Po dlhšej dobe opäť pokračovanie. Bellin čertovský plán. Podarí sa? Čítajte a prosím kritiku.
23.08.2011 (13:45) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 959×
„Ahoj, mami!“ zakričala som z kuchyne.
„Ahoj, zlatíčko,“ zamrmlala a vlepila mi pusu do vlasov.
„Čo keby sme si spravili dámsku jazdu? Romantické filmy, miska pukancov a obrovská kopa čokolády. Veď vieš.“
„Musím ísť do ulíc, troška tam znížiť populáciu tých beštií,“ zamrmlala som s plnými ústami. Práve som sa napchávala čokoládovými palacinkami.
„Bella... viem, že je to tvoja práca. Ale musíš si dať aspoň jeden večer oddych. Nesmieš zabúdať na svoj život! Tá práca ťa úplne pohlcuje!“
„Mami, ale to je môj život! To je to, prečo som sa narodila! Je to vec, ktorá ma napĺňa...“ snažila som sa jej to vysvetliť medzi jedením. Mama si iba povzdychla.
„S plnými ústami sa nerozpráva.“ Usmiala sa a ukradla mi jednu palacinku.
Nakoniec aj tak zišlo z mojich úmyslov a skončila som rozvalená na gauči. Mama zapla Titanic. A ako to koniec koncov u žien býva, pri konci filmu sme obidve minuli dva balíky vreckoviek a utierali sme si zmáčané líca od sĺz. Napchali sme do seba tri čokolády a misku pukancov. No a po únavnom ospevovaní Leonarda DiCapria sme obidve zaspali zabalené v deke na gauči.
Zobudila som sa úplne rozlámaná. Mama bola už v práci, tak som si povedala, že si dnes dám tréning. Chcela som uložiť deku do svojej komody, no keď som prišla k dverám od mojej izby, strnula som. Aj cez tú malú škáru, čo je pod dverami som ucítila známu vôňu. Otvorila som dvere. Na posteli bola obálka. Deku som šmarila do skrine a s istým napätím sledovala obálku. Po piatich minútach civenia na ten kus papiera som ju konečne otvorila. Prvotný šok zastúpil odpor a hnev. Z obálky totiž na mňa vykukla moja spiaca tvár načarbaná na maliarskom plátne. Zabijem ho! Prisahám!
Lenže potom som si uvedomila, že by to mohlo dopadnúť tak, ako minule. A to nemôžem dovoliť. V žiadnom prípade. Nemôžem dovoliť, aby ma opantalo čaro klavíra a jeho zbožná tvár. Je to upír. Je to netvor, ktorý zabíja tých, ktorých ja chránim!
Moje masochistické úvahy a predstavy prerušil zvuk zvončeka. Obálku som hodila do nočného stolíka a rýchlo som utekala k dverám. Naťukala som kód a... Lucas?
„Ehm... Ahoj.“
„Zdravím. Čo tu robíš?“ spýtala som sa mierne zmätene. Myslela som, že pochopil moje predošlé slová. Nevidela som ho už dva týždne. Nervózne si prehrabol vlasy a narovnal límec na košeli. Odkašlal si.
„Ja... chcem sa ospravedlniť! Vážne. Mrzí ma, ako som sa správal,“ vyhŕkol zo seba. Neveriacky som na neho pozerala. Zdvihla som jedno obočie a ruky skrížila na prsiach.
„Vážne?“
„Bella, ja viem, že som idiot. Ľutujem to, že som bol na teba hnusný a choval som sa ako decko. Ale už taký nebudem! Nikdy! Sľubujem!“
„A to ťa mám akože teraz vziať na milosť?“ Zdvihla som aj druhé obočie. Jeho odvážny výraz sa zmenil na zaskočený. Naberal bielu farbu.
„To nemusíš ak nechceš. Len by som bol rád... Teda... Mám príkaz pokračovať v práci po tvojom boku,“ zamrmlal a sklonil hlavu.
„Aha.“ Zakusla som si do dolnej pery a silno uvažovala. Hodil po mne psí pohľad. Priblížila som sa k nemu so zdvihnutým prstom.
„Nové pravidlá! Ak ma budeš brzdiť svojou pomalosťou alebo debilitou, sama ti ublížim! Ak nebudeš počúvať moje príkazy, či ma budeš urážať a obmedzovať, spravím z teba impotenta! Je ti to jasné?“ Lucas na sucho preglgol, no potom iba pokýval hlavou na súhlas.
„Teraz mám pre teba úlohu. Choď za Oliverom pre zbrane a materiál,“ dohovorila som a zabuchla som mu dvere pred nosom.
Po mojom tréningu sme sa stretli pri soche prvej bojovníčky. Amira. Podľa starých legiend zahynula pri boji s pánom upírov. Ja som si už ako malá prisahala, že ho jedného dňa zabijem. Aj keby to mal byť môj posledný boj. Amira bola opisovaná ako odvážna žena s krásou anjela. Mala spravodlivé srdce. Ale každá bojovníčka dostane do vienka niečo iné. Ja som dostala moc čarovať. Avšak Rád bol rázne proti využívaniu magických schopností.
Lucas niesol dve krabice dynamitu. Boli zjavne ťažké, keďže fučal a nadával každých päť minút. Pred týždňom sme za mestom náhodou našli väčšie upírie hniezdo v podzemí. A tak im tam spravíme menší ohník.
Rozdelili sme sa. Ja som išla doprava s krabicou dynamitu a Lucas doľava. Zapichovali sme červené ovály do zeme a kútikom oka som sledovala Lucasa. Havranie vlasy mu spadali do čela, svaly na rukách sa jemne napínali a vypadal, že nad niečím silno uvažuje. Zrazu jeho zelené oči zablúdili do tých mojich. Chvíľu neisto stál, no nakoniec vykročil smerom ku mne. Zobral mi krabicu z rúk, pričom sa jemne dotkol mojej ruky. Zachvela som sa pod jeho dotykom.
„Hotovo, môžeme to odpáliť,“ zašepkal. Napojil posledné drôty do kovovej konštrukcie odpaľovacieho zariadenia a prikázal mi schovať sa za strom.
„Sme asi pol kilometra od nálože, prečo by som sa mala schovať?“ Pozerala som na Lucasa so zdvihnutým obočím. Nič na to nepovedal. No keď odpálil nálož, ukryl ma vo svojom objatí. Zahalil nás dym a z nebies padal popol. Lucas sa po chvíli odtiahol a pozrel sa na mňa s jemným úškrnom.
„To je popol alebo lupiny?“ neodpustil si poznámku. Začali sme sa obaja smiať a zhadzovať zo seba spŕšku bieleho poprašku. Dym ustúpil a...
Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Kliatba - 10. kapitola - Bum:
perfektne!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!