Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna veľká rodina - 8. kapitola

31.03.2014 (18:00) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1559×

8. kapitola

Všade je tma, nič nevidím, ale zdá sa mi, že niečo počujem, akoby cez hmlu, musím sa sústrediť na ten hlas. Ten na mňa kričí, aby som ho neopúšťala, aby som sa k nemu vrátila. K nemu a mojim malým miláčikom, k mojim malým detičkám. Chcem sa k nemu vrátiť, ale neviem sa ani pohnúť, ani vykríknuť. Snažila som sa otvoriť oči alebo mu stisnúť ruku, za ktorú ma držal, ale vôbec sa mi to nedarilo. Sakra, veď ja chcem vidieť moje deti a Edwarda!

Pomaly boli tie hlasy čoraz zrozumiteľnejšie.

„Bells, vydrž ešte jeden deň tej bolesti a potom už budeme spolu aj s našimi malými zlatíčkami,“ utešoval ma Edward, ale ja som mu vôbec nerozumela, akú bolesť mám vydržať? Vôbec nič ma nebolí. „Zlato, keby to nebolo nutné, vôbec by som ťa nepremenil, ale nemohol som ťa nechať zomrieť, musíš spoznať naše deti a oni musia spoznať teba. Milujem ťa.“ Takže ma Edward premenil. Ale prečo ma nič nebolí? Prečo necítim tú neznesiteľnú páľavu, o ktorej mi všetci vraveli? pýtala som sa samej seba. „Bella, na chvíľočku odídem, pretože deti sú nepokojné, ale vrátim sa, nenechám ťa dlho samú,“ oznamoval mi Edward a cítila som, ako mi dal pusu na čelo pred tým, ako odišiel za našimi deťmi. Keď sa vrátil, rozprával mi, aké sú úžasné a že majú aj schopnosti, len mi nepovedal aké. Chcel, aby som to zistila sama.

Tak to prebiehalo celý deň, keď do izby dobehla Alice. „O desať sekúnd sa Bella preberie,“ oznámila Alice a ja som vnímala, ako do izby ešte prišli Carlisle a Esme, Emmett a Jasper, Aro a Marcus, Alec s Jane a Demetrim. Domyslela som si, že deti nechali s Rose, ale nepochopila som prečo. Otvorila som oči a ako prvé som videla tie nádherné zlaté Edwardove oči, ktoré sa na mňa pozerali s láskou, nehou a malou obavou. Len som si pomyslela, že sa chcem posadiť a už som sedela. To je teda rýchlosť!

Popozerala som sa po miestnosti a všimla si, že všetci stoja v bojovej pozícií pred Alice, Esme a Jane a ja som nechápala, kto ich tu ohrozuje. Obzrela som sa za seba, ale nikto za mnou nebol. Chvíľu som uvažovala, keď mi doplo, že ja som tu tá nebezpečná, ja som tu novorodená a tým pádom najsilnejšia a emocionálne nestabilná. Chcela som dať pomaly hore ruky a začať cúvať na znamenie, že im nič nehrozí, ale skôr ako som sa spamätala, bola som opretá o stenu, ktorá pod mojou váhou spadla. Všetci sa na mňa pozerali s vyvalenými očami a nechápali, čo robím.

„Ja vám nechcem ublížiť,“ šepla som a pri tom sa pozerala na svoje topánky. Môj hlas bol ako tisíc zvončekov.

„Bells, my vieme, že nie, len sme nevedeli, aká bude tvoja reakcia, keď sa prebudíš,“ vysvetľoval mi nežne Edward a ja som sa na neho pozrela popod mihalnice. Videla som, ako sa na mňa s láskou a nehou pozerá a ten jeho pokrivený úsmev... Ani neviem ako a už som sa vrhala po Edwardovi, ktorý to nečakal a skončili sme na zemi, čomu som ja nevenovala žiadnu pozornosť. Vrhla som sa na jeho pery a objímala som ho okolo krku. Chvíľu bol celý strnulý, ale potom sa zapojil aj on, nič okrem neho som nevnímala.

„Poďme rýchlo na lov, chcem vidieť naše detičky,“ poprosila som Edwarda.

„Dobre, choďte do lesa za hradom, mali by tam byť aj nejaké mäsožravce,“ povedal Aro a tak sme sa rozbehli s Edwardom do lesa.

Ulovila som dve pumy a moje šaty nedopadli práve najlepšie. Alice bude zúriť, pomyslela som si. Edward ma sledoval opretý o neďaleký strom a krásne sa na mňa usmieval. Prišla som k nemu a pobozkala som ho na líčko.

„Aká som bola?“ spýtala som sa ho. Edward ma objal a dal mi bozk do vlasov.

„Bola si úžasná,“ pošepol mi a vrhol sa na moje pery. Po nejakej dobe som sa od neho nechcene odtrhla. Ale chcela som byť čo najskôr s deťmi.

„Poď už,“ hnala som ho, „chcem už vidieť naše zlaté detičky.“ Ťahala som ho smerom k domu.

„Nikam ti neutečú,“ rehotal sa mi, ale rozbehol sa so mnou smerom za našimi detičkami.

„Ja viem, ale nemôžem sa ich dočkať,“ usmiala som sa naňho a ešte pridala.

Ja viem, že teraz toho pridávam vážne málo, a že táto kapitola nestojí za nič, ale mám napäté obdobie a sľubujem, že sa polepším. Dúfam, že ma kopne múza a budem mať čas písať, takže držte palce a ja verím, že sa mi to podarí dopísať.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna veľká rodina - 8. kapitola: