Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jessica Quinnová - I.kapitola

09.10.2011 (15:15) • JessicaQuinova • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 879×

Jessica Quinnová si  pomyslela: Je dvanásteho decembra a premena trvá tri dni, čoskoro bude ako ja. Jess bola vysoká krásavica s krátkymi vlasmi hnedej farby. Jej oči boli jantárovozlaté. Jessica bola upírka. Práve rozmýšľala nad Paulom McArthurom. Paul bol silný krásavec, ktorý v minulom živote jazdil na čiernej motorke. Jeho tvár pokrývali blond vlasy, v ktorých dominoval čierny melír. Naša upírka si šla zatiaľ zabehať do blízkeho lesa a pozrieť starých kamarátov, ktorí ju opustili tesne po tom, ako sa stala upírkou. Keď prišla domov, uvidela Paula v plnej kráse. Vyzeral trochu zmätene, ale keď zbadal Jess trochu mu odľahlo, dalo by sa povedať.

„Kto si? A kde to som?“ opýtal sa

„Som Jessica Quinnová, ale kamaráti ma volajú Jess. Si v mojom dome. Každý upír ma svoju schopnosť. Ja vidím do budúcnosti. Môžeš zostať so mnou alebo odísť. Je to už na tebe. Tvoju schopnosť objavíš čoskoro, ja som ju objavila o dva alebo tri dni, už si to nepamätám, veď je to 300 rokov. Stal si sa upírom. Gratulujem!“ dohovorila Jess. Ako náhle vyslovila slovo upír, Paul na ňu vypleštil oči a chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal. Nakoniec prehovoril:

„Ja sa volám Paul McArthur. Jasné, že zostanem. Pochybujem, že by ma niekto ubytoval v takomto stave. Jedna otázka - čo so mnou teraz bude?“ opýtal sa jej Paul.

„Tento mesiac bude pre teba asi najťažší, ale budem ti pomáhať, ako len budem vedieť. Budeš musieť odolať ľudskej krvi, lebo pijeme zvieraciu. Vo svete upírov sa voláme vegetariáni. Musíme sa tváriť, že sme normálni, a preto vo svojej izbe nájdeš všetko, čo vlastní každý žiak strednej školy. Upíri nepotrebujú vzduch, spánok ani ľudskú stravu. Stačí im krv. Ja teraz musím ísť do mesta niečo vybaviť a potom sa stretneme. Prosím ťa, dovtedy môžeš robiť, čo chceš, ale nevychádzaj z domu!“ dohovorila a behom sekundy bola preč.

Paul zrazu zatúžil to vyskúšať. Chcel byť inde behom sekundy, vybehol hore schodmi a odtiaľ zbehol pred vchodové dvere. Áno, podarilo sa mu to, dokáže to. Nemohol tomu uveriť, bol rýchly, rýchlejší než ľudské oko mohll zachytiť. Jessica mu zakázala ísť von, a tak si zapol aspoň televízor na nejakom hudobnom kanále, ale po chvíli ho to prestalo baviť, a tak šiel preskúmať nový domov.

Mal dve poschodia, na prvom bola obývačka, kuchyňa, kúpeľňa a krásny bazén. Na druhom mali dve izby, kúpeľňu. Jeho izba obsahovala posteľ, hudobnú vežu, CD-čka, stohy kníh, počítač a samostatnú terasu s výhľadom na každodenných východ slnka. Do Jessicinej sa neodvážil isť, veď to bolo naozaj čudné narušiť jej súkromie. Vošiel do kúpeľne, vyzliekol sa a zapol si ľadovú sprchu. Po sprche bol behom v izbe a otvoril skriňu, v ktorej, ako si myslel, našiel oblečenie. Plno oblečenia, po ktorom vždy tužil. Obliekol si čierne tepláky s logom DC a čiernu polokošeľu. Dole začul nejaký šuchot, a tak zišiel dole a našiel tam Jess.

„Fíha, vidím, že si sa tu už aj udomácnil. A dokonca aj osprchoval. Takže, môj dom už poznáš, dúfam, že sa ti páči. Zajtra máme voľno, teda aspoň upíri!“ Zasmiala sa, „A tak môžme isť do lesa a možno aj do mesta, ale bude musieť byt veľmi opatrní, aby si nepodľahol. Máš nejaké dotazy?“

„Jasné, povieš mi niečo o svojom upírskom živote? Prosím!“ spýtal sa jej Paul.

„Ak to musí byť, tak dobre. Na upíra ma premenil môj priateľ, ale keď zistil, že vidím do budúcnosti, zmizol. Nemysli si, že som ho nehľadala, práve naopak. Hľadala som ho dlhých sto rokov, ale potom som si uvedomila, že to nemá zmysel, a tak teda som sa usadila najprv v malých mestečkách v Európe, ale potom som prešla sem, do Ameriky, presnejšie do mestečka Sants Row. Je to naozaj pekné mestečko, ale dlho tu nezostaneme. Vieš, upíri nestarnú a ľudia si po štyroch rokoch všimnú, že vyzeráš tak isto. Potom sa presťahujeme do ďalšieho mestečka. Na lov chodím do lesa Freaky Forrest, stal sa mi tam jeden celkom nepríjemní zážitok. Ako som jedného zimného dňa skákala po stromoch, uvidel ma jeden chalan. Volal sa... ako sa len volal... jasné, volal sa Pete Johnson. Vieš čo chcel za to, že to nikomu nepovie? Chcel byť ako ty, ale ja som nemohla súhlasiť, vedela som, že on nie je ten pravý. Tak som ho zabila a odvtedy už to nerobím. Už nezabíjam. Bol prvý a posledný,“ dokončila monológ Jess.

„No teda, tak to máš pekný život! Ja teda idem hore, vidíme sa ráno“ odvetil jej Paul.

Autor: JessicaQuinova, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jessica Quinnová - I.kapitola: