Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Keep Out 1

03.01.2010 (21:30) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2180×

„Dnes tu asi s nami nezostaneš, však?“ pýtala sa smutne Alice. Akoby už dávno nevedela, že pôjdem preč. Rose ticho stála vedľa nej sledovala ako sa chystám na dnešný večer.

Bola som už takmer hotová. Posledná vrstva špirály...

Obzerala som si svoj odraz v zrkadle a musím uznať, že mi to dnes nadmieru slušalo. Mala som pocit, že dokonca ešte viac než inokedy.

Vlasy mi v ladných vlnách splývali do polovice chrbta, oči som mala zvýraznené čiernou ceruzkou a na perách len jemný lesk.

Milovala som pohodlnosť, ale zároveň som vždy chcela byť sexi. Hoci mi nemuselo záležať na tom, čo mám na sebe, pretože ako upírke mi nebolo nepohodlné takmer nič, ale napríklad také topánky na podpätkoch som vyslovene neznášala.

Bez rozlúčky som vyšla pred dom a zabuchla za sebou dvere. Zvnútra som ale stále počula ich hlasy, ako sa o mne rozprávali. Nepochybujem, že vedeli, že ich počujem. Toto nie je tá správna cesta ako na všetko zabudnúť... Nemôže si predsa myslieť že... Nech si robí čo chce, mne je to už jedno... zhlboka som sa nadýchla, nasadla do auta a vyšla na cestu.

Dnes mi ani rýchla jazda nepomohla vyprázdniť myseľ. Rozhodla som sa ale, že dnes si náladu nenechám pokaziť. Dnes som sa prišla zabaviť... Ak sa tak dá nazvať hľadanie novej potenciálnej obete.

Nasadila som síce falošný, ale okúzľujúci úsmev a vošla do klubu.

Všade bolo plno, na parkete sa tlačila masa ľudí, ktorý nalepení na seba tancovali v rytme nejakej novej sklady. Do oka mi padlo zopár kandidátov na zabavenie a neskôr možno na večeru, ale nebola som rozhodnutá. Zašla som si k baru, posadila sa a znova som sledovala parket.

Bola som taká zaujatá, že som ani nepostrehla, kedy si niekto vedľa mňa prisadol. Do reality ma vrátil až jeho hlas.

„To je fakt super pieseň.“ Prehodil jemným hlasom naoko nezaujato. Otočila som hlavu doprava a zbadala som, ako na mňa upiera pohľad pár zlatistých očí. To sa mi snáď iba sníva! Nič iné mi dnes nechýbalo ku šťastiu, ako pohádať sa so sestrami a stretnúť vo svojom obľúbenom klube upíra- vegetariána! Čo som komu urobila?!

Sedel vedľa mňa a stále mi pozeral do očí. Najprv zvedavo, potom zmätene a napokon až zúfalo. Nechápala som o čo mu ide. Mimovoľne si rukou prehrabol husté bronzové vlasy a usmial sa. vzápätí mi podával ruku.

„Mimochodom ja som Edward. Edward Cullen. A ty si...?“ nechal otázku visieť vo vzduchu, keďže som sa neobťažovala opätovať mu podanie ruky a úsmev už vôbec nie.

„Nedostupná.“ Zavrčala som chladne, vstala zo stoličky a šla na parket.

Svižným krkom som sa zamiešala do davu ľudí a začala som tancovať okolo jedného celkom sympatického mladého chalana, ktorý sa mňa usmieval od ucha k uchu ale tváril sa trochu pribrzdene. Očividne v sebe už mal nejakú tú dávku chľastu, ktorá z neho aj poriadne razila. Asi si budem musieť nájsť inú obeť...

Pritancovala som k ďalšiemu, keď som na svojej paži pocítila hrejivý dotyk- upír. Otočila som sa a nemohla som uveriť vlastným očiam! Zase on! Prečo mi nemôže dať pokoj?!

„Hej! Čo si to dovoľuješ, okamžite ma pusti!“ zasyčala som a nepochybovala som, že on ma aj napriek hlasnej hudbe počul.

Jeho ruka z môjho ramena zmizla a ja som vybrala na odchod, keď sa mu už tak dokonale podarilo pokaziť mi večer. Neurobila som však ani krok, keď si ma k sebe opäť pritiahol a zovrel ma v náručí.

„No tak, len jeden tanec. Prosím...“ zašepkal mi do ucha hlasom, pri ktorom som sa mierne zachvela. Bože, čo to táram! Isteže to so mnou nič nerobí! Je to len jeden prašivý vegetarián, ktorý nevie, čo je dobré. Určite má už minimálne päťsto rokov... Hoci... Nevyzerá najhoršie... A dosť!!!

„Prečo mi nedáš pokoj?! Ani sa nepoznáme!“ skúsila som sa vyslobodiť ale bez úspechu. Ním to ani nehlo.

„To je fakt. Ale jeden tanec ešte nikoho nezabil...“ tak to radšej ani nebudeme skúšať- povedala som si v duchu, no čosi mi navrávalo, aby som to predsalen skúsila.

„Tak fajn. Jeden tanec, nič viac- nič menej. A potom mi už dáš pokoj dohodnuté, Edward Cullen?“ spýtavo som podvihla obočie a pozrela do tých jeho zlatých očí. Zdalo sa akoby on až teraz postrehol fakt, že mám kontaktné šošovky. Na upíra dosť nevšímavý- ktorý človek by asi mohol mať fialové oči?! Nanajvýš nejaké pokusné morča v laboratóriu. Moment, veď morča nie je človek. Panebože, nad čím to premýšľam?!

„Len jeden tanec.“ Pritakal a pritisol si ma k sebe ešte bližšie len čo začala hrať nová skladba.

Povzdychla som si a prilepila som sa naňho ešte viac- nech si aspoň raz v živote užije poriadny tanec! Bol prekvapený a mierne vykoľajený. No nezdalo sa, že by mu to nejako extrémne vadilo...

Zato mne jeho skúmavý pohľad začínal vadiť čím ďalej tým viac a čoraz viac ma znervózňoval. Ani on netancoval najhoršie, aj keď na to nevyzeral. Preto ma znervóznilo hlavne to, že zrazu zastal, aj keď pieseň ešte nedohrala a znova mi uprene hľadel do očí.

„Prečo?“ smutne sa zamračil a pohladil ma od spánku až po sánku. Nechápala som na čo naráža.

„Prečo to všetko robíš?“ stále mi hľadel do očí a stále sa tváril rovnako depresívne.

Okamžite som sa spamätala akoby na mňa vylial vedro horúcej vody.

„Staraj sa o seba!“ šplechla som mu do tváre nahnevaným tónom a odišla. Tentoraz sa ma nepokúsil zastaviť a ja som odolala nepochopiteľnému nutkaniu otočiť sa za ním...

zhrnutie

_______________________________________________________________________________________________________

Takže toto by sa dalo považovať za prvú kapitolku... Dúfam, že okomentujete aspoň či ste si to prečítali alebo nie, aby som vedela, či má zmysel publikovať to ďalej, pretože mám aj ďalšie kapitoly ale chcela som to začať dávať von, až keď bude poviedka dokončená, no nedalo mi to, keď už je ten Nový rok:D

Prosím komenty a kritiku:) ďakujem dopredu:D

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Keep Out 1: