Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 26. kapitola

25.04.2013 (12:30) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1393×

26. kapitola: Zamilovaná? Bitch please!

Rosalie:

Posadila som sa k prestretému stolu a on zo mňa nedokázal spustiť zrak.

Pristúpil k nám čašník s otvorenou fľašou drahého šampanského a obom nám nalial do vysokých pohárov.

„Keďže sme sa nespoznali za veľmi príjemných okolností, mali by sme si pripiť na nový, lepší začiatok,“ povedal a nadvihol svoj pohár do vzduchu.

Pousmiala som sa a súhlasne som prikývla. Ani som príliš nevnímala, o čom hovoril. Začiatok čoho?

„Zároveň by som navrhoval odložiť tento oficiálny tón a mohli by sme si tykať.“

„Nie som proti,“ povedala som milo. Milo?! Chcela som byť odmeraná! Čo sa to so mnou, dopekla, deje?!

„Volám sa Emmett,“ povedal zvučným hlasom.

„Rosalie,“ predstavila som sa a on sa usmial.

„Nádherné meno, pristane ti,“ povedal a potom sme si štrngli a pripili si na nás. Odpila som si len trošku a položila som pohár na miesto. Čašník nám už podával jedálny lístok, ktorý som si vzala a otvorila na prvej strane.

„Ako to dopadlo s tvojím autom?“ opýtal sa ma a ja som sa na neho pozrela prižmúrenými očami.

„Brat mi ho opravil. Má svoj vlastný autoservis,“ zaklamala som, bez toho aby som sa na neho pozrela a pretočila som list na ďalšiu stranu. Isto by mi neuveril, že mojou záľubou je hrabať sa autám pod kapotou a ani to, že som si svojho miláčika opravila sama.

„Výborne. Aj keď, zas až tak som ti to auto nepoškodil. Moje tiež utrpelo pár škrabancov,“ povedal pobavene.

„Ale nie mojou vinou,“ pousmiala som sa.

„Pravda,“ prikývol.

„Vybrali ste si?“ opýtal sa nás po chvíli čašník.

Emmett sa na mňa spýtavo pozrel a ja som si objednala čo mi prvé padlo do očí.

„Pre mňa šalát s krevetami,“ povedala som a čašník sa obrátil na Emmetta.

„Ja si dám hovädzí steak s opekanými zemiakmi,“ objednal si. Čašník nám vzal menu a odišiel s našou objednávkou do kuchyne.

Emmett sa na mňa zapozeral a ja som sa mu uhýbala pohľadom. Vôbec som to nechápala. Kde je moje pravé ja? Prečo sa správam ako hanblivá neistá naivka?

„Povieš mi niečo o sebe?“ opýtal sa, no skôr ma len vyzval a odpil si zo šampanského.

„Čo také by ťa zaujímalo?“

„Vždy odpovedáš otázkou?“ nadvihol jedno obočie.

„Ty nie?“ pousmiala som sa.

„Dobre, vyhrala si,“ povedal a porazenecky zdvihol ruky. „Čím sa živíš?“

Krvou.

„Modelingom,“ odsekla som.

„Myslel som si,“ usmial sa a mrkol na mňa.

„A ty?“ opýtala som sa pohotovo.

„Som manažérom v jednej firme,“ začal a ja som ho nechala, aby mi o sebe rozprával viac. Nikdy som žiadneho chlapa nepočúvala so záujmom, ale Emmetta áno. Hovoril mi o svojej práci a o tom, ako prvýkrát prišiel do New Yorku. Bol to zábavný príbeh, tak sme sa na ňom spolu zasmiali. Keď sa ale začal vypytovať na mňa, zrazu som sa cítila neisto. Zase raz, tie isté klamstvá dookola.

Práve som mu rozprávala o svojom štúdiu a začiatku modelingu, keď v tom nám čašníci priniesli večeru.

„Dobrú chuť,“ povedal a vzal si do rúk príbor.

„Dobrú chuť,“ pousmiala som sa. Nadýchla som sa a snažila som sa zadržiavať dych, aby som necítila pach ľudského jedla. Už len tá odporná chuť mi dosť prekážala. Tvárila som sa, ako by to bol ten najlepší šalát, aký som kedy jedla, no mala som čo robiť, aby som do seba dostala aspoň polovicu porcie.

Počas jedla sme sa taktiež rozprávali. Teraz som sa ho pre zmenu opýtala na jeho hobby a odpoveď bola jednoznačná: Baseball! Že ma to vôbec neprekvapuje.

„A okrem toho chodím do posilky, trikrát týždenne,“ dodal.

„To vidno,“ priznala som uznanlivo, lebo mal naozaj vypracovanú postavu.

„A čo robia vo voľnom čase modelky?“ opýtal sa s prefíkaným úsmevom.

Pokrčila som ramenami a ľahkovážne som sa pousmiala. Nakoniec som vymyslela nejakú dôveryhodnú činnosť, lebo som mu nemohla povedať, ako to v skutočnosti je.

Celý večer v reštaurácii hrala živá kapela a zneli tam známe pomalé skladby z deväťdesiatych rokov. Niekoľko z nich som si ešte pamätala z ľudského života. Obzrela som sa za seba a uvidela som tancovať dva páry.

Keď sme dojedli, Emmett sa nečakane postavil a podišiel ku mne.

„Smiem prosiť?“ opýtal sa s prefíkaným úsmevom a ja som prikývla.

Postavila som sa zo stoličky a on si vzal moju ruku do svojej dlane. Odviedol si ma na tanečný parket, jednu ruku si ovinul okolo môjho pása a pritiahol si ma blízko k sebe. Začali sme sa pomaly hýbať do rytmu hudby. Nedokázala som si pomôcť, ale vyhýbala som sa očnému kontaktu. Neviem prečo, nikdy som s tým nemala problém.

Stále som na sebe cítila jeho pohľad, tak som mu ho na moment opätovala a počula som, ako sa mu rozbúchalo srdce. Pozdvihol svoju ruku, aby som sa otočila a potom si ma znovu pritiahol k sebe. Jemne sme preplávali po celom parkete a bolo to ako keby som sa vznášala. Emmett ma zľahka držal okolo pása, ale vtom sa pomalá hudba zmenila na dynamické tango, tak si ma pritiahol bližšie a objal ma pevnejšie.

Pozrela som sa mu do očí s kamenným výrazom v tvári a čakala, čo urobí.

Nežné pohyby vystriedali odvážne a parket patril len nám. Medzi nami vládlo napätie a vo vzduchu som cítila niečo nezvyčajné. Emmett so mnou tancoval dokonalé tango, ako vo filmoch. Všetky pohyby boli ostré, rázne a sebavedomé, presne ako hudba.

Pieseň sa blížila ku koncu a ja som vedela, ako to dopadne. Zaklonila som sa dozadu, prehnutá cez jeho ruku a on sa nado mnou skláňal. Prstami mi jemne zašiel do vlasov a začal sa ku mne pomaly približovať, ako keby ma chcel pobozkať. Cítila som jeho dych na svojom krku a mala som z toho zimomriavky. Privrela som oči, no vtom sa Emmett narovnal a mňa vytiahol so sebou. Znovu sme sa vrátili do základnej pozície a ja som si všimla, že je trochu zadýchaný. Navrhla som, aby sme si dali prestávku a tak sme sa vrátili k nášmu stolu.

„Netušila som, že vieš tak dobre tancovať,“ povedala som nadšene.

„Moja teta sa profesionálne venuje spoločenským tancom, takže ma do toho tiež nejakou náhodou zatiahla,“ povedal pobavene a ja som sa zasmiala.

„Musím povedať, že sa mi s tebou tancovalo neskutočne!“

„Aj mne,“ povedala som tichšie a usmiala som sa.

Dopila som svoj pohár šampanského a po chvíli som mu oznámila, že budem musieť ísť, lebo zajtra mám fotenie. Emmett zaplatil a spoločne sme sa vybrali k východu. V šatni sme sa obliekli, lebo vonku takmer mrzlo a vyšli sme na ulicu.

Mávla som na taxík, ktorý pri nás zabrzdil a obaja sme nastúpili dnu. Povedala som taxikárovi svoju adresu a on sa vybral smerom von z mesta k mojej vile.

Emmett ma celý čas sledoval, no ani sa ma nedotkol a to ma celkom hnevalo. V mojich predstavách sme sa už vášnivo bozkávali na zadných sedadlách auta a pomaly ma začínal vyzliekať, ale v realite sme len v tichosti sedeli vedľa seba a ja som hľadela von oknom. On si ma nenápadne prehliadal a keď som ho pri tom pristihla, rýchlo sa pozrel inam. Prešla som si rukou po stehne, z ktorého mi skĺzla látka na stranu a odhalila čipku na mojich podväzkoch. Emmettove srdce bilo ako o život a on sťažka preglgol.

Auto zrazu zastalo a my sme obaja vystúpili, no Emmett povedal taxikárovi, aby chvíľu počkal. Starý černoch si niečo zašomral, ale nakoniec ostal čakať.

„Ďakujem ti za krásny večer,“ povedal Emmett, keď sme stáli oproti sebe a hľadeli sme si do očí.

„Ja ďakujem tebe,“ šepla som a vtom som sa zarazila. Toto som nikdy nikomu nepovedala! A nechcela som to povedať ani teraz! Do pekla!

Emmett sa pousmial a sklopil pohľad. Urobila som to isté, keď zrazu sa ku mne nečakane naklonil a vtisol mi bozk na líce. Potom sa ale neodtiahol, zostal svojou tvárou v blízkosti mojej. Nepatrne som naklonila hlavu na bok, kým sme si navzájom bez slova hľadeli do očí. Naše pery sa spojili do nežného bozku a mojím telom prešiel elektrický prúd. To bolo oveľa viac, než len iskra! Svojimi teplými mäkkými perami si podmanil moje ľadové a ja som si ten pocit neskutočne užívala. Priala som si, aby táto chvíľa trvala večne. Súhra našich pier sa nedala opísať, bolo to niečo dokonalé. Niečo, čo som nezažila ešte nikdy predtým. Naposledy mi prešiel po spodnej pere a potom sme sa od seba odtiahli.

Posledný krát sa mi pozrel do očí, potom nastúpil do auta, ktoré hneď naštartovalo a cúvalo preč. Bez pohnutia som stála na mieste a hľadela som na miznúci taxík po ceste medzi stromami.

Ležala som na posteli a vedľa mňa bol otvorený katalóg so zimnou kolekciou od Donny Karan, ktorý som si ale vôbec nevšímala. Hľadela som do stropu a rozmýšľala som. Mala som šťastie, že Edward nebol doma a tak som mohla svojím myšlienkam nechať voľný priebeh.

Ach, čo mala znamenať včerajšia noc? Prečo na to stále musím myslieť a nedokážem len tak zabudnúť... Čím je Emmett taký výnimočný, že na neho stále myslím? Je to predsa iba človek.

Ale ten jeho bozk! To bolo niečo dokonalé a tak vzrušujúce! Takmer sa mi podlomili kolená, keď ma pobozkal. Keď som si na to spomenula, pocítila som v spodnej pere zvláštny pocit. Ako keby som stále cítila jeho pery na svojich...

Zrazu moje myšlienky prerušil vyzváňajúci mobil. Alice.

„Ahoj, Alice,“ ozvala som sa do telefónu, keď som prijala hovor.

„Ahoj, Rose, ako bolo včera?“

„Oh... ehm...“ zrazu som nevedela, čo jej mám povedať. Určite jej nechcem hovoriť o mojich zvláštnych pocitoch.

„To znie zaujímavo,“ zasmiala sa.

Rozhodla som sa, že jej o ničom nepoviem. Radšej si vymyslím nejakú dôveryhodnú story...

„Fajn, bežné rande... Večera, cesta k nemu, divoký sex...“ povedala som znudene a dúfala som, že sa ma nebude pýtať viac.

„Ach, škoda... Myslela som si, že tento krát to bude iné,“ povzdychla si a ja som jej na to neodpovedala.

„Nevybehneme dnes niekam? Nákupy, káva, alebo tak?“ navrhla.

„Dobrý nápad. O tretej na 5th Avenue?“

„Platí,“ súhlasila.

„Vidíme sa, pa,“ povedala som a zrušila som hovor.

Musím odtiaľto vypadnúť, nemôžem stráviť celý deň v izbe rozmýšľaním na nejakým chlapom.

Nikdy som žiadneho toľko neriešila, tak čo sa to zrazu stalo?! Vstala som z postele a prešla som do šatníka. Vybrala som si outfit na dnešné nákupy a k nemu aj doplnky. Tmavé legíny s dlhším topom a tenkou krátkou vestou navrch. Zvolila som si k tomu nízke hnedé čižmy na ihličkách a hnedú koženú kabelku.

Keď bol čas, zbehla som do garáže a nasadla som do svojho BMW. Edwardove autá boli na svojich miestach, ale svojho brata som už druhý deň nevidela. Počkala som, kým sa mi otvorí brána a potom som vyrazila do mesta.

Preletela som rušným mestom a o niekoľko minút som parkovala v podzemnej garáži v centre mesta, keďže bolo všetko obsadené. Prešla som na 5th Avenue, kde som už videla čakať Alice.

„Ahoj,“ pousmiala som sa, keď som bola blízko.

„Čauko, dlho sme sa nevideli,“ zachichotala sa a objala ma.

„Presne, museli sme už niekam vybehnúť,“ povedala som. „Ideme najprv po obchodoch, alebo na kávu?“

„Na kávu a ty mi opíšeš každý detail včerajšieho rande!“ hovorila naliehavo a ja som sa zasmiala. Vtom som sa ale zarazila a uvedomila som si, čo som jej dnes v telefóne povedala.

„Na tom rande sa naozaj nič nestalo, zlato,“ povedala som pobavene.

„Skutočne?“ opýtala sa sklamane.

„Nič zvláštne,“ pokrútila som hlavou.

„Oh, dobre. Tak poďme rovno prejsť obchody,“ povedala napokon.

V butikoch bolo dnes naozaj veľa ľudí a po chvíli nás chuť do nakupovanie prešla. Vyšli sme z posledného obchodu s niekoľkými taškami a potom sme sa rozhodli skočiť ešte na večeru. Po spoločnej večeri sme sa rozlúčili a každá z nás išla k svojmu autu.

Cestou do vily som sa zamyslela a prichytila som sa, ako myslím na Emmetta. Potriasla som hlavou, ako keby som chcela tie myšlienky nejakým spôsobom dostať von.

Zapla som si rádio, no tým som si veľmi nepomohla. Práve hrali pesničku You belong with me od Taylor Swift. Prepla som na inú stanicu, lenže tam išlo Wish you were here od Avril. Začínala som byť naozaj nahnevaná, tak som zúrivo stlačila tlačidlo na prepnutie ďalšej stanice. V momente ako som začula pesničku Thinking of you od Katy Perry som rukou silno udrela do rádia, ktoré hneď stíchlo. Dupla som na plyn a hnala som sa na okraj mesta.

Keď som dorazila domov, boli tam Edward a Jasper. Trochu ma to zamrzelo, lebo som dúfala, že budem sama. Carlisle bol určite u Esme a chalanov som sa musela nejako zbaviť. Nedokázala by som si pred Edwardom ustrážiť myšlienky a naozaj som nechcela, aby sa dozvedel o Emmettovi.

Prešla som cez obývačku a s núteným úsmevom som ich pozdravila.

„Ahoj, sestrička, nepridáš sa k nám?“ opýtal sa ma Jasper.

Záporne som pokrútila hlavou a kráčala som ďalej ku schodom.

„Čo sa jej stalo?“ obrátil sa Jazz na Edwarda, ktorý len pokrčil ramenami.

„Akože nevieš, čítaš predsa myšlienky!“ vyčítal mu Jasper.

„Stráži si ich... A mimochodom, ty cítiš jej pocity!“

„Je neistá...“ šepol Jasper, mysliac si, že ich nepočujem.

Zavrela som sa v izbe a hodila som sa na posteľ. Toto nie som ja... Kde je tá Rosalie, ktorá považuje chlapov za hračky na jedno použitie? Musím na neho veľmi rýchlo zabudnúť.

Oh, nemôžem na to teraz myslieť, je tu Edward. Musím ho aj s Jasperom odtiaľto nejako dostať.

Zbehla som rýchlo do obývačky a postavila som sa im do výhľadu na televízor. Obaja sa na mňa zvedavo pozreli.

„Čo by ste povedali na menší lov?“ navrhla som.

„Nie som proti,“ povedal Jasper a pozrel sa na Edwarda, ktorý si ma premeral a prikývol.

Postavili sa zo sedačky a cez terasu sme vyšli von. Rozbehli sme sa a mierili sme do lesa. Asi po dvesto metroch som sa zastavila a chalani si to všimli. Tiež zastali a čakali na mňa.

„Zlomil sa mi opätok,“ povedala som. „Choďte napred, ja vás dobehnem.“

Obaja prikývli a rozbehli sa. Pousmiala som sa a bežala som smerom domov. Skočila som cez okno do svojej izby a vyzula som si topánky. Snažila som sa prísť na iné myšlienky, ale vôbec sa mi nedarilo. Stále som na neho musela myslieť... Ten jeho úsmev... a oči... a to, ako ma pobozkal. Nikdy predtým som nič také necítila. No tak to malo byť aj teraz! Žiadny chlap ma nemohol takto poblázniť! To proste nejde! Ja, Rosalie Hale, som sa nikdy netrápila a ani sa nebudem trápiť, kvôli žiadnemu chlapovi! To kvôli mne sa trápia chlapi! Čo sa to stalo?!

Nech som sa akokoľvek snažila, nedokázala som ho dostať z hlavy. Myslela som na neho celú noc. Ráno som sa donútila vstať z postele a vybrala som si šaty na dnes. Zvolila som si krémové priliehavé krátke šaty a k nim čierne legíny. Namaľovala som sa, učesala a zbehla som dolu do predsiene. Na moje šťastie, stále nikto nebol doma. Obula som si krémové čižmy, v ktorých som prešla do garáže a nastúpila do auta. Počkala som, kým sa mi otvorí brána a vyrazila som do školy.

„Rose? Rosalie?“

Zrazu som sa strhla, lebo mi Alice mávla rukou pred očami.

„Čo?“ spýtavo som sa na ňu pozrela.

„No čo si o tom myslíš?“

„O čom?“

„Ty si ma vôbec nepočúvala?!“

„Prepáč,“ ospravedlnila som sa.

„Hovorila som ti náš plán na dnes po škole,“ zachichotala sa. „Obed v meste a potom nákupy.“

„Môže byť,“ prikývla som. Všimla som si, že sa na nás učiteľ pozrel, tak sme obe stíchli. Nemala som chuť ho provokovať, ako vždy.

Nechápala som, čo sa so mnou deje...

Po skončení sme obe vyšli zo školy a kráčali k môjmu autu, keďže Alice zabudla do svojho natankovať. Cestou bolo v aute ticho a mne to vôbec neprospievalo. Myšlienkami som sa zas vracala k Emmettovi. Hľadela som pred seba na cestu a snažila som sa dostať ho z hlavy, ale nijak to nešlo. Čo bolo horšie, už som to ani nedokázala tajiť pred Alice.

 „Oh, dobre, myslela som si, že si to dokážem vyriešiť sama, ale zjavne nie,“ začala som a Alice sa na mňa pozrela.

„O tom rande som ti klamala. Nebolo to obyčajné rande, bolo to... niečo naozaj neobvyklé,“ hovorila som zasnene.

„Ja som to vedela!“ vypískla Alice a ja som zaparkovala medzi dve autá a vypla motor.

Sadli sme si do talianskej reštaurácie a čašníčka nás prišla obslúžiť. Alice si dala boloňské lasagne a ja gnochi so syrovou omáčkou a pohár červeného vína. Odpila som si a Alice ma hneď začala vypočúvať.

„Som samé ucho,“ povedala s prefíkaným úsmevom.

„Kde mám začať?“

„Od začiatku predsa,“ smiala sa. „Predpokladám, že si tam šla taxíkom...“

„Áno,“ prikývla som. „Vošla som do reštaurácie a čašník ma zaviedol k jeho stolu. Vieš si predstaviť ako sa tváril, keď ma uvidel v čiernych kokteilkách, s loubotinkami na nohách, dokonalými vlasmi a makeupom.“

„Uff, to je niekedy aj na mňa veľa,“ povedala pobavene. „Nedostal infarkt?“

„Bohužiaľ nie,“ uškrnula som sa. „Zízal na mňa akoby bol v tranze, no musím uznať, že aj jemu to riadne seklo. Nebol to ten idiot, ktorý mi rozbil auto, ale skutočný gentleman,“ povedala som a Alice sa nenápadne prefíkane pousmiala.

„Pripili sme si, objednali sme si večeru a rozprávali sme sa. Po večeri ma požiadal o tanec,“ hovorila som a Alice sa šťastne chichotala.

„Tancovali sme chvíľu na slaďák, potom tango a tak. Neskôr sme sa rozhodli, že už pôjdeme, tak sme si vzali taxík. Každý normálny chlap by sa na mňa vrhol na zadnom sedadle a pretiahol by ma ešte predtým, ako by sme dorazili ku mne, ale Emmett sa ma ani nedotkol. Celú cestu sme sedeli v tichosti vedľa seba,“ povedala som rozhorčene.

„Možno je len hanblivý,“ poznamenala Alice.

„Nenormálne ma to hnevalo. No keď auto zastavilo, vystúpil so mnou a pobozkal ma tak, ako žiaden iný muž predtým...“ Na mojej tvári sa zjavil úprimný úsmev.

„Vôbec nie si zamilovaná,“ zachichotala sa Alice.

„Hej, to spomaľ! Určite som sa do neho nezamilovala! Uznám, že je pekný a dokonale sa bozkáva, ale nezaľúbila som sa!“

„Ako myslíš,“ pokrčila ramenami, ale neverila mi.

V tom nám čašníčka priniesla obed a my sme sa pustili do jedla. Alice skutočne a ja hrane. Bola som si priam istá tým, že v obchodoch prídem na iné myšlienky, no zase som sa mýlila.

Esme:

„Miláčik, si v poriadku?“

„Nechoď sem!“ vyštekla som a silno som zabuchla dvere.

Jednou rukou som si držala vlasy a druhú som mala položenú na záchodovej doske. Och, nie už zase... Vyvrátila som celý obsah svojho žalúdka a potom som si sadla na studenú podlahu. Príšerne ma bolela hlava.

„Zlato, nepotrebuješ pomoc?“ počula som Carlislea spoza dverí.

Pomaly som sa postavila a prešla k umývadlu. Umyla som si tvár a vypláchla ústa. Prešla som si rukou po brušku a aj napriek všetkému trápeniu som sa musela pousmiať. Na naše dieťa som sa veľmi tešila.

Otvorila som dvere a v nich stál ustarostený Carlisle.

„Som v poriadku,“ snažila som sa znieť presvedčivo, ale Carlisle len neveriacky nadvihol obočie. Chcela som popri ňom prejsť, ale chytil ma za obe ruky.

„Čo si dnes jedla?“ opýtal sa starostlivosť a ja som mu vymenovala niekoľko jedál.

„A čo z toho v tebe ostalo?“

Nevinne som sa pousmiala a pokrčila plecami.

„Takto to už nepôjde... Musíme niečo vymyslieť,“ povzdychol si.

„Láska, to sú len bežné problémy,“ pousmiala som sa a pohladila som ho po líci. Prešla som do obývačky a sadla som si pred televízor.

Práve išiel krásny romantický film, ktorý ma dojal, takže pri konci mi tiekli slzy. Carlisle sedel celý čas vedľa mňa a držal ma za ruku. Keď som plakala, pritúlil sa ku mne a vzal si ma do náručia. Pobozkal ma na čelo a pohladil po vlasoch. 

Potom začali správy, ale tie ma až tak nebrali.

Okolo ôsmej som sa navečerala a do desiatej sme sa s Carlisleom rozprávali o našej budúcnosti. Milovala som tieto rozhovory s ním. Neskôr som sa vybrala do sprchy, no ešte predtým, ako som odišla, som mu nežne pošepkala, aby ma počkal v spálni. Carlisle sa zatváril trochu prekvapene. Odkedy zistil, že som tehotná, správa sa ku mne inak... opatrnejšie. Ako keby som bola z porcelánu. Už ma nebozkáva s takou vášňou a náruživosťou, ako predtým. Chýba mi to a chcela by som to dnes v noci napraviť. Však moje tehotenstvo je iba na začiatku.

Osprchovala som sa a osušila som sa bielym mäkkým uterákom. Natrela som sa telovým mliekom s vôňou malín a obliekla som si novú košieľku. Bola svetloružová a pekne sa mi hodila k vlasom a pleti. Pod prsiami bola voľná látka, ktorá mi zahaľovala bruško. Prečesala som si vlasy a upravila som sa. Zhasla som v kúpeľni a prešla som do spálne. Carlisle ležal na posteli a čítal knihu, no v momente ako som vstúpila dnu na mňa hľadel ako omámený. Podišla som k nemu a vliezla som do postele. Vyzeralo to, že nad niečím rozmýšľal, no ja som mu to uľahčila bozkom. Jemne som ho objala okolo krku a v tom som pocítila jeho ruky na mojom páse.

Prstami som mu vošla pod košeľu medzierkou medzi gombíkmi a pousmiala som sa.

„Čo miláčik?“ usmial sa.

„Milujem ťa,“ šepla som.

„Aj ja teba.“

Pobozkala som ho naliehavejšie a na jeho tvári sa objavil prekvapený výraz.

„To tehotenstvo so mnou robí šialené veci. Chcem ťa!“

Vzal si moju tvár do dlaní a jemne ma bozkával na pery.

Pomaly som si začala líhať a on sa nado mnou skláňal. Dával si pozor, aby ma nijak nepriľahol. Bozkával ma nežne, dotyky jeho pier na mojom tele boli ako dotyky motýlích krídiel. Jemne som ho pohrýzla do spodnej pery a prešla mu nechtami po hrudi. Stiahol mi ramienka košieľky, no v tom látka odhalila modrinu na mojom brušku a zarazil sa. Odtiahol sa odo mňa a sklopil zrak.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa starostlivo a pomaly som sa posadila.

Carlisle záporne potriasol hlavou.

„V tomto stave ťa nepriťahujem...“ povedala som ustráchane, so slzami v očiach. Ach, zase tie nálady.

„Ako ti to mohlo napadnúť, láska?“ pohladil ma po líci. „Si očarujúca,“ šepol a vtisol mi bozk na líce.

„Ale po tom, čo sa stalo... už ti nemôžem spôsobiť ďalšie problémy...“ povedal.

„Teraz je to už jedno,“ snažila som sa o pobavený tón.

Carlisle sa smutne pousmial.

„Láska, to dieťa ťa úplne oslabuje a nechcem riskovať, aby sa nestalo nejaké nešťastie...“

Nahnevane som sa na neho pozrela a odvrátila som sa. Ľahla som si a zakryla som sa perinou až po krk.

„Miláčik, ja som to tak nemyslel. Nechcem ti ublížiť...“ hovoril, ale ja som ho vôbec nevnímala. Tieto hormóny sú strašné! Nálada sa mi mení zo sekundy na sekundu. Zavrela som oči a snažila som sa zaspať. Po chvíli som ucítila Carlisleove ruky okolo svojho tela a tak som sa k nemu pritúlila.

Na druhý deň ráno sme obaja vstali z postele a po spoločnej sprche sme sa vybrali do práce. Carlisle sa ma síce pokúšal prehovoriť, aby som ostala doma, ale nepodarilo sa mu to.

Celý deň som presedela v kancelárii nad kopou papierov. Počas obednej prestávky sme sa s Carlisleom išli najesť do talianskej reštaurácie, kde som zhltla takmer dve celé pizze. Nebála som sa toho, že by som pribrala, pretože som stále len chudla. Už mi napadlo, ako to budem pred Carlisleom maskovať, keď na tom budem naozaj zle. Voľné oblečenie to istí.

Po obede sme sa vrátili do práce a ja som si sadla k ďalšej kope papierov. George za mnou celý čas behal, lebo chcel, aby bolo o mňa dobre postarané. Novinka o mojom tehotenstve sa rozniesla celou nemocnicou a zamestnanci mi na každom kroku gratulovali. Carlisle za mnou tiež chodil tak často ako mohol, aby mi nič nechýbalo.

Každým dňom som bola šťastnejšia a na naše dieťa som sa tešila viac a viac. Carlisle trval ešte na jednom vyšetrení ultrazvukom, ktoré ale nebolo úspešné, pretože obal plodu zhrubol a na obrazovke sme nevideli takmer nič.

Všetky zdravotné ťažkosti som sa snažila ignorovať a hlavne zamlčať pred Carlisleom. Vždy som musela mať zahalenú časť brucha, na ktorej som mala najviac modrín. Niekedy som bola prekvapená, ako je možné, že to dieťatko tak silno kope.

Každú noc, kým som zaspávala v Carlisleovom náručí, myslela som na nás ako na rodinu. Videla som nás tráviť nádherné chvíle všetkých spolu. Všetko išlo dokonale, až kým som sa jedného dňa nevrátila domov z práce.

Vybrala som poštu zo schránky a odomkla som byt. Vošla som dnu a položila všetky papiere na stôl. Vyzula som si nízke čižmy a začala som si pozerať poštu. Väčšinou to boli listy z poisťovne, banky a účty za elektrinu a vodu. Nečakane sa mi dostala do rúk pohľadnica s veľmi neobvyklým obrázkom. Bola celá tmavá a na nej len nejaké symboly, ktoré sa mi príliš nepáčili. Nevedela som, čo ani od koho to je, tak som ju obrátila na druhú stranu, aby som to zistila. Uvidela som text na malej bielej ploche a srdce sa mi šialene rozbúchalo. Nedýchala som a ako omámená som hľadela na pohľadnicu, na ktorej stálo:

„Som rád, že si sa uzdravila z havárie. Čoskoro sa uvidíme, už sa teším. M.“

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 26. kapitola: