi tiekli slzy. Odchádzam.

Dátum zverejnenia ďalšej kapitoly : 15.05 2010 o 12:45 - Black, Jacob Black


začiatok« predchádzajúca kapitola ‹- moje zhrnutie -› ďalšia kapitola »koniec

Autor: Tralala (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je diabol alebo anjel? Kapitola 2. Odchádzam...: