Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je diabol alebo anjel? Kapitola 8. Good morning

25.05.2010 (07:00) • Tralala • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1407×

Kapitola 8. Good morning


Čierna truhla, dutá, bez tela. Svieti slnko, ako to mala rada.  Ticho znejú prázdne slová, od ľudí na vôkol.
Čierna truhla, dutá, bez tela. Klesá, slnko sa do nej posledný krát opiera. Ľudia hádžu hlinu. Smutné slová plynú, no mňa zviera zlosť! Na smútok, už nemám čas.

Držím, silno držím, priam rukou zvieram svoj svet, alebo skôr jeho zvyšky. Kňaz pribuchne tu svoju malú, čiernu knižku, ticho... ale pre mňa to urobil, plnou silou. Otrasiem sa, na malú chvíľku, nedávam pozor. Pozerám na náhrobný kameň. Ticho rozmýšľam. Čo je horšie? Hrob bez mena, alebo bez tela?
Chyba! Môj svet na zem padá... Prepadne ma panika, srdce mi zviera. Rozbil sa???

Kričím... Ako som kričal skoro každé ráno, keď tento sen či spomienka, ma v noci mučila. Ale, už dlho nie... prečo tá zmena? Neviem... ale jedno viem iste. Vtedy, to nebola moja chyba, ale presne viem čia... a on, si to odskáče.

Dobré ráno...

Slniečko hreje, hladí ma nežne po lícach. Vonku, vtáčiky spievajú a lístie tíško šuchoce. Zamrvím a preberám sa, s úsmevom na perách...

Prd... veľký prd! Toto nie je rozprávka, ale pekelná diera.

Dobré ráno.

Počujem, ako dole  hudba hrá. Zhlboka sa nadýchnem. Hmm... to, tak krásne vonia. Úsmev na perách. Naťahujem sa, sadám. Pozerám z okna, žmúrim do teplého slniečka. Prsty na nohách, zarývam do bieleho, chlpatého koberca. Stojím, pozerám sa do fólie na dverách. Znovu sa nadýchnem, tá vôňa, ma tak sladko, dole ťahá. Ruka na kľučke, dvere dokorán a ja dolu zbieham...

Prd... veľký prd! Toto už nie je Pheonix, Arizona, žiadna tichá hudba. Namiesto toho, vedľa, môj prievozník cez mýtickú rieku Styx, hlasno a tak strašne rušivo, vyhráva.



Dobré ráno? Nie! To ani náhodou... alebo, žeby?

Forks...
Lúče slniečka? Cha! Zelené niečo do izby preniká.
Balady vtákov? Cha! Cez to desivé, uši trhajúce chrápanie, prichádzajúce z vedľajšej izby, nie je počuť, ani zvuk motora na ceste.
Lahodná vôňa raňajok? Cha! Bella preboha prebuď sa, alebo radšej nie...

Aj keď som nechcela, vzdala som to. Toto nemôžem vyhrať. Nemôžem sa zobudiť, tam kde by som chcela. Nemám na výber.
Otvorím oči a žmúrim na to moje obťapkané okno. Prilepené, utrhnuté listy stromov. Zamračím sa. Posadím sa a...

„Au! Do prdele aj s tebou Jacob Black!“ kričím, keď pozerám na nohu ktorá je celá modrá. Pomaly, ale isto odkrivkám do kúpeľne. Sadám si na vaňu a opatrne prikladám prsty na niečo, čo bolo očividne v minulom živote, moja noha. Syknem od bolesti. V duchu preklínam, toho vycereného idi... Indiána (Idiota), aj s jeho prihlúplym úsmevom.

Postavím sa, otvorím skrinku nad umývadlom, kde by každý normálny, hľadal lekárničku. Vytiahnem malú ušmudlanú krabičku, otváram a tam...
WTF???
Ako nekompletná pozerám na sadu háčikov na rybársky prút. To nemyslí vážne... Prevrátim oči. Upúta ma môj odraz v zrkadle. Ja som v noci plakala? Prečo?? Hm to je zvláštne... Jediné čo si pamätám je... nie, nie, to musí byť hlúposť. Zlaté oči?? Smejem sa sama sebe. Svojpomocne sa osprchujem, oblečiem a krívajúc prídem do kuchyne.

Moje tajné, zbožné prianie, nebolo vypočuté. Chlieb, panvica a v ňom ten prapodivný útvar, na tom stole zostal. Vzdychla som si. Odpratala zo stola - útvar som pre istotu vyhodila aj s tou panvicu. Pre istotu. Zhnusene som sa otriasla.

Dala variť vodu, vzdychla si a po ceste cez celú kuchyňu, premýšľala, aké ďalšie kúzelné veci ma čakajú, v tej rozprávkovej krajine, menom Charlieho chladnička. Hlasno som preglgla. Otváram a... Vďaka bohu! Usmejem sa. Radšej skoro prázdna chladnička, ako niečo, čo by som musela týždeň, drhnúť. Našťastie som objavila vajíčka. Fajn, aj tak na nič komplikovanejšie, nemám náladu.

Keď, už boli raňajky na stole a domom voňal teplý čaj a káva, vo dverách sa objavil Jacob a pred sebou, ako rukojemníka, tlačil Charlieho. Prevrátila som oči. Idiot.

„Fúú... Bella.“ Ohromene konštatoval Charlie.
„Breé ráno, tati,“ pozdravila som ho. „Čo si dáš? Kávu alebo čaj?“
„Oboje.“ Radšej som to nekomentovala a krivkala smerom ku kuchynskému pultu.

„Bella?“
„Áno?“
„Prečo krívaš?“
„Ehm...“ Pozrela som najprv na Jacoba, ktorý sa už tlmene pochechtával. Cítila som, ako sa mi do líc hrnie krv. „Zakopla som.“ Jacobovi zabehlo jedno sústo a dusil sa. Charlie ho poklepal barlou po chrbte a ja som ho prebodávala pohľadom.
„Je to vážne?“

„Nie, len to trochu bolí,“ potichu vravela som. Charlie sa mračil.
„Keď pôjdeš dnes do mesta, kúpiť si veci do školy a tak, tak sa zastav, prosím ťa, v nemocnici. Nech sa ti nato pozrú, pri tvojom šťastí, by ti tá noha do zajtra mohla, aj odpadnúť.“
Radšej som to prešla mlčky. Na stôl mu položila hrnček a kávu, otočila sa a šla pre čaj.
„Môžeš zobrať aj Jacoba, aby si sa nenudila.“ Pokračoval Charlie s plnou pusou.
„To sa radšej ukúšem nudou,“ zamrmlala som si popod nos.
„Čože?“ pýtal sa, pretože pre moje mrmlanie a jeho nalievanie kávy asi (našťastie) nič nepočul.
„Že budem rada, ak pôjde so mnou.“ Jacob sa začal opäť dusiť, teraz pre zmenu kávou.

„Tak deti, dávajte si pozor,“ kričal nám Charlie z obývačky.
„Jasne,“ zamrmlala som polohlasne.
„A Jacob?“
„Viem, máš zbraň,“ zakričal mu späť a zasmial sa.

„To tiež, ale dohliadni, prosím ťa, aby sa Bella zastavila v nemocnici.“
„Jasne Charlie.“ Chechtal sa, absolutne nepokryte sa smial. Prevrátila som oči. Idiot. Za chvílku z toho budem mať tik.


„Tak slečna, pohodlne sa usaďte. Za okamžik príde ošetrujúci lekár,“ povedala sestrička zmizla za závesom. Mračila som sa a ten blbeček sa celú cestu smial. Ako sa mi ten úsmev mohol, ešte včera páčiť, nechápala som, pretože dnes, dnes mi neskutočne liezol na nervy.

Zaves sa zavlnil a predo mnou stál šok.

„Dobrý deň, Isabella. Som Carlise Cullen, a dnes budem Váš ošetrujúci lekár.“

predchádzajúca kapitola ‹- moje zhrnutie -› ďalšia kapitola

Autor: Tralala (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je diabol alebo anjel? Kapitola 8. Good morning: