Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Just true - 5. kapitola

05.07.2013 (15:00) • Melanie99 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 863×

Sierra

„Môžeš si zobrať hociktorú z týchto izieb, využívame len horné poschodie. Všetko v dome ti je plne k dispozícií... pravdepodobne by si privítala chvíľu pokoja, takže sa udomácni." Carlisle bol značne nervózny a rýchlo sa zberal na odchod. Zamávala som mu, keď sa mihol hore schodmi. Zabočila som doľava a vybrala som si dvere najbližšie ku mne. Nie je dôležité, kde budem bývať. Ostala som mierne zarazená, izba vôbec nevyzerala ako hosťovská. V jej strede stála nádherná posteľ z tmavého dreva, na nej sa vynímali jemné krémové obliečky a doplnky. V izbe bol aj veľkoplošný televízor, počítač a knihovníčka. Na stole som našla odkaz.

Dúfam, že sa Ti izba páči, vedela som, že si ju vyberieš. Alice

Aké... milé. Až sa mi obracia žalúdok. Izba bola pravdaže krásna, ale tá ochota a milosť, ktorá z nich všetkých vyžarovala, mi už liezla krkom. Našla som v izbe ešte jedny dvere, viedli do priestrannej kúpelne. Vzala som si mobil a zavrela som sa. Započúvala som sa, v dome som vnímala troch upírov, ostatní boli ktoviekde. Vyšla som z kúpeľne, v ktorej som aj tak nenašla nič zaujímavé, a vyskočila som z okna. Bežala som na juh, smerom od mesta. Keď som už asi niekoľko minút nepočula nijaké známky po upíroch, vytiala som mobil a vytočila som Ahmunove číslo. Ozval sa po treťom zazvonení.

„Zdravím ťa, sestra. Ako sa ti vodí pri rodine Cullenovcov? Vybledla už červeň tvojich očí?" 

„Ach, Ahmun, veľmi rada ťa počujem. Som pri Cullenovcoch len pár hodín..."

„Ako to, doriti, myslíš, pár hodín?"

„Upokoj sa, brat môj. Putovala som bezcieľne celé mesiace, ledva som sa vyhla trom kmeňom a po tom všetkom úsilí som ich dnes konečne našla. Nepokaz mi náladu svojimi výčitkami, že som bola pomalá, zatiaľ čo ty si si vyhrieval zadok v Argentíne a nerobil absolútne nič!"

„Takže ty si mysliíš, že tvoja úloha je jednoduchšia? Nájsť klan upírov a oblbovať ich niekoľko mesiacov? Ty na veľké veci nemáš, a preto sa stiahni a rob si svoju prácu. Už ani jedno odporujúce slovo, musíme prebrť dôležitejšie veci."

„Súhlasím."

„Povedz mi o ich rodine všetko, čo sa dá..."

„...ktorý je síce neuveriteľne sladký, ale zjavne ho nezaujímam. Vie čítať myšlienky. Zabudla som snáď na niečo, nechceš vedieť aj číslo ich topánok?"

„Počkaj, čo si to vravela o tom Edwardovi? Je sám, má družku?"

„Prečo ťa to zaujíma? Podľa všetkého je sám, aspoň som ho s nikým nevidela."

„Mohlo by sa nám to hodiť... Ešte sa skontaktujeme. Už musím ísť, ideme sem, Aufri. Zbohom a dávaj na seba pozor."

Nestihla som sa ani odzraviť, mobil bol už hluchý. Mala som chuť odhodiť ho do ďialky, ale ovládla som sa. Pobrala som sa naspäť k domu Cullenovcov. 

Bella

„Si si istý, že je to dobrý nápad?" Bola som nervózna, potili sa mi dlane a žalúdok sa mi zvieral. Edward sa ku mne naklonil, perami sa mi obtrel o spánok a zamatovým hlasom ku mne prehovoril.

„Bol by som nesmierne šťastný, keby si sa dnes stretla s mojou rodinou." Nedalo sa mu odolať. Ako v tranze by som mu odkývala aj atentát na prezidenta, len som túžila vidieť do jeho zlatavých očí.

„Si nebezpečný tvor. Vieš neuveriteľne dobre presviedčať nevinné dievčatá, aby dobrovoľne popíjali čaj s upírskou rodinou svojho priateľa." Zasmial sa a vstal z postele.

„Mali by sme už ísť, ak chceme stihnúť večeru." Vyvalila som oči a zasekol sa mi hlas.

„Bella, to bol len vtip. Vyzeráš akoby si zhltla citrón. Neviem prečo ľudia používajú túto frázu... Citrón je preda rovnako odporný ako všetko ostatné." Sám pre seba sa zasmial a pomohol mi vstať.

V aute sme nešli veľmi dllho, no cestu som si presne nezapamätala. Vlastne som nevnímala nič iné, iba Edwarda. Na šoférovanie vynakladal len minimálnu námahu, zbytok pozornosti venoval mne. 

„Môžem sa niečo spýtať?"

„Čokoľvek."

„Hm... Si si istý, že sa im budem páčiť?" Nasledoval výbuch smiechu. Edward sa stále smial, až kým sa na mňa nepozrel. V tvri som mala zhrozený výraz.

„Prepána, Bella, to hádam nemyslíš vážne? Si tá najlepšia bytosť na svete, budeš sa im páčiť, ver mi." Trochu som sa uvoľnila, ale stále som mala zovreté hrdlo. Zastali sme predobrovským, priestranným domom. Na verande stál muž, asi Edwardov otec, no v tvári som mu zazrela ustaraný výraz. Pribehol ľudským tempom k autu.

„Edward, vyskytli sa menšie komplikácie. Je tu Sierra, ona... Našla ju Alice... Vysvetlím ti to neskôr. Budete musieť počkať, kým ju odvedieme. Nie je dobrý nápad, aby sa stretla s Bellou. Zdravím, Bella, ospravedlňujem sa za toto nedorozumienie." S Edwardom si ešte vymenili pár slov, a potom sme osameli.

„Kto je Sierra? Teda, ak sa smiem spýtať..." 

„Komplikácia." Edward sa mračil a rukami zvieral volant.

„Asi ideme nevhod, radšej ma zavez domov a ..." 

„Nie, Sierra o chvíľu odíde, len musíme chvíľu počkať. Odíde zadným vchodom." Ďalších päť minút sme boli ticho, keď v tom Edward zničohonič vystúpil a už mi otváral dvere na strane spolujazdca. Vystúpila som a smerovali sme k domu. Vnútri vyzeral priam úchvatne... Zladený do najmenšej dokonalosti a hlavne obrovský. V strede obývačky stáli štyria upíri. 

„Bella, toto je moja rodina." Edward sa snažil usmievať, a možno to nebolo nasilu. Usmiala som sa na pani, ktorá ku mne kráčala. Pani asi nebolo správne oslovenie... Vyzerala spomedzi nich najvyspelejšie, bola to Edwardova matka, ale výzorom pripomínala skôr modelku z popredného časopisu.  

„Vitaj, ja som Esme. Srdečne ťa vítam v našom dome... Edward nám o tebe toľko rozprával." Usmiala sa, ale z cesty ju jemne odtisol mohutný upír s úsmevom od ucha k uchu. 

„Nazdar, Bella! Páani moji, veď ani nie si škaredá... Ako si si mohla vybrať práve Edwarda? Očaroval ťa?" Vyzeral skutočne nechápavo a ja som sa zasmiala. Začala som sa cítiť uvoľnenejšie. 

„My sa už poznáme, ja som Carlisle." Doktor mi podal ruku a ja som ju s úsmevom prijala. Jediná, kto ku mne neprišiel bola prekrásna upírka. Jej tvár bola ako vytesaná z mramoru, zlaté vlasy sa jej leskli a pôsobila ako grécka bohyňa Afrodita. 

„Som Rose, vitaj u nás." Hovorila to bez značného záujmu a na pozdrav mi prikývla. Usmiala som sa ešte srdečnejšie. 

„Ďakujem že som mohla prísť... máte to tu nádherné." Esme sa rozžiarila a poďakovala mi za jej pochvalu. Edward ma jemne objal okolo pliec a mne bolo razom oveľa lepšie. Edward a jeho rodina neboli upírmi zo strašidelných príbehov. Boli to milujúci ľudia a ja som bola hrdá, že Edward je práve môj. Esme mi poukazovala taklmer celý dom, po polhodine (dom bol skutočne obrovský) sme si sadli na pohovku v obývačke. 

„Prepáčte, ja len... Edward vravel, že má štyroch súrodencov..." Videla som tu totiž len Rose, ktorá sa hneď po privítaní vytratila z domu. 

„Ó, áno... ospravedlň, prosím, Jaspera a Alice, museli vybaviť nejaké záležitosti." Takže Sierru. Na to som dokázala prísť aj sama. 

V spoločnosti Cullenovcov som strávila dve hodiny, no po dlhom rozhovore som bola vyčerpaná, a tak som poprosila Edwarda, aby ma odviezol domov. 

„Si skvelé dievča, Bella, sme skutočne radi, že Edward stretol niekoho ako si ty. Nikoho lepšieho si nemohol priať." Hlboko pri srdci som pocítila teplo.

„Vďaka, vážim si, že si to o mne myslíte. Ďakujem za skvelý večer, dúfam, že sa čoskoro uvidíme."

„Príjemný zbytok večera." Esme a Carlisle nám kývali od dverí, zatiaľ čo Emmett bežal popri aute a rozosmieval ma. Po chvíľi zastal a aj on nám zakýval. Edward už vôbec nebol nahnevaný, naopak, na tvári mal úsmev.

„Tak čo, ako sa ti páčil večer z hrbou hrôzostrašných upírov?"

„Celkom fajn, len ma sklamal ten presvietený dom... čakala som aspoň rakvy a starý gotický nábytok. No musím uznať. Esme má skutočne vkus." Zasmiali sme sa a zbytok cesty sme strávili mlčky. Pred domom Edward zastal a dal mi pusu na dobrú noc.

„Dnes za tebou neprídem, potrebujú ma doma... Sladko sa vyspi, Bella." Vyšla som z auta a  Edward dupol na plyn. Zakývala som odchádzajúcemu autu, určite ma videl. Siahla som pod odkvap a odomkla som si dvere. Takmer okamžite, ako som si ľahla d postele, som zaspala. 

Sierra

„Tak strašne ma to mrzí... Zlyhala som na plnej čiare." Predstierala som zúfalstvo.

„To nič, zlatko, si tu len krátko. Nie je to až také zlé." Esme ma upokojovala. 

„Si si istá, že to sama zvládneš?" V hlase mala starosti a ja som mala chuť prevrátiť očami.

„Určite áno, sama sa s tým vyrovnám najlepšie. Určite choďte." Esme vyšla z mojej izby a išla dole za rodinou. Zakývala som im z okna vo svojej izbe. Konečne vypadli... Odišli všetci, okrem Emmetta a Rosalie, a samozrejme Edwarda, ten je pri svojej Belle... Rose s Emmettom sa oddávali manželským povinnostiam, a tak som začala realizovať svoj plán. Prezliekla som sa a vybehla som do lesa. Bežala som tak ďaleko, aby som bola z dosluchu Emmetta a Rose. Vytiahla som mobil a vytočila Edwarda. 

„Áno, Sierra?" Hlas mal taký nevrlý... To čoskoro zmením.

„Prosím, pomôž mi! Sú tu ľudia... Nezvládnem to, ja to nechcem znovu! Prosím..." Predstierala som výbuch emócií.

„Kde si?" 

„V lese, smerom na západ od mesta. Príď  rýchlo prosím..." Zložil, takže plán vychádza. Odhodila som mobil a počítala sekundy, kým ma nájde. O tristodvadsaťdeväť sekúnd som v diaľke počula svišťať vzduch. Edward sa zjavil hneď pri mne. 

„Čo sa deje, kde..." V hlave sa mu pomaly krútili kolieska. Najprv si ma premeral. Moju takmer nezahalenú postavu.

„Čo sa to tu de..." 

„Ach, Edward... ja som vedela, že prídeš." Usmiala som sa a pristúpila som k nemu o krok. Cítila som z nehu tú ľudskú šľapku. Ustúpil dozadu a chcel niečo povedať, ale ja som si rozviazala jemný kabát, pod ktorým som mala len spodnú bielizeň. Zhodila som kabát na zem a jeho pozornosť som upútala dostatpočne na to, aby som ho mohla zvaliť na zem. Jeho dar som nechala odísť kamsi do neznáma, nepotrebovala som počuť jeho myšlienky. Najprv sa ma pokúsil striasť, ale ja som bola silnejšia. Ľudská krv je predsa len v niečom lepšia. Sadla som si naňho obkročmo a obtrela som sa mu lonom o rozkrok. 

„Zlez zo mňa, ty suka!" Lern som sa pousmiala a ruky som mu začala drviť v tých svojich. V jeho agónií som si položila jeho ruky na prsia. Najprv stuhol, a potom sa dostavil účinok. Pod svojím lonom som zacítila pohyb v jeho nohaviciach. Tvár sa mu skryvila a znou sa ma pokúsil striasť. Kolenami som mu prišpendlila ruky k zemi a strhla som z neho tričko aj košeľu. Sebe som roztrhla podprsenku a vtedy ma on prevalil pod seba. Vrazil mi päsťou do tváre a snažil sa utiecť. V stromoch som začula známy hlas, a Edwrad pravdepodobne tiež čosi začul. Nevrátila som mu jeho dar, a tak bol zmätený. 

„Sestra, netušil som, že nezvládneš jedného upíra..." Ahmun mal na tvári neveriaci úškrn. Edward sa na nás díval sčasti zmätene a sčasti naštvane. 

„Kto si ty? A čo sa tu, doriti, deje?!" Zúril.. také vzrušujúce. 

„Poprosím ťa, sestra, aby si si niečo obliekla. Nie je to práve najúžasnejší pocit vidieť svoju sestru nahú." Zasmiala som sa a navliekla som si kabát.

„Pýtaš sa, čo sa tu deje... Hm v prvom rade si hlupák, lebo si sa nenechal pretiahnuť ženskou a po druhé si ešte väčší hlupák, lebo keď to nepôjde podobrom, musím ťa uniesť. Čo povie tvoja milá priateľka, keď zistí, že miesto toho, aby si pomáhal rodinke si to rozdávaš so Sierrou? Myslím, že sa poteší." 

„S tou fľandrou som nespal, ty namyslený hajzel. Bella by neverila takej somarine..." Zrazu ho Ahmun držal pod krkom a drvil mu väzy.

„Vieš, práve si moju sestru nazval dosť opovrhujúco. Normálnemu upírovi by som rozrdvil telo na kašu, ale teba  si musíme nechať. A myslím, že toto sa ti bude páčiť." Donútil ho pozrieť sa mu do očí.

„Zabudni." Ahmun ma vzal za ruku a Edwarda si vyložil na plecia. Bol v dočasnom bezvedomí.

„Vieš čo je skvelé?" spýtal sa ma.

„Nech mám akokoľvek skurvený život a ty to akokoľvek pobabreš, moje úžasné plány vždy vyjdú tak, ako majú." Spolu sme sa vybrali domov. Edwardovi sa bude, dúfam, v Argentíne páčiť. Na čistine v lese ležal mobil, moja podprsenka a Edwardove roztrhané tričko. V Edwardovej izbe v Cullenovskom dome ležal odkkaz.

Vďaka za dočasné ubytovanie, máte naozaj krásny dom. Dúfam, že sa nenahneváte, ale musela som vás do toho zapliesť. Staré účty si treba riesiť a na pomstu sa oplatí počkať. Ó, o Edwarda si nerobte starosti. Smrť ho síce nečaká, ale bude nám nápomocný. Máte pravdu, môžete ho dostať späť a s ním aj záruku mieru a odpustenia... Nechápete môjmu listu? Nevidíte súvislosť? Jasper Hale Whitlock, tak krásne meno. Tebe sa možno pamäť osvieži. Zpalatíš, a nie len tak, ako si myslíš. Edward bol len začiatok, možno by si si mal dávať pozor na svoju milovanú... Pomsta sa môže začať. 

Lucy Sierra Tebenita.

PS.: Nepodarilo sa ti ma zabiť.

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Just true - 5. kapitola: