Další kapitolka! Tentokrát ji napsala ClairdeLune. Dílek je psaný z pohledu Belly. Takže, my doufáme, že se vám díleček bude líbit a prosíme o komentíky. Předem děkujeme.
24.12.2009 (19:00) • Adioma • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2299×
Bella
Zaťala som zuby. Bolo to presne také ako pri Jamesovi. No teraz to postupovalo, stupňovalo. Pokračovalo. Celé telo sa mi pálilo. Každá bunka sa mi menila vysokou teplotou na popol. Snažila som sa nekričať. Silno som zvierala viečka. Mala som pocit, že medzi zubami by som rozkusla aj diamant.
„Bella, to prejde.“ Zašepkal mi do ucha nejaký hlas. No nebol tak krásne medový, jemný, saténový. Bol iný. Ale! Koho? Arov? Asi hej.
Radšej som sa snažila myslieť na niečo iné. Na iný hlas, na niekoho iného. Edwarda. Napriek bolesti v celom tele, som dokázala myslieť na neho. Na jeho hlas, pokožku. Na jeho bozky. Ešte vtedy keď am mal rád. A teraz? Odišiel. No nemohla som si nevšimnúť ten vystrašený pohľad. Až taký... vzdorovitý. To keď sme išli tou tmavou chodbou a on si ma pritiahol k sebe. Konečne som ho mala aspoň na chvíľku. Čo by som za to dala! Aj cez bolesť v rukách ma bodli pri srdci, keď som si spomenula na jeho slová. V tom lese.
„Nechcem, ťa Bella.“
„Nie si pre mňa tá pravá!“
Boleli ma tie slová. Možno ešte viac ako toto. Ako premena. Získam konečne nesmrteľnosť. Konečne budem krásna, odolná a nesmrteľná. Ale prečo teraz? Keď nemôžem byť s Edwardom. Nemôžem s ním kráčať večnosťou. Prečo? Výkrik sa mi vydral z ísť. No nie z bolesti, ale zo smútku, zúfalstva, bolesti, ktorá bola v mojom srdci...
Mám všetko a pri tom nemám nič, aké strašné je toto vediet´...
Bolesť sa premiestnila do srdca. Ak by nebolo už zničené asi by to bolelo viac. No nevedela som si predstaviť väčšiu bolesť, aká je z jeho odchodu, možno ani táto bolesť sa jej nedokáže vyrovnať. Možno aj áno. Milovala som ho tak strašne silno. Z celého môjho srdca, z celej lásky, ktorá som mu bola schopná dať. A on mi sebecky zobral. Vytrhol srdce z hrude a zobral si ho. Zobral a mňa tu nechal samú. No teraz už asi sama nebudem. Bolesť v srdci sa zväčšovala a zväčšovala, nedokázala som na nič iné myslieť ako na tú bolesť. Teraz to naozaj bolelo. Ťažko, plytko som dýchala. Myslím, že moje telo je už iba popol. A nič viac. Každá jedna bunka musela zhorieť. A srdce bilo rýchlejšie a rýchlejšie. Tvrdšie búšilo do mojej hrude. Možno by stačil maličký otvor a surovo by sa predralo von. Možno by ho ani nedobehli. A čím rýchlejšie bilo, tým viac vynechávalo. A potom udrelo len jeden a posledný krát. Naposledy. Keď zmĺklo a ja som mohla počuť veci okolo seba. Bol to taký iný pocit. Počula som....všetko. úplne všetko. Výdych a nádych ľudí, ktorí asi boli v hrade. Bzučanie muchy, pohyby... všetko. Pod svojimi rukami som cítila jemnú hodvábnu látku. Zavetrila som. Nadýchla som sa. Pocítila som toho tak veľa! Plno nových vôni, ktoré som ako človek určite nemohla cítiť. A oči som si nechala naposledy. Otvorila som ich. Akurát mi jedna častica prachu padla na noc. Zahnala som ju rukou, ale bola som taká rýchla! Z ruky bola iba rozmazaná šmuha! Prekvapene som zamrkala. Otvorila som ústa. Strašne ma v krku pálilo. Ako keby som mala angínu. Chytila som sa za hrdlo.
„Auu.“ Zaskučala som.
„Čo ťa bolí, Isabella?“ Zamrmlal hlas pri mne. Bol jasný a melodický. Pokojný až sa mi zdalo, že človek, ktorý takto rozpráva je spokojný, z udalostí okolo seba. Posadila som sa. Rýchlosťou blesku. Prekvapene som sa obzrela okolo seba. Ležala som na veľkej manželskej posteli. Na sebe som mala jednoduché tepláky, čiernej farba na ktorých sa ligotali trblietky. Čierne tričko bez vzoru.
„Vitaj v novom svete, Isabella.“ Zamrmlal hlas a biela ruka sa mi objavila priamo pred nosom. Zmätene som sa na ňu pozrela.
„Poď, večera je už pripravená.“ Otvoril dvere a ku mne zaviali vánok. Plný úžasnej vône. Takej sladkej ako med. Ako keď sa mi čokoláda roztekala po jazyku. Skôr než ma chytil som vybehla za tou vôňou. Doviedla ma priamo k sálu, odkiaľ odišiel on a Alice. Nerozmýšľala som nad tým. Na to bude dosť času potom. Porozhliadla som sa. Načisto ma ovládli inštinkty. Časť môjho mozgu na mňa kričala.
„Bella, neopováž sa! Čo by na to povedal Edward a Carlisle!“ zakričal mi jemný, sopránový hlások v hlave. Zákerne som sa usmiala. Toto som nebola ja. Ako keby sa do mňa niekto prevtelil. Tá dobrá Bella zmizla. Ale iba teraz. Viem, že niekde vo vnútri ešte stále je, len teraz asi spí, lebo zlá Bella má prednosť.
„Ale ani jeden tu nie je.“ Zašepkala som. Nasala som vzduch. Otočila som sa k nejakej žene. Krčila sa pri stene a hrozivo pozerala na to čo sa deje okolo nej. videla som toho valibuka ako ide k nej. Tak to teda nie! To je moja večera a skôr než sa stihla dobrá Bella zobudiť, skôr než som si vybavila Edwardovú alebo Carlislovú tvár. Alebo jemnú a nežnú tvár Esme. Naplno ma pohltili inštinkty a vrhla sa po tej voňavej nádobe plnej čerstvej krvi, ktorú som pred troma dňami nazývala človekom...
Viem, budem to ľutovať, ale nevedela som sa ovládnuť. Strhla som ju za pás, aby ju nezabil valibuk. Zavrčal. Žena kričala. No ja som sa inštinktívne nahla k jej krku a zahryzla sa. Hmmmm a tá chuť! Ach, nie. Už zase moja zlá polovica...
Shrnutí Moje
Blog ClairdeLune Blog ClairdeLune
Autor: Adioma (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Jsem ta, kterou tají 2.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!