Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna veľká rodina - 4. kapitola

10.09.2013 (19:15) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2796×

4. kapitola
 
Ráno som sa zobudila v mojej izbe vo Volterre v Edwardovej náruči. Tak dobre sa v nej ležalo, ešte so zavretými očami som si pritiahla jeho pery a dala mu jednu obrovskú pusu. Cítila som, ako sa aj on usmial a bozk mi opätoval.

„Dobré ráno, miláčikovia,“ povedal, keď som otvorila oči.

„Dobré,“ povedala som a viac sa k nemu pritúlila.

„Idem nájsť kuchyňu a spravím ti niečo na raňajky,“ oznámil mi a začal sa odo mňa odťahovať, ale ja som ho pritiahla naspäť.

„To nech ti ani nenapadne! Ty sa odo mňa už ani nepohneš, rozumieš?!“ povedala som mu autoritatívne a pri tom sa mu pozerala priamo do očí.

„Ale niečo jesť musíš,“ oboril sa na mňa.

„Tak ma odnesieš do kuchyne alebo mi tie raňajky niekto donesie,“ povedala som mu a s úsmevom dodala, „a navyše celá Arova hlavná garda aj s Arom a jeho bratmi vie variť, som tu niečo medzi princeznou, rodinou a invalidom.“

„Tak sa poď prezliecť,“ prikázal mi s úsmevom „A ja potom prídem.“

„Nie, ty tu zostaneš! Už som ti povedala, že ťa nikam bezo mňa nepustím, a tak to aj zostane! A navyše už si ma nahú videl, viem, že teraz nevyzerám bohvieako, ale predtým som nevyzerala o nič lepšie,“ povedala som mu a pozerala sa pri tom do zeme.

„Ty si vyzerala vždy nádherne a to tehotenstvo ti len prospieva,“ oznámil s úsmevom „Si krajšia ako pred tým, len som myslel, že budeš chcieť súkromie, pretože sme sa nevideli dva mesiace,“ dopovedal už smutne.

„Zabudni, že sme sa nevedeli dva mesiace, stále si moja láska večnosti,“ oznámila som mu autoritatívne a pritisla som sa k nemu.

„Na to sa zabudnúť nedá a mňa to strašne mrzí, keby som to vedel, nikdy by som neodišiel. Chcel som pre teba len normálny život s rodinou a deťmi, len som chcel, aby si bola šťastná,“ hovoril medzi vzlykmi. Ešte nikdy som ho nevidela vzlykať.

„Toto mi nerob, si chlap, ty nemáš plakať, máš utešovať mňa a ja som v pohode, jasné? Viem, že si pre mňa chcel len to najlepšie, tak to nechaj tak, teraz budeme spolu a s deťmi, tak pokoj, už nikdy nás od seba nič nedostane. Budeme jedna veľká šťastná rodina,“ protestovala som.

„Ja viem, ale vyčítať si to budem,“ protestoval zase on.

„Nemôžeš! A teraz niečo veselšie. Spýtaj sa, koľko detí mať budeme,“ prikázala som mu so smiechom, keď som videla ten jeho prekvapený ksicht.

„My nebudeme mať len jedno?“ spýtal sa prekvapene a ja som zakývala hlavou, že nie.
„Budeme mať dve?“ spýtal sa s nadšením, ale ja som znova zakrútila hlavou.
„Tri?“ spýtal sa zaskočený a ja som mu kývla na súhlas.
„To je úžasné, som taký šťastný,“ schytil ma do náruče a zatočil so mnou.
„Máš už nejaké mená a čo vlastne budú?“ opýtal sa so záujmom, keď sme sa posadili na posteľ, respektíve on sedel na posteli a ja na ňom.

„Sú to dve dievčatká a chlapček a mená mám, ale neviem, či sa ti budú páčiť,“ povedala som trocha smutne, pretože som vážne nevedela, či sa mu budú páčiť.

„Určite budú, veď si ich vybrala ty,“ povedal s úsmevom a dal mi pusu na líčko.

„No pre chlapčeka mám Anthony Demetri, pre skôr narodené dievčatko mám Renesmee Carlie a pre druhé Elizabeth Jane,“ oznámila som mu a pri tom sa furt pozerala do zeme.

„Sú to krásne mená, ale ako ti napadli?“ spýtal sa s úsmevom na perách.

„No, Renesmee je kombinácia našich matiek Rene a Esme, Carlie zase otcov Carlisle a Charlie, Anthony je tvoje druhé meno, Elizabeth je tvoja biologická mamina a Demetri a Jane mi poriadne pomohli, sú moja rodina, súrodenci, ešte by som tam rada napchala Alice a Emmetta, ale nezmestia sa,“ vysvetlila som mu a na konci trocha posmutnela.

„Sú to krásne mená a ďakujem, lebo väčšina je z mojej strany rodina a ty nebuď smutná, oni to pochopia, budeme mať tri deti jednému môžu ísť za kmotrov,“ chlácholil ma s úsmevom.

„Jasné, ale táto debata bude musieť počkať, začínam byť totiž hladná,“ prezradila som a išla sa obliecť. Obliekla som si voľné fialové tričko a čierne legíny.
„Čo na to povieš? Jane je rovnaká ako Alice, stále len chodí na nákupy, vážne neviem, ktorá je horšia,“ posťažovala som so smiechom a Edward sa ku mne pridal.

„Si nádherná, tak ako vždycky a kto je lepší shopalhoic, zistíme neskôr. Teraz sa musíte ísť napapať, urobím vám obrovské raňajky, aby ste boli pekne vykŕmení. Budem vás už len rozmaznávať, nepustím vás z očí a naše deti sa budú mať najlepšie na celom svete, budem tým najlepším oteckom na svete,“ šušlal smerom k môjmu brušku a hladil ma po ňom.

„Ja ti verím, ale mám na teba jednu prosbu,“ povedala som a on sa na mňa spýtavo pozrel. „Pobozkaj ma, prosím.“

„Vaše prianie je mi rozkazom, madam.“ Usmial sa na mňa a vášnivo ma pobozkal. „A ja mám na teba jednu otázku, ja viem, že sme sa nevideli dve mesiace a že som s tebou len prvý deň, ale ja sa ťa to potrebujem spýtať. Chcel som sa ťa to spýtať už vo Forks, ale potom som to všetko pokazil, tak som sa ťa to nespýtal. Bella milujem ťa, teda vás, ste svetlo môjho života, moje srdce patrí len vám a strašne rád by som sa stal tvojím manželom. Isabella Mária Swanová, vezmeš si ma?“ spýtal sa, kľakol si na jedno koleno a vytiahol červenú zamatovú krabičku, v ktorej bol nádherný zlatý zásnubný prstienok so strieborným srdiečkom a s diamantmi. Bol nádherný a ja som hneď od začiatku vedela, čo mu odpoviem.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna veľká rodina - 4. kapitola: