Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna láska dvoch bratov 7. kapitola- Idiot

16.09.2009 (21:15) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1554×

7.kapitola- Idiot

Bella:

Celú noc som nespala a premýšľala som či  je správne moje rozhodnutie ohľadom Edwarda. Mám niekoľko možností 1- budem Edwarda ignorovať,2-poviem mu pravdu,3- budem mlčať. Druhú som zavrhla okamžite lebo to by znamenalo stratu Toma, prvá zas že stratím Edwarda ale to aj tretia. Tak do čerta čo mám robiť!! Nechcem prísť ani o jedného, nato som až priveľký sebec. Ako to vidím teraz sa nerozhodnem, ako hovorí moja mama niektoré veci je lepšie nechať na osud. Tak nech teda za mňa rozhodne osud a ja sa radšej idem pripraviť do školy. Raňajky som radšej vynechala, lebo som mala strašne zovretý žalúdok a ruky sa my triasli tak že som skoro neudržala volant. Ešte šťastie že mám upírske gény. Keď som vošla na parkovisko automaticky môj pohľad padol na strieborné volvo a je ho majtela. Fajn vystúpim a pôjdem hneď do triedy ale hlavne sa nepozrieť do jeho očí. Bella to nič nie je, zvládneš to. Proste ho budeš ignorovať. Ľahko sa povie, ale spraviť... Dobre nemôžem tu sedieť donekonečna. Otvorila som dvere a vystúpila som, ako náhle som sa otočila stretla som sa s tými najkrajšími očami, ktoré boli nebezpečne blízko.

„Ahoj Edwarde“ nič nepovedal len ma stále prepaľoval pohľadom ,ruky si dal  na auto a tým ma vlastne uväznil a nevyzeral nato že ma len tak ľahko pustí.

„Neozvala si sa“ povedal ľadovým hlasom.

„Ja viem, mrzí ma to ale potrebovala som si niečo ujasniť a rozhodnúť sa.“

„Môžem vedieť ako si sa rozhodla, lebo asi viem koho sa to týka.“ Teraz už nemal tú neprístupnú masku a na jeho tvári sa značil strach, obavy a niekde vzadu aj  túžba.

„Rozhodla som sa, no neviem či správne.  V tejto chvíli viem iba jednu vec a to že ta...“

„ No tak decká, kde sa flákate bude už zvoniť. To si mám pre vás prísť a osobne doniesť do učebne?“ Hulákal Emmet na nás cez polku parkoviska,  len som prikývla a Edward si povzdychol.

„Ideme, nemusíš sa obťažovať“ povedal potichu, ale aby ho počul.

Do obeda som Edwarda ani raz nevidela, ale zato Rosa spolu s Alice hádzali na mňa psie pohľady, som strašne rada že my to takto uľahčujú. Je viac než isté že ten rozhovor budem musieť dokončiť, jedine že by som sa odsťahovala. Bella  neduť zbabelec! okríkla som sa v duchu.

„Nejako ti to nechutí, to by radšej chcelo sladučkého macka.“ Emmet ten si nikdy žiadnu poznámku neodpustí.

„Chceš dám ti , je to výborné.“ Napichla som zemiak na vidličku a priložila Emmovy k ústam, ten vyzeral tak že kedy mohol určite sa pozvracia a mi ostatný sme sa rozosmiali.

„Neviem čo je vám také smiešne, ako kedy ste to vy zjedli, a ty počkaj toto vrátim a s úrokmi“ Ukázal na mňa prstom a zblysklo sa mu v očiach. Som zvedavá čo zas vymyslí. Počkať veď Edward by mi mohol povedať čo ho napadlo a vtedy som si všimla že tu nie je.

„Odišiel  ešte pred obedom.  Nevyzeral vôbec dobre a nemyslím si že mu nebolo zle.“ Povedala my  Alice keď si všimla že pozerám na prázdnu stoličku.

„Kde je?“

„Doma a Esme išla so Olympie. Ten rozhovor by si mala s ním dokončiť čo najskôr, lebo Edwarda ničí keď nevie ako si sa rozhodla. Ver že jeho city k tebe sa nezmenia, nech sa rozhodneš akokoľvek“ povedali tak aby som to počula len ja.

„Alice, mohla by si ma...“

„Neboj Bells, všetko vybavím len prosím ta za ním chod.“

Na nič som nečakala  nasadla  do auto a išla som ku Cullenovcom.  Keď som  vystúpila z auta, buď tu nie je alebo ma nepočul. Tak so sa premiestnila do jeho izby. Sedel v kresle mal zavreté oči, na ušiach sluchátka a podľa mana ani nedýchal. Kľakla som si pred neho a zvažovala svoje možnosti.  Vyzeral ako anjel môj anjel a v tej chvíli som sa rozhodla, natiahla som sa a jemne som ho pohladila po tvári. Na jeho perách sa vytvoril úsmev ale oči mal stále zavreté, asi  si myslel že sa mu to len zdalo. Budem ho musieť presvedčiť inak. Vstala som a pobozkala Edwarda na ústa, po  chvíli som sa odtiahla a pozerala som do jeho vytreštených a zmetených očí. Musela som sa tomu zasmiať.

„Ak nevieš upíri nemôžu spať, a ty nesnívaš o tom ta môžem ubezpečiť.“ Ešte som sa stále chichotala ale Edward vôbec nevyzeral že sa baví práve naopak.

„Čo chceš Isabella“ tak to my ešte nikdy nepovedal.

„Len dokončiť to čo sme ráno začali.“

„Tak na to si sem vôbec nemusela chodiť, stačilo zavolať.“ To nemyslí vážne, čo sa mu porobilo.

„Myslím že tu došlo k nedorozumeniu.“

„A ja som toho názoru, ale neboj už sa nikdy viac nezopakuje to čo cez víkend. Bola to chyba  a tú už nespravím.  Radšej by si mala odísť a nevracať sa sem viac.“ Trešťalo my v hlave a celé telo sa triaslo.

„Ako...chceš...nebudem ta viac... obťažovať.“ Ledva som to zo seba vykoktala a rozbehla som sa preč. Doma som si sadla do sprchy a bolo my absolútne jedno že som oblečená. Moje telo otriasali vzlyky ale neplakala som, slzy ostali uväznené v mojom srdci , ktoré sa práve teraz rozpadalo. Takže som bola pre neho iba omylom. Teraz tomu rozumiem, chcel aby som uverila tomu že ma miluje a potom ma odkopol. Určite to bola jeho pomsta za to priblblý klavír. Ako som mohla naletieť. Teraz aspoň viem že my Tom celý čas hovoril pravdu o tom aký je Edward, iba on pozná jeho skutočnú tvár. Vlastne nad čím sa sťažujem Edward všetko vyriešil za mňa, nemusím mu absolútne nič hovoriť. Asi po hodine som to vzdala, prezliekla som sa a išla si spraviť kávu.

Až teraz som pochopila že som iba naivná husička, ktorá mu sadla na lep. Moju bolesť a žiaľ, vystriedal hnev a nenávisť. Mama mala pravdu že medzi láskou a nenávisťou je len tenká čiara. No u mňa už neexistuje, lebo  zostala len nenávisť. Všetci budú za svoje skutky platiť a ani tebe Edwarde sa to nevyhne. Vec že ja budem pri tom, keď príde Tom a ty zažiješ peklo na zemi. Ak si myslel že večnosť je utrpenie, tak nemáš ani poňatia čoho som schopná.

Alice:

Ja tomu neverím ako to mohol Belle povedať ,a aby to nestačilo ešte ju pošle preč. Tak to teda nie Edwarde, ja kôly tebe neprídem o najlepšiu kamarátku.

„Dráha čo ta trápi“ chudáčik Jasper musí to znášať s mnou.

„Nerob si starosti, len si potrebujem niečo vyriešiť s Edwardom.“  Vedel že so mňa nič viac nedostane, tak my len poslal vlnu kludu. Keď sme prišli domou tak som zavolala Edwarda nech ide za mnou do lesa.

„ Čo sa deje že si my to nemohla povedať doma?“ Nepovedala som mu nič a v myšlienkach prekladala ruskú hymnu. Edward sa zatváril nechápavo a v tej chýli som mu vrazila takú že sa zastavil až o neďaleký strom.

„Teraz ma dobre počúvaj, si obyčajný idiot a somár ale to je tvoj problém.  No kôly tebe sa nenechám pripraviť o Bellu. Niečo ti poviem mohol si ju mat a byt s ňou, nato ani nepotrebujem vidieť jej budúcnosť,  ale ty si to posral tak si nes následky za svoju debilitu.“  Kričala som tak že za chvíľu bola pri nás celá rodina.

„Môžem vedieť čo vi dvaja , zas stvárate.“

„Esme, môžeš sa poďakovať tvojmu podarenému synovi, že Bella k nám už viac nepríde lebo ju Edward vyhodil.“ Všetci vytreštili oči, kedy nebola táto situácia tak sa aj zasmejem.

„To je dobrý v tip maličká skoro som ti naletel.“

„Bohužiaľ Emme toto je pravda a ja nie som maličká.“ Otočila som sa na podpätku  a odišla ale pred tým som poslala Edwardovy myšlienku. Mi dvaja môj milí sme skončili, už viac nie si môj brat.

„No tak All rozprávaj sa so mnou.“

„Prepáč Jasse, ale ja nie som v tejto chvíli schopná ničoho.“

„Dobre, tak čo chceš spraviť aby si Bellu nestratila, vlastne by sme ju nestratili. Keď chceš tak ti pomôžem s čímkoľvek.“

„Ja viem a preto ta tak milujem“ a vášnivo som ho pobozkala. Po chvíli som sa od neho odtrhla a Jasper sa na mňa len nechápavo pozrel.

„Teraz nemôžem drahý, musím ísť za Bells. Tuším že mám iba jednu šancu a ja ju nepremrhám, ale sľubujem keď sa vrátim tak sa ti budem naplno venovať“ naposledy som ho pobozkala o vyskočila z okna.

K Belle som bežala, potrebovala som si usporiadať myšlienky. Viem že som reagovala prehnane, tú facku si ale zaslúžil. No facku ani som netušila že mám takú silu, za to môže adrenalín. No vieme že nech spraví Edward čokoľvek tak vždy bude mojím najlepším bratom, ale viem že Bells raz môže patriť do našej rodiny. Viem že nevidím jej budúcnosť, ale mám takú predtuchu ja jej verím a budem veriť. Z môjho premýšľania mňa vyrušila až Bella. To čo som videla my vyrazilo dych aj keď ho nepotrebujem.

Bella:

Upokojila som sa, aspoň s časti tak som išla do izby a začala baliť nezostanem tu ani chvíľu. Ked som mala zbalené tak som sa premiestnila aj s kuframi k autu, veď ich nebudem ťahať po schodoch, no nie.  Mala som taký divný pocit že ma niekto sleduje, tak som sa otočila a pri lese stála Alice s ústami dokorán. Keď si všimla že sa na ňu dívam tak sa trochu spamätala.

„Ako... si... to...spravila?“ Koktala so seba.

„Alice, toto si nemala vidieť o tejto mojej schopnosti skoro nikto nevie.“

„Schopnosti? Ty máš viac ako jednu schopnosť? Veď to je fascinujúce“ a skočila my okolo krku. Čakala som všetko ale takúto reakciu nie.

„Musíš my všetko povedať. Ako to robíš, koľko máš ešte schopností...“

„Najprv sa upokoj a pod do domu.“

Alice som vyrozprávala  upravenú verziu. Nemôžem jej povedať o Tomovy, aj keď viem že by ma neprezradila ale je tu  Edward a jeho prekliata schopnosť.

„Prečo ani tvoji rodičia nesmú vedieť o tvojej schopnosti?“

„Vieš  čím menej vás o tom vie, tým je to lepšie a ja mám väčšiu šancu že sa to Aro nedozvie.“ Alice len prikývla , dobre si uvedomovala čo sa stane keď sa to dozvie.

„Hovorila si že môžeš premiestniť, aj niekoho spolu so sebou“ ako to hovorila tak jej začalo iskriť v očiach.

„Áno to je pravda, prečo?“

„Mohla by si premiestniť aj mna?“

„Samozrejme, ale kam?“

„Napríklad... do Paríža?“

„Ty chceš ísť na nakúpi že mám pravdu.“ Alice na len prevrtávala pohľadom.

„Dobre, ale musíš zistiť kedy bude zamračené.“ To nebude u All problém, lebo ona je dokonalá rosnička.

„Ty si najlepšia sestra, akú som kedy mala“ a začala skákať po izbe a ja som myslela že už prerazí aj strop.

„Alice, nezabúdaj že to nesmieš nikomu povedať a aj na to myslieť. Edward to nesmie nikdy zistiť.“

„Neboj, Edwardovy  som dala takú jednu menšiu ranu aby sa spamätal a o tvojej schopnosti sa nedozvie. Už mám prax, keď nechcem aby nie čo nevedel tak to ani nebude vedieť.“

„Ty si mu vrazila?“ Alice sa len žiarivo usmiala a prikývla.

„To nesmieš robiť a vôbec nie kôly mne. Edward je tvoj brat a ja...“

„A ty moja najlepšia kamarátka a sestra. Z neho si nič nerob. Chudáčik má to vrodené že sa  niekedy správa ako naprostí imbecil.“

Alice odišla až keď sa rodičia vrátili zo Seattlu. Dali sme si rodinnú večeru, teda presnejšie ja som jedla a oni mi rozprávali ako sa mali.  Nachystala som sa na zajtra do školy a dala sa do vybaľovania kufrov.

6.kapitola«»8.kapitola

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna láska dvoch bratov 7. kapitola- Idiot: