Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna veľká rodina - 2. kapitola

02.09.2013 (07:00) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1664×

2. kapitola

Už prešli dva týždne, od kedy Cullenovci odišli a mne už bruško podrástlo o päť centimetrov, tento týždeň som zistila, že môj najlepší kamarát je vlkolak, ktorý zabíja upírov a chráni ľudí a ja neviem, čo robiť. Nebojím sa ho, vie, že viem pravdu o Cullenovcoch a nemá ich priveľmi v láske. Podľa neho sú to všetko iba krvilačné pijavice a ja sa mu to snažím vyvrátiť, ale veľmi sa mi to nedarí. Musím odtiaľto odísť skôr, ako mi bude to bruško vidieť viac, ale zatiaľ rozmýšľam, čo poviem Charliemu, asi mu poviem, že po vysvedčení, ktoré je zajtra, pôjdem na leto za Alice a pritom ich budem hľadať. Zajtra sa pôjdem vlámať k nim domov a snáď nájdem nejaké peniaze, adresy alebo čísla. Teraz varím pre Charlieho večeru a potom to na neho vypálim.

„Ahoj, srdiečko, som doma,“ ohlásil sa Charlie.

„Ahoj, tati, akurát prestieram stôl,“ odpovedala som. Keď Charlie dojedol, umyla som riad a posadila sa oproti nemu.

„Tati, zajtra by som chcela po škole odísť navštíviť Cullenovcoch a stráviť tam leto,“ povedala som so psími očami.

„Pokiaľ to nevadí Esme a Carlisleovi tak pokojne.“ Ani to nestihol dopovedať a ja som mu skočila okolo krku.

„Ďakujem veľmi pekne! Alice mi volala, že oni proti tomu nič nemajú, preto sa ťa pýtam.“ Dala som mu pusu na líčko a utekala hore do izby sa zbaliť. Na druhý deň som si do auta dala kufor a keď nám rozdali vysvedčenia, tak som išla ku Cullenovcom. Hľadala som kľúč od domu, ale nevedela som ho nájsť, bezmocná som sa oprela o dvere, ktoré sa otvorili a ja som prepadla dnu.

„To snáď nemyslíte vážne, oni majú otvorené. Čo sa neboja, že ich niekto okradne? Jasné, že nie, veď sú to upíri,“ viedla som monológ.

„Tak ideme hľadať peniaze,“ povedala som si. Prehľadala som celý dom, až na Edwardovu izbu a Carlisleovu  pracovňu. Vybrala som sa do Edwardovej izby a v skrini som našla kreditku od Edwarda, viem, že pin kódy si dávajú podľa roku narodenia.

„Takže už len zistiť, kam mám ísť,“ povedala som si. Prehľadala som znovu celý dom a Carlisleovu pracovňu, našla som tam čísla, ale žiadne nebolo platné. Zrazu sa za mnou niečo pohlo a ja som sa s nádejou otočila, ale tú hneď vystriedal strach. Za mnou stál dvojmetrový upír s červenými očami a v plášti, takže vyzeral vážne hrozivo.

„Ahoj, ty budeš Bella, že?“ spýtal sa ma.

„Áno, som. Ako to, že viete moje meno?“ spýtala som sa naspäť a snažila sa nabrať odvahu.

„Volturiovci majú dobré známosti a ty máš zase zlého nepriateľa,“ odpovedal.
„Takže Victoria je v koncoch, tak požiadala gardu o pomoc,“ povedala som posmešne a ešte dodala, „čo so mnou chcete urobiť?“

„Zavediem ťa za Arom a tam sa uvidí,“ odpovedal.

„Tak chvíľu počkaj, idem si do auta po kufor,“ oznámila som mu a on len civel.

„Nie si nejaká pokojná?“ spýtal sa ešte stále v šoku.

„Nemám sa čoho báť, zabiť ma nezabijete, mám totiž eso v rukáve, dokonca dve, tak poď,“ popohnala som ho a on vyvalene išiel za mnou. Leteli sme súkromným lietadlom presne do Volterry a o siedmej večer sme boli pred hradom.

„Pane, je tu,“ ohlásil ma Felix, ako keby to nebolo už tak dosť jasné.

„Á, Isabella, vitaj,“ povedal Aro.

„Dobrý deň, môžem sa vás spýtať, nie sú tu náhodou Cullenovci?“ spýtala som sa s nádejou.

„Nie, nie sú,“ povedal, „a nie si ty nejaká pokojná?“

„A čoho by som sa mala báť, mám dve esá v rukáve, takže ma nezabijete a neviem, čoho iného sa báť,“ odpovedala som mu.

„A aké máš esá?“ spýtal sa zaujato.

„Prvé - žiadna schopnosť na mňa neplatí,“ povedala som sebaisto „Skús,“ navrhla som mu a podala ruku, pričom som sa usmievala.

„Vážne nič nevidím, môžem skúsiť aj iné?“ spýtal sa, ale už volal nejakých upírov „Jane a Alec, použite na ňu svoje dary,“ povedal bez kompromisu. Jane sa na mňa usmiala, ale pomaly jej úsmev mizol z tváre.

„Takže proti Jane si imúnna a teraz ty, Alec,“ ako to dopovedal začala sa ku mne plaziť hmla a keď sa dostala až ku mne, začala som sa smiať.

„Čo ti je smiešne?“ spýtal sa Aro naštvane a hnusne sa na mňa pozrel.

„No po prvé tá hmla šteklila a po druhé tie vaše ksichty sú tiež skvelé,“ dostala som zo seba medzi obrovskými záchvatmi smiechu.

„Fajn, máš úžasnú schopnosť, tak ťa premením a bude pokoj,“ povedal.

„To tiež nespravíš, som totiž tehotná,“ oznámila som mu a pohladkala si bruško.

„Ale to mi nezabráni, aby som ťa premenil, detí sa každý deň rodí milióny, tak prečo by som nemal zabiť tvoje dieťa?“ pýtal sa so záujmom.

„Pretože je to napoly dieťa upíra,“ povedala som mu s hrdosťou.

„Prosím?“ spýtal sa Aro, Marcus, Caius, Felix, nejaký neznámy upír a Jane prekvapene. „Upíri predsa nemôžu mať deti,“ namietal Aro.

„Si si istý? Vieš o nejakom upírovi, ktorý sa miloval s ľudskou ženou a ešte to prežila?“ spýtala som sa ho na oplátku a on len záporne krútil hlavou. „No vidíš!“ Usmiala som sa na neho.

„Ty si vážne tehotná?“ spýtala sa Jane so záujmom.

„Áno, a s tým najlepším upírom na svete, ale akosi sa mi stratil,“ povedala som smutne.

„Čo sa stalo?“ pýtala sa.

„Keď som sa po milovaní ráno zobudila, bola som celá od modrín, ktoré mi omylom spravil on, a on mi nechcel už nikdy viac ublížiť, tak radšej odišiel a mňa sa na nič nepýtal,“ povedala som medzi plačom a vzlykmi. Jane prišla ku mne a objala ma. „A najhoršie na tom je, že ani nevie, že čakám dieťa a že som nechcela, aby odišiel.“

„Chúďatko, neboj všetko dobre dopadne,“ utešovala ma.

„Vieš o tom, že na upírku, čo pije ľudskú krv, vyzeráš milo?“ spýtala som sa jej a ona sa len smiala.

„Nie všetci upíri, čo žijú z ľudskej krvi sú aj krvilační,“ povedala.

„Ja viem, stretla som troch upírov, z toho ma jeden chcel zabiť a skoro sa mu to podarilo.“ Ukázala som jazvu od Jamesa. „Potom Victoria sa ma tiež pokúsila zabiť, a keď sa jej to nedarilo, tak na mňa poslala vás a Laurent sa najprv vzdal a išiel do Denali, ale potom ho Victoria presvedčila, aby ma vyhľadal a doniesol za ňou, ale veľmi sa mu to nedarilo a skončil mŕtvy a nezabili ho Cullenovci,“ oznámila som jej.

„Fajn, takže ty zostaneš u nás aj s dieťaťom a potom sa ukáže, čo s vami,“ oznámil Aro. „Evidentne ste si s Jane sadli, takže na teba bude dohliadať.“ Jane sa na mňa usmiala a ja na ňu.

„Tak poď, ukážem ti tvoju komnatu,“ povedala Jane a zasmiala sa. Izba bola prekrásna a veľká.

„Mne stačí aj niečo malé,“ povedala som.

„Ale v tomto hrade nič menšie nenájdeš,“ odpovedala mi s úškrnom.

„Tak fajn. Inač, ktorí upíri u vás sú dobrí?“ spýtala som sa

„No takže ja, Alec, Felix, Demetri, Chelsea, Santiago, Marcus a Aro, aj keď na to nevyzerá,“ povedala Jane a usmiala sa na mňa.

„Myslím, že budeme dobré kamarátky,“ povedala som jej s úsmevom.

„Aj ja si myslím,“ pritakala mi.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna veľká rodina - 2. kapitola: